Štúdio Asobo zlepšilo každý jeden aspekt prvej časti. Pokračovanie je vynikajúcou a emotívnou adventúrou s množstvom akcie a skvelých postáv.
Názov: Plague Tale: Requiem
Recenzovaná platforma: PS5
Vývojár: Asobo Studio
Distribútor: Focus Entertainment
Vydanie: 18. 10. 2022 s českými titulkami na PS5, Xbox Series X/S a PC
Plague Tale: Innocence vyšlo v roku 2019 ako nenápadná hra zo stredne veľkej produkcie. Vzhľadom na to, že ju vytvorilo menšie štúdio Asobo, nás titul prekvapil originálnou hrateľnosťou. Zaujali nás aj skvelé mechaniky spočívajúce vo vyhýbaní sa stovkám potkanov a sympatické postavy na čele so súrodencami Amiciou a Hugom.
Druhá časť sa začína pol roka po jednotke. Lucas, Amicia, Hugo a ich matka sa snažia nájsť nové miesto na bývanie, v ktorom dokážu Hugovi vyliečiť jeho chorobu. V krvi má totiž záhadnú maculu, vďaka ktorej dokáže ovládať potkany. Tie sa rozmnožili po celom Francúzsku a zanechávajú za sebou len mor a tisícky mŕtvych.
Nikto však Hugovi nedokáže pomôcť a jeho zhoršený fyzický, ale najmä psychický stav len pomáha krysám, ktoré sa rozmnožujú extrémne rýchlo. Dokáže Amicia ako hlavná postava zachrániť svojho brata a zároveň množstvo nevinných ľudí?
To sa dozvieš v emotívnom a vynikajúco spracovanom príbehu, na ktorého konci ti možno ujde aj slza. Scenáristi pokračovania vyžmýkali z príbehu maximum a využili na to práve postavy, ktoré nám prirástli k srdcu. Zároveň využili aj ich vzťahy, aby vybudovali emotívne spojenia, napínavé momenty plné bolesti, strachu a lásky.
Fantastický scenár plný dojemných momentov
Tvorcovia hru navrhli zabehnutými štýlmi, no to vôbec neprekáža, keďže to urobili prvotriednym spôsobom. Označenie klišé by bolo urážkou kvalitného scenára, ktorý sa snaží, aby bol príbeh čo najmenej predvídateľný. Ani v momente, keď pochopíš, kam to celé vyústi, nebudeš mať pocit, že to bolo predvídateľné. Skôr na teba doľahne ťažoba rozhodnutí, ktoré musia postavy učiniť, čo skvelo funguje aj z hľadiska emócií.
Srdcervúci príbeh pomáhajú predať herci, ktorí postavám prepožičali svoje hlasy a urobili to náramne dobre. Vyzdvihnúť musíme Charlotte McBurnley, jej herecký výkon bude nepochybne ocenený minimálne nomináciou na prestížnych oceneniach The Game Awards.
Podarilo sa jej stvárniť psychické problémy postavy, ale aj všetky jej radostné výkriky či pochybnosti, ktoré bolo cítiť v jej hlase. Amicia je vďaka nej jedna z najuveriteľnejších postáv v hernej histórii. Tento dojem sme nadobudli najmä v momentoch, keď ju okolnosti tlačia k zemi a ona má aj napriek svojmu neoblomnému odhodlaniu pocit, že sa „topí“.
Výkon herečky je taký dobrý, až za ňou „nestíhajú“ ďalšie aspekty, ktoré dotvárajú celkovú postavu. Animácie postáv a pohyb svalstva na tvári, ako i celková mimika a spracovanie očí brzdia jej herecký výkon. Nepamätáme si žiadnu modernú hru, v ktorej by vizuál tak veľmi zaostával za hereckým výkonom.
Plague Tale: Requiem pritom nevyzerá zle, práve naopak. Ide o nesmierne detailne vytvorený videoherný svet s prekvapivo veľkým množstvom jedinečných lokácií. Počas 17 kapitol vystriedaš množstvo rôznych levelov, ktoré tvoria široké pláne, lúky, hradby, mestá či ostrovy. Na tento svet sa dobre pozerá, no tvrdiť, že je z hľadiska „grafiky“ na rovnakej lodi ako najväčšie hry roka, by bolo klamstvom.
Vôbec to však neprekáža, pretože si musíme uvedomiť, že štúdio Asobo je nezávislé a na hre nepracovali tisícky vývojárov, ako je to v prípade veľkých AAA produkcií. Nemôžeme čakať takú kvalitu ako v projektoch od štúdií Naughty Dog (The Last of Us) či Rockstar Games (Red Dead Redemption 2).
