Takto to vyzeralo v piatok na festivale Pohoda.
Spálené či unavené tváre, bosé nohy, ľudia hľadajúci stratenú partiu, túliace sa páriky aj kamaráti hádajúci sa s programom v ruke o tom, na ktoré pódium ísť skôr. Aj tak nejak to vyzeralo v piatok okolo obeda na trenčianskom letisku po silnom prvom dni festivalu Pohoda.
Zatiaľ čo sa štvrtkový deň začal až večer a program bol aj vzhľadom na to, čo sa týka počtu kapiel a interpretov, chudobnejší, v piatok sa už návštevníci mohli aj rozštvrtiť, pretože v ponuke bolo toľko lákavých mien, až sa z toho určite jednému zamotala hlava.
Festivalové dilemy nie sú na Pohode ničím neobvyklým, veľa ľudí chodí na trenčianske letisko objavovať novú hudbu a prekrývanie zaujímavých kapiel je, bohužiaľ, daňou za taký kvalitný line-up. Napriek tomu treba pochváliť dramaturgické zloženie a snahu organizátorov uspokojiť čo najväčšie publikum.
Ďalší zrušený koncert a niekoľko zmien
To by však nebol zákon schválnosti, keby nezaúradovali neočakávané komplikácie. Hneď v prvý deň vedenie festivalu oznámilo, že nevystúpia kapely DakhaBrakha, Shame, National Orchestra of Afghanistan a Black Pumas či Mezerg. V piatok prišla ďalšia rana pre fanúšikov španielskej džezovej hudobníčky Rity Payés, pretože ani ona nakoniec nemohla vystúpiť z bližšie nešpecifikovaných dôvodov.
Organizátori taktiež v priebehu dňa oznámili či pripomenuli viaceré časové zmeny v programe. Došlo k pár výmenám, preto tí, čo nesledovali sociálne siete sa možno neraz oklamali a keď prišli na vyhliadnutý stage na svoju obľúbenú kapelu, zistili, že sú vlastne na úplne inej.
Krátko po dvanástej na obed rozbesnil dav v aréne Slovenskej sporiteľne mladý slovenský raper Porsche Boy a krátko po ňom hlavný stage obsadili Austrálčania so skvelým názvom Greatest Hits. Ich set mierne narušil dážď, ktorému sa prvý deň Pohoda vyhla, no nakoniec ju predsa len dobehol. Napriek tomu na tvárach členov kapely či divákov pod pódiom nebolo vidno, žeby im to prekážalo. Užívali si koncert naplno a s úsmevom.
Ukážková gradácia Wolf Alice počas dažďa
Program na Orange stagei krátko pred šestnástou hodinou otvorilo sympatické slovenské duo Lash & Grey a ak si náhodou prišiel na ich set neskôr počas ich hrania a nič si o nich nevedel, možno ťa prekvapilo, keď speváčka Kristína Mihaľová zrazu medzi skladbami prehovorila po slovensky. Nepochybne si viacero okoloidúcich myslelo, že ide o zahraničnú kapelu, keďže ich tvorba je najmä v anglickom jazyku a jej angličtina je bez najmenšieho preháňania brilantná a maximálne prirodzená.
Tí znalejší však vedeli, na čo idú, pretože duo už v roku 2017 získalo ocenenie Nové tváre slovenského jazzu a za prvý album Sleepin’ with the Lights On z roku 2020 získalo absolútne oprávnene na Radio_Head Awards ocenenie debut roka. Mihaľová svojím úsmevom a jemným hlasom úplne opantala divákov až zabudli, že mrholí a jej priateľ Jakub Šedivý zahanbil s akustickou gitarou v rukách všetkých gitaristov v okolí.
Keďže koncerty Wolf Alice a Slobodnej Európy na hlavnom pódiu sa vymenili, fanúšikovia alt-rockového londýnskeho kvarteta dostali predčasný darček a videli svojich miláčikov už o 17.00 h. Líderka bandy Ellie Rowsell s krehkým, no miestami aj poriadne nahnevaným hlasom spolu s ostatnými členmi rozbila pódium už pri prvej skladbe Smile.
Po pár ďalších vypaľovačkách zahrali ponurú melancholickú baladu Lipstick on the Glass z najnovšieho albumu Blue Weekend, ktorý sme zaradili aj medzi najlepšie albumy minulého roka. Následne sa akoby symbolicky rozpršalo a ľudia si začali nasadzovať kapucne či obliekať pršiplášte. Pod pódiom sa však verne zostali baviť.
