Naša zahraničná politika neovplyvňuje len to, aký imidž máme ako krajina v zahraničí, ale aj to, aký spôsob života môžeme viesť doma.
Zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako vyzerá práca na slovenských ministerstvách? Podobné myšlienky majú ľudia pravdepodobne najmä počas sledovania politických relácií. Vieš napríklad, čo všetko zabezpečuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky?
Dôležitou úlohou tohto ministerstva je zahraničná služba. Okrem politických vzťahov medzi krajinami sa zaoberá prezentáciou slovenského umenia a kultúry po celom svete a podporuje slovenské spoločnosti, ktoré chcú podnikať v zahraničí. Ak sa ti na cestách mimo krajiny stane nehoda alebo budeš musieť riešiť vážne zdravotné problémy, dokážu ti pomôcť. Pri zahraničnej službe sa práca zďaleka nekončí.
Evakuácia ambasády
Predstav si, že si ako študent na pobyte v zahraničí. V krajine zrazu vypukne štátny prevrat alebo vojna. Ako by si sa zachoval? V rovnakej situácii boli minulý rok Slováci žijúci na Ukrajine. Podľa diplomata na politickej sekcii Miroslava Denciho, ktorý pracoval na veľvyslanectve v Kyjeve, sa situácia zmenila už v novembri 2021. Namiesto upevňovania slovensko-ukrajinských vzťahov počas bežnej agendy preverovali informácie o možnom útoku. „Na veľvyslanectve sme cítili, že k útoku dôjde. V deň útoku nás však rozsah zaskočil. Len dve minúty po padnutí prvých troch rakiet 24. februára, tesne pred piatou hodinou ráno kyjevského času som sa zobudil na telefonát ukrajinského kamaráta, žijúceho neďaleko letiska Žuľany, ktorý mi do telefónu prestrašene vraví: Miro, napadli nás... na Kyjev padajú rakety. Zasiahli letisko...“ spomína Miroslav Denci.
Začali sa riadiť krízovým plánom, ktorý obsahoval jednotlivé úlohy pre každého pracovníka úradu, ako aj únikové trasy a postupy. Miroslav Denci zhromažďoval výbavu prvej pomoci, ak by sa kolóna počas evakuácie ocitla pod útokom.
Na úrade bolo počuť tlmené výbuchy takej sily, že sa chveli okná, aj keď boli vzdialené ešte niekoľko kilometrov.
Prvé hodiny po útoku boli náročné. Nastal čas naplánovať evakuačné trasy, no nájsť bezpečnú cestu bol problém, keďže Rusko útočilo z viacerých strán. „Nemali sme na výber, museli sme čakať na presné informácie o trasách, ktoré sa javia najbezpečnejšími. Čakanie bolo dlhé. Veľvyslanec organizoval každé tri hodiny stretnutia, počas ktorých sme si vymieňali získané informácie, na základe ktorých sa určoval ďalší postup,“ vysvetľuje Miroslav Denci. Okrem veľvyslanca patril medzi najvyťaženejších aj konzul, ktorého úlohou bolo dostať všetkých slovenských občanov na území Ukrajiny do bezpečia.
Prvá evakuačná kolóna, ktorej súčasťou bol aj Miroslav Denci, opustila Kyjev približne na druhý deň napoludnie. Nevedeli, či môžu byť napadnuté aj zastupiteľské úrady, no dúfali, že sa to nestane. Podľa Miroslava Denciho by to v diplomatickej praxi znamenalo porušenie Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a v prípade členských štátov NATO by to znamenalo napadnutie členského štátu. „Prvý deň sme cestovali takmer 24 hodín s minimálnymi prestávkami. Počas cesty sme zažili vzdušné boje ruských a ukrajinských stíhačiek či presuny techniky, kopanie zákopov a prehliadky. Bolo to stresujúce, ale všetci sme mali zvýšený adrenalín. Do Bratislavy sme dorazili po 44 hodinách,“ opisuje diplomat.
Činnosť ambasády v Kyjeve obnovili v júni minulého roku. Dovtedy fungovala v obmedzenom režime. „Rozdiel oproti 24. februáru bol však v tom, že som vedel, do akých podmienok idem.“ Miroslav Denci svoje vyslanie ukončil na konci júna, no Ukrajine sa venuje naďalej ako pracovník odboru štátov východnej Európy, južného Kaukazu a Strednej Ázie.