Vzhľadom na rozsiahlosť hry (jej prejdenie ti zaberie cca 15 – 18 hodín, čo je o dosť viac ako pri jednotke) je malým zázrakom, že sa tvorcom podarilo vydať ju len 3 roky po jednotke. Výroba hier trvá v súčasnosti veľmi dlho a štúdio Asobo ešte okrem toho vydalo aj ďalšiu rozsiahlu a komplexnú hru – Microsoft Flight Simulator.
Technické chyby znepríjemňujú hranie
Hra má aj nedostatky, niekoľko technických chýb spôsobujúcich to, že v nej nebudeš môcť pokračovať a budeš musieť reštartovať kapitolu či úsek od posledného checkpointu. Stalo sa nám to viackrát, no veríme, že to opravia patche. Okrem spomínaných priemerných animácií postáv a ich mimiky v príbehových videách (cutscénach) vizuál hry v ničom ďalšom nezaostáva.
Práve naopak, celková úroveň grafického spracovania je nadpriemerná. Kvalita textúr, detailnosť budov a predmetov v okolí či nádherné prírodné úkazy v tebe občas vyvolajú dojem, že sa pozeráš na pravú „next gen“ hru.
Prekážať ti môžu obštrukcie v leveloch, ktoré ti zabránia v plynulom pohybe postavy. Ako príklad môžeme uviesť 20 centimetrov vysoký obrubník, ktorý Amicia nedokáže prekročiť a musí ho obísť. Ide o zastaraný dizajn levelov, ktorý by sa v moderných hrách už nemal nachádzať. Takýchto menších nedostatkov si všimneš viac. Najviac ti však zrejme bude prekážať to, že asi polovicu hry stráviš ruka v ruke s Amiciným bratom Hugom.
Chápeme, že je to dôležitá súčasť príbehu a že si vďaka tomu lepšie uvedomíme, aký pevný a dôležitý vzťah majú títo súrodenci, no z hľadiska hrateľnosti je to otravné. Pohyby postáv sú preto občas krkolomné a na ovládači neustále cítiš váhu Huga, vinou ktorého sa Amicia nepohybuje tak rýchlo a svižne, ako by sme si predstavovali.
Vývojári pre konzolu PS5 využili aj možnosti ovládača Dualsense. Ten silno vibruje vždy, keď sa potkany derú na povrch, a cítiť aj odpor pri fyzicky náročných pohyboch postavy, respektíve pri ďalších momentoch. Nie je to nič svetoborné, no implementácia vlastností ovládača Dualsense rozhodne spríjemňuje herný zážitok.
Svižnosť postavy ovplyvňuje plynulosť zobrazovania. Tvorcovia ešte pred prvým patchom cielili na 60 snímok za sekundu. Hra s tým však mala problémy a teraz sa zdá, že beží skôr v 30 snímkach za sekundu. Frekvencia však často skáče, obzvlášť v scénach s ohňom, väčším množstvom potkanov či počas súbojov.
Počet snímok padá strmhlav dole a občas to dokonca vytvára nepríjemné trhanie obrazu. (screen tearing). Vývojári to trochu zlepšili patchom ešte pred vydaním, no hra má k perfektnej technickej stránke ešte ďaleko. Najlepšie bude počkať si na analýzu od technologických expertov z Digital Foundry.
Nedokážeme si predstaviť, ako by hra „bežala“ na starých konzolách. Plague Tale: Requiem je totiž dostupné len na PC a súčasných konzolách PS5 a Xbox Series X/S. Okrem pokročilej vizuálnej stránky za to môže aj fakt, že sa na scéne niekedy pohybujú tisícky potkanov.
Simulovanie ich pohybu a správania by bolo niečo, čo by zastaraný hardvér minulej generácie konzol nezvládol. Ak sa ti teda páčili sekvencie z prvej časti, v ktorých si unikal pred hordami potkanov, priprav sa, že pokračovanie je v tomto ohľade ešte veľkolepejšie.
Hrateľnosť a súboje
Tvorcovia sa o veľkoleposť snažili aj v rámci osvieženia hrateľnosti a súbojov, no veľmi sa im to nepodarilo. Amicia má v dvojke k dispozícii úplne rovnaké zbrane, akurát doplnené o nové spôsoby útokov. Ak však hru hráš viac ako 15 hodín, ku koncu už budeš obmedzenú ponuku útokov nepríjemne cítiť.
Švihanie praku, s ktorým zabíjaš nepriateľov bez helmy (tých, ktorí nosia helmu, musíš zabiť trochu šibalskejším spôsobom), nás nikdy neomrzelo. Rozhodne by však variabilite hrateľnosti pomohlo, keby Amicia disponovala viacerými spôsobmi, ako viesť súboje a bojovať proti silnejším vojakom.
