Bratislavskí zberači si dokážu vďaka zálohovaným nádobám denne prilepšiť o pár eur. Hovoria, že z chudoby ich to nevytrhne, ale je to stále lepšie ako nič.
Pomalším ťarbavým krokom do zberného dvora na Jarabinkovej ulici práve priniesol dennú znášku papiera a káblov strapatý Florián. Má dobrú náladu, „dal si do nosa“, a tak je ochotný zhovárať sa s nami. Inak by nás vraj „poslal kade ľahšie“.
Pýtam sa ho, či pozná ľudí, ktorí zbierajú nápojové nádoby. Priznáva, že sám je jedným z nich a nič ako výhradná špecializácia na „zetkové“ (zálohované) portfólio neexistuje. Netrvá dlho a Florián nám rozpráva o sporoch medzi zberačmi, ktoré sa končia aj fyzickým násilím. „Odpad sa produkuje stále. Aj keď vám konkurencia vybrakuje rajón, o štyri hodiny sa môžete vrátiť a opäť niečo nájdete. Niektorí zberači sú normálni. Iní si však robia nároky ako na zlatonosné bane, a tak občas lietajú aj facky. Aj ja sám som už jednu dostal.“
Spory o nárok na zber v lukratívnejších rajónoch vraj existovali vždy, aj pred zálohovaním fliaš. Florián napriek riziku ďalšej potýčky s agresívnou konkurenciou nerozmýšľa nad prácou v tíme. Vždy bol samotár.
Rád čítaš príbehy o zaujímavých ľuďoch v našom okolí a objavuješ nečakané a na prvý pohľad neviditeľné súvislosti dynamickej doby? Pridaj sa k predplatiteľom Refresheru+ a ponor sa do stoviek autorských článkov a reportáží.
Rozšírenie portfólia
Ľudia ošľahaní vetrom a spálení slnkom putujú ulicami ovešaní taškami od jedného kontajnerového stojiska k druhému. Otvárajú nádoby a vyberajú z nich komodity, ktoré môžu speňažiť. Od začiatku roka k železu, plechu a papieru pribudli do ich portfólia aj plastové a alumíniové nádoby na nápoje označené písmenom Z.
Slováci vrátili od začiatku januára v rámci zálohového systému už vyše 130 miliónov zálohovaných nádob. Podľa Lucie Morvai zo Správcu zálohového systému ide o takmer polovicu všetkých zálohovaných fliaš a plechoviek uvedených od začiatku roka na náš trh.
Finančná motivácia 15 centov na ich vrátenie už podnecuje väčšinu z nás, ale zďaleka nie všetkých. Systém dodnes využili v priemere traja zo štyroch Slovákov. Naprieč 2 400 výkupnými miestami vraciame takmer 2 a pol milióna fliaš a plechoviek denne.
Slováci si na systém zálohovania podľa štatistík zvykajú veľmi dobre. Od 90 % vrátených záloh projektovaných do roku 2025 sme však ešte ďaleko. Po uliciach, no predovšetkým v kontajneroch sa stále objavuje množstvo plechoviek a plastových fliaš, na ktoré striehnu zberači.
Tí bratislavskí, s ktorými sme sa stretli, si nás po oslovení spravidla nedôverčivo premeriavajú a podrobnosti o spôsobe ich zárobku z nich musíme vyťahovať. Z piatich oslovených zberačov žijú štyria striedavo na ulici a v nocľahárňach a zberu rozličného odpadu sa venujú dlhodobo.
Portfólio každého z nich sa trocha líši. Všetci sa však zhodujú, že výhodou plastových fľašiek a plechoviek je ich čistota, nízka váha a možnosť vrátenia kdekoľvek zo 175 bratislavských obchodov zapojených do systému.
Vyhodené peniaze
Zber odpadu je pre Floriána svojím spôsobom hobby. Začal s ním pred vyše 30 rokmi ešte ako zamestnanec bratislavskej cvernovky. Dnes trávi takmer každý deň vonku a občas dostane nádoby aj priamo od ľudí nesúcich ich do výkupu.
Aj pri pomalšom tempe práce Florián dokáže za mesiac rozmanitým zberom zarobiť 250 až 300 eur. Zhruba 5 eur za výkup nádob za deň mu vraj „kráľovsky“ stačí na pokrytie výdavkov na stravu. Peniaze zo zberu dopĺňajú jeho invalidný dôchodok.
Dlhoročný zberač si všíma, že ľudí ako on v hlavnom meste pribúda. „Zrejme medzi nami naozaj žije mnoho bohatých ľudí, čo doslova vyhadzujú peniaze.“
Celodenná námaha za pár eur
V neoficiálnom epicentre zberačstva v Petržalke – v predajni Kaufland v Zrkadlovom háji – stretávame Jána sediaceho na zemi. Fľašky a plechovky sem vracia, lebo pri hlavnom vchode sa dá ako na jednom z mála verejných miest v okolí zadarmo načapovať pitná voda.