Dážď akoby navyše kapelu len podnietil k viac energickému výkonu a ich set začal pomaličky gradovať. Záver koncertu sa tak niesol v duchu špinavých sól, punkových rytmov, hutnej basy a až grungeových prechodov z čistého zvuku gitár k tomu najviac skreslenému.
Najlepší koncert dňa v podaní Sigrid
Koncert gréckej speváčky Marina Satti a prelínajúcich sa raperov z Phoenixu Injury Reserve príliš nenadchli, chuť aspoň trochu napravila v tanečnom dome šarmantná Izraelčanka Liraz. Neskôr do Trenčína priniesli žánrovú zmes a maximálnu radosť z hudby britskí virtuózi Black Country, New Road na Európa stagei.
Paradoxne, masívne publikom v tom istom čase mala na hlavnom pódiu slovenská punk-rocková stálica Slobodná Európa, ktorá, samozrejme, zahrala tie najznámejšie a najlepšie hity za ich vyše tridsaťročnej kariéry. Slovenské publikum ich vrele privítalo a unisono spievalo s Whiskym aj Sveťom Korbeľom stále aktuálne texty, ktoré režú pod kožu rovnako ako v časoch vzniku.
Nesmierne sympatický koncert plný pozitívnej energie predviedla nórska len 25-ročná Sigrid. Iba v máji vydala svoj druhý album How to Let Go, ktorý na Pohodu prišla odprezentovať a svojou charizmou ovládla celé pódium. Z elektropopu sa koncert miestami menil na rockovú šou, inokedy na folkový koncert, dokopy to však všetko prekvapivo krásne sadlo a išlo hádam o najlepší koncert dňa.
Dohertyho kritika Putina aj rozpaky na pódiu
Zahanbiť sa však o niečo neskôr nenechali ani britskí rockeri The Libertines na čele s Petom Dohertym. Ich koncertu predchádzala ešte tlačová konferencia, na ktorej sa členovia napríklad rozhovorili o tom, aké skvelé je byť znova po toľkých prestávkach spolu na pódiu, no takisto o prebiehajúcej vojne na Ukrajine. Tú jasne odsúdili. „Je šialené, že to je všetko o jednom mužovi. Keby Vladimir Putin dostal vo februári infarkt, nič z toho by sa nestalo,“ povedal Doherty.
Okrem Putina skritizoval aj Brexit a to, ako kapele skomplikoval prepravu do iných krajín v rámci turné a miestami si vtipnými poznámkami uťahoval zo spoluhráčov. Spolu s nimi o pol desiatej večer už otvorili koncert fanúšikmi dobre známou piesňou Up the Bracket.
Síce to neskôr miestami vyzeralo, akoby Doherty zabudol hrať na gitaru alebo si ju zabudol naladiť (pár falošných tónov mu veru ušlo) a na pódiu to chvíľami aj medzi členmi mierne haprovalo (ich vzájomné rozpačité pohľady si určite všimli aj tí skalní), šlo o sympatický koncert s punkovým nádychom plný skvelých hitov ako Can't Stand Me Now, You're My Waterloo či Don't Look Back Into The Sun.
Letisko ako tanečný parket
Pre tých, čo ju v roku 2019 na Pohode nestihli, bol nesmierne príjemným prekvapením koncert speváčky a raperky z Tel Avivu Nogy Erez. Tá nabehla v sprievode dvoch ďalších členov sebavedomo na Orange stage hodinu pred polnocou a okamžite doslova rozvírila dav. Ten jej splnil každé želanie, zaspieval každý text a nadšene skackal celú hodinu bez prestávky.
Erez trocha pripomínala Billie Eilish svojím outfitom, účesom, šepkaním do mikrofónu či trocha temnou elektronikou. Čím dlhšie však skvelý koncert trval, tým viac dokazovala, že rozhodne nikoho nekopíruje a má originálny zvuk aj prejav, ktorý jej môže závidieť viacero kolegov z tohtoročného line-upu Pohody.
Presne o polnoci uzavrel hlavný Urpiner stage pre headlinerov austrálsky DJ a hudobný producent Flume, ktorý premenil trenčianske letisko na tanečný parket a jednu veľkú párty. Piatkový program bol mimoriadne bohatý a priniesol viacero vydarených koncertov, avšak ani jeden nedosiahol kvality štvrtkovej šou v podaní Nicka Cava. Ten však nasadil latku až príliš vysoko.