Od afrických krajín sa môžeme učiť
Slovensko má partnerské vzťahy aj s rozvojovými krajinami v Afrike. Podľa veľvyslankyne a stálej predstaviteľky SR pri OSN v Nairobi Kataríny Žuffa Leligdonovej sú oblasti, kde sa od afrických krajín môže Slovensko učiť. Jednou z tých krajín je podľa nej Keňa.
Je to obojstranne benefičný proces – niečo dáme, ale sa i naučíme, získame.
Podľa Kataríny Žuffa Leligdonovej rozvoj digitalizácie a IT postupuje v Keni rýchlo, vďaka čomu krajina funguje takmer úplne bezhotovostne, kreditná karta je tam prežitok a finančne funguje online. Mobilom sa tam dá platiť aj bez bankového účtu. „Chcem zboriť predsudok, že rozvojová spolupráca je iba o tíšení hladu a boji proti suchu. Je to obojstranne benefičný proces – niečo dáme, ale sa i naučíme, získame. Cieľom rozvojovej spolupráce sú i inovácie, umelá inteligencia či boj proti terorizmu,“ vysvetľuje.
Rozvojovým krajinám pomáha Slovensko odovzdávaním skúseností, podporou podnikateľského sektora, v oblasti adaptovania sa na klimatickú krízu či posilňovania práv žien. Slovensko prioritne zastrešuje témy ochrany životného prostredia a ľudských sídiel v rámci agendy OSN a bilaterálne vzťahy so 14 krajinami regiónu východnej Afriky. „V regióne máme veľa aktívnych slovenských mimovládnych organizácií, na ktorých prácu som naozaj hrdá. Prepájame ich prácu s miestnymi partnermi, ale i mimovládnym sektorom iných krajín s dlhou rozvojovou tradíciou ako Švédskom, Nemeckom či Kanadou. Tým im pomáhame kapacitne rásť,“ hovorí Katarína Žuffa Leligdonová.
Pracovný deň na veľvyslanectve je plný stretnutí, dohodovaní, administratívy a sledovania udalostí v krajine. Nemusí to byť len v elegantnom oblečení a za dverami kancelárie. „Nedávno som sobotu strávila v Somálsku, pol dňa v nepriestrelnej veste, ale i to patrí k mojej práci. Pomáhame Somálsku bojovať proti nelegálnemu toku financií a terorizmu, čo môže znížiť aj migráciu z regiónu,“ vysvetľuje veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OSN.
Práca s časovým posunom
Vieš, koľko Slovákov žije v zahraničí a kde ich je najviac? Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rebríčku dominuje USA, kde je až 750-tisíc našincov. Na Generálny konzulát SR v New Yorku sa preto obrátia tisícky slovenských občanov ročne. „V roku 2022 sme vydali takmer 700 slovenských pasov, 150 občianskych preukazov a vykonali 100 zápisov do matriky. V prípade e-mailových otázok a pomoci hovoríme o viac ako troch tisíckach,“ vysvetľuje generálny konzul Milan Vrbovský.
Konzulát slúži ako „predĺžená ruka“ slovenských úradov. V praxi to vyzerá asi tak, že zamestnanci na Generálnom konzuláte SR v New Yorku musia svoju prácu skoordinovať so 6-hodinovým časovým posunom. „Ako vyslaní zamestnanci sme zvyknutí byť neustále ,online‘, a teda akoby v stálom spojení s Bratislavou aj mimo oficiálneho pracovného času. Za seba môžem povedať, že pomerne často komunikujem s kolegami na Slovensku ešte pred začiatkom môjho pracovného času, a teda z domu,“ vysvetľuje generálny konzul.
Práca na generálnom konzuláte teda nikdy neutícha. Ak sa ocitneš v kritickej situácii počas pobytu v Amerike, môžeš sa obrátiť na nepretržitú pohotovostnú službu. Dovoláš sa tam v akomkoľvek čase a môžeš požiadať o asistenciu slovenského konzula. „Generálny konzulát je pripravený poskytnúť pomoc v závažnejších situáciách, v ktorých sa naši krajania ocitnú – od úrazov, zatknutia až po stratu dokladov,“ dodáva Milan Vrbovský. Okrem toho ako slovenský občan môžeš požiadať o obnovenie slovenských dokladov, zápis matričných udalostí alebo požiadať o slovenské víza pre cudzinca.