Zábavné hádanky
Okrem praku má Amicia k dispozícii viacero alchymistických nástrojov, ktoré dokonale plnia úlohu v rámci postupu hrou, ktorý je zablokovaný rôznymi prekážkami. Podobne ako v prvej časti, aj v druhej budeš môcť logicky vyriešiť viacero zábavných hádaniek. Tie súvisia buď s postupným využitím nástrojov, ktoré máš k dispozícii, či inteligentným využitím netradičných pomôcok.
Nadizajnovať funkčné hádanky a prekážky, ktorých prekonávanie nie je ani po 15 hodinách stereotypné, je nesmierne náročné. Tvorcovia tejto hry to však zvládli na jednotku a občas sa niekde dokonca aj zasekneš, než ti dôjde, čo musíš urobiť.
Dizajn jednotlivých levelov je preto na vysokej úrovni a vidieť, že sa nad nimi tvorcovia zamýšľali poriadne dlho. Obzvlášť prekvapivý je počet levelov či to, ako sa efektne menia v priebehu hry a aké výzvy ponúkajú. Vývojárom sa navyše skvelo podarilo rozdeliť akčné, tichšie a dobrodružné segmenty hrateľnosti a príbehu tak, aby ťa nikdy nič nenudilo.
Tempo hry tak nedrhne ani po dlhých 18 hodinách. Niekedy si už povieš, že by sa hra mohla skončiť, ale tvorcovia ťa zakaždým prekvapia nejakým zvratom či novou lokáciou, ktorá v rámci príbehu dáva dokonalý zmysel. Keďže nás hra veľmi bavila, neprekážalo nám to, no určite sa nájdu hráči, ktorým takéto tempo príde rozladené.
Nové postavy si rýchlo obľúbiš
Spoločne s novými lokáciami prichádzajú aj nové postavy. Najviac sa podarili pirátka Sophie a vojak Arnaud, ktorí ťa budú sprevádzať približne od polovice hry a majú dôležité miesto v príbehu, pričom okorenia aj hrateľnosť. Aj ich herci zahrali svoje postavy s veľkou gráciou.
Hra v tebe vyvolá sympatie k postavám, ktorými by si za normálnych okolností možno aj pohŕdal. Navyše spracovanie súrodeneckého vzťahu Amicie a Huga je bez preháňania srdcervúce a je vidieť, že ho všetci zúčastnení vytvorili na základe toho, čomu sami veria, respektíve čo sami zažili.
Miestami ťa očarí aj vizuál a najmä krásne vytvarovaná príroda a mestá plné života. Na druhej strane ťa odstrašia vlny potkanov požierajúcich všetko živé, čo im stojí v ceste (nemusíš sa však báť, že by išlo o hororovú hru).
Sekvencie s potkanmi sa tvorcom podarili ešte viac ako v prvej časti a sme radi, že pretlačili svoje ambície na úkor väčších predajov hry. Keďže nevyšla na staré konzoly, titul si kúpi oveľa menej hráčov, ale stálo to za to, keďže pokračovanie posúva latku v dizajne a veľkoleposti hry na novú úroveň.
Na celkom novej úrovni sa ocitol aj soundtrack. Celkové hudobné spracovanie spoločne so zvukovým dizajnom je na úrovni, akú by si čakal len pri prvotriednych projektoch. Hudobné motívy sprevádzajúce dôležité príbehové či hrateľnostné momenty dokonale zosilňujú tvoje pocity pri hraní.
Verdikt
Plague Tale: Requiem nie je dokonalá hra. I keď to tvorcom nevyčítame, keďže nemajú také zdroje ako veľké štúdiá, kvalita ich príbehových videí a animácie zaostávajú za úžasnými hereckými výkonmi, čo trochu kazí dojem. Chýbali nám aj rozšírené možnosti v súbojoch a občas nás naštvali technické chyby, pre ktoré sme neraz museli hru reštartovať.
Tých pozitív je však oveľa viac ako negatív a nemôžeme sa zbaviť pocitu, že vývojári v pokračovaní zlepšili takmer všetko, čo sa dalo. Od Plague Tale: Requiem sme sa nemohli odtrhnúť a považujeme ju za jednu z najlepších hier roka. Ak by ju vytvorilo veľké štúdio, boli by sme prísnejší. Keďže je však štúdio Asobo menšie a hru vydali „v rekordnom čase“, dokážeme privrieť oči. Aj preto jej udeľujeme osem a pol bodu z desiatich.