Konzulát sa okrem práce s klientmi zameriava aj na prezentáciu toho najlepšieho slovenského umenia a kultúry v New Yorku. „Z viacerých projektov v minulom roku vytŕčajú dva – menšie turné slovenského Túlavého divadla v USA a predovšetkým koncert v legendárnej Carnegie Hall s názvom Slovaks in Concert, na ktorom vystúpili Janoška Ensemble a mladé jazzové duo Lash&Grey. V minulom roku sme napríklad rozbehli aj sériu článkov a podcastov o úspešných Slovákoch v USA s názvom Sme svetoví,“ dopĺňa generálny konzul Milan Vrbovský.
Na Slovensku bojujú s dezinformáciami
Diplomati na Slovensku v nepriestrelnej veste chodiť nemusia, no musia riešiť vlastné výzvy. „Mojou úlohou je zabezpečiť, aby mal štátny tajomník k dispozícii všetky potrebné informácie. Práca v kabinete štátneho tajomníka je dynamická a pracovné hodiny od deviatej do piatej často neplatia,“ hovorí koordinátorka v kancelárii štátneho tajomníka Dominika Huťka.
Rezort diplomacie zohráva dôležitú úlohu aj doma. Podľa koordinátorky je potrebné s ľuďmi komunikovať o členstve v EÚ a NATO – vďaka členstvu máme mier, bezpečnosť, slobodu a mladí ľudia možnosti vzdelávania, práce a cestovania.
Súčasná riaditeľka komunikačného odboru MZVEZ Katarína Králiková hovorí, že okrem sociálnych sietí a mediálneho priestoru využívajú viaceré nové formáty ako verejné online diskusie HlbokáOnline, kde približujú aktuálne témy, ktoré rezonujú v zahraničnej politike. Stála delegácia pri NATO v Bruseli nahráva podcast Daj NATO! o bezpečnosti, obrane a zákulisí Aliancie. Podľa Kataríny Králikovej je mimoriadne dôležité informovať ľudí o tom, kam patríme, kto sú naši spojenci, aké výhody aj záväzky prinášajú tieto členstvá.
Naša zahraničná politika neovplyvňuje len to, aký imidž máme ako krajina v zahraničí, ale aj to, aký spôsob života môžeme viesť doma.
Katarína Králiková tvrdí, že na náš spôsob života a hodnoty útočia dezinformácie, ktoré sa virálne začali šíriť s rastúcim vplyvom sociálnych sietí. Riaditeľka komunikačného odboru MZVEZ hovorí, že si dezinformátori na Slovensku vybudovali robustnú sieť spojencov, ktorí šíria klamstvá: „Nemôžeme očakávať, že to, čo si oni budovali roky, my vieme poraziť za rok-dva. Boj s dezinformáciami nie je šprint, ale beh na dlhé trate. Musíme byť jednoducho vytrvalí a dlhodobo, konzistentne a zrozumiteľne komunikovať.“
Pamätáš si na nejaký hoax, ktorý si považoval za obzvlášť bizarný? Katarína Králiková si spomína na snahu ruského veľvyslanectva. Podľa tejto dezinformácie na príkaz starostu obce Ladomirová v okrese Svidník hroby vojakov z čias 1. svetovej vojny údajne bagrom zrovnali so zemou. V skutočnosti cintorín nepoškodili, odstránili len rozpadajúce sa betónové časti. „Cieľom ruskej ambasády bolo prekryť touto informáciou nové správy z Ukrajiny, ktoré svedčili o možných vojnových zločinoch ruskej armády. Včasná reakcia a spolupráca orgánov štátnej správy sa ukázali ako naozaj efektívne. Dezinformáciu sa podarilo odhaliť a tiež verejnosti vysvetliť, prečo išlo o dezinformáciu a kto boli jej šíritelia,“ vysvetľuje.
Práca diplomata je o osobnom nasadení a často presahuje bežný režim od deviatej do piatej. „Nepočúvajte hlasy, ktoré vám budú hovoriť, že rozhodnutie, či vstúpiť do diplomacie, je aj rozhodnutím o tom, či budete mať rodinu alebo kariéru. Nestavajme to, prosím, na tejto voľbe, ale snažme sa vytvárať také podmienky, kde sa dá dosiahnuť harmónia kariérneho a rodinného života bez prinášania neprimeraných kompromisov,“ uzatvára Katarína Králiková.
Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.
Národný projekt „Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy“. Kód projektu v ITMS2014+: 314011CDW7