Za drobné krádeže štrnásťkrát trestaný štyridsiatnik tvrdí, že kombinovaným zberom si dokáže zarobiť viac ako 10 eur denne, ktoré kedysi zarábal predajom Nota bene. Ján spravidla absolvuje každý deň dve pochôdzky. „Prvý okruh začínam veľmi skoro ráno. Ak sa mi nedarí zaspať, občas sa vydám zbierať už o druhej ráno.“
„Zetká“, na ktorých vraj zarobí nanajvýš 5 eur denne, rozšírili jeho tradičné portfólio papiera a starožitností. Odhaduje, že len v Petržalke pôsobí asi stovka ďalších zberačov. Pred predajňou čaká na svojho parťáka Vlada, v ktorého spoločnosti prečesáva kontajnerové stojiská najväčšieho sídliska krajiny.
Práca v tíme nie je len príjemnejšia, ale aj bezpečnejšia. O rizikách agresívnych konkurentov nárokujúcich si na rajóny svedčí Jánova čerstvo rozrazená pera. „Vyberal som plechovky a vtom som dostal bombu zozadu do hlavy. Keď som sa pozviechal, už som videl len utekajúceho chlapa. Polícia moju sťažnosť nechcela ani prijať.“
Parťák Vlado vychádza z Kauflandu so spoločnou výslužkou kúpenou za zálohy. Medzi dvoma chladenými desiatkami, zľavneným majonézovým šalátom a pečivom vidno aj vifonky a vajcia. Na naše mierne počudovanie sa dozvedáme, že dôchodca Vlado býva v neďalekom paneláku a zberom speňažiteľného odpadu trávi voľný čas.
15-centová motivácia
Lucia Morvai z neziskovej organizácie Správca zálohového systému, ktorá zálohový systém vytvára, financuje ho a koordinuje jeho fungovanie, o pouličných zberačoch vie. Ich zvýšenú aktivitu zdôvodnenú finančnou motiváciou podľa nej predpokladali. „Obalom sa od januára prisúdila finančná hodnota. Rozsah trendu zberačov u nás kopíruje skúsenosti zo zahraničia. Donedávna motivovalo občanov k účasti na recyklácii najmä ekologické povedomie a pocit spoločenskej zodpovednosti. Dobrý pocit z triedenia odpadu doplnila pri zálohovaní od začiatku roka aj finančná logika.“
Konečná hodnota zálohu sa ustálila na hodnote 15 centov na základe vykonaných analýz. Suma je ľahko zapamätateľná, spočítateľná a rovnaká pre oba druhy vykupovaných obalov. Správca pri stanovení 15-centovej hodnoty počítal aj s postupným odstránením jedno- a dvojcentoviek.
Vyhláška ministerstva životného prostredia predtým stanovila minimálnu hodnotu PET fľašky na 12 centov a 10 centov na plechovku. „Podľa prieskumu kúpyschopnosti a motivácií sme prišli na to, že 15 centov je dostatočne motivačná hodnota, ktorá zároveň pre Slovákov nie je príliš finančne priťažujúca,“ dopĺňa Lucia Morvai.
Stará škola
Ešte lepšie ako na zetkách sa dá ešte stále zarobiť na kovoch či papieri. Predovšetkým na papier vykupovaný za 20 centov za kilo sa sústreďuje plachý Štefan. Ovešaný dvoma taškami IKEA plnými papiera z kontajnerov sa ponáhľa na autobus, aby stihol otvárací čas výkupu na Jarabinkovej ulici.
Štefan potvrdzuje, že spustenie systému záloh rozšírilo rady zberačov. Jeho doménou ostáva papier, od ktorého mnohí zberači s vidinou čistejšieho, ľahšieho a praktickejšieho zberu fliaš a plechoviek upustili. „Zber papiera je väčšia makačka, ale aj istota. Veľa ľudí sa naň vykašľalo. Je to však o šťastí. Niekedy sa mi v koši podarí nájsť aj 70 kíl. Vtedy sa musím dvakrát otočiť.“
Štefanova obživa je postavená výhradne na zbere materiálov. Ako vášnivý tipér odmieta dávky v hmotnej núdzi. Keby ich poberal, nepustili by ho do stávkovej kancelárie. Ani Štefana neobišli zvesti o agresiách zberačov v „nepriateľských“ rajónoch. Aj keď ich nároky morálne odsudzuje, na obchôdzkach si dáva väčší pozor. Svoju taktiku samotárskeho zbierania opustiť nemieni.
Plánované uľahčenie zberu
Podľa Lucie Morvai zo Správcu zálohového systému bude v populácii vždy asi 10 % obyvateľstva, pre ktoré nebude 15 centov za obal dostatočná finančná motivácia, prípadne deklarujú iné dôvody, prečo nebudú zálohovať. Zistiť však počet ľudí, ktorí ich zálohovaciu nedisciplinovanosť zastupujú denným zberom, je technicky nemožné.
„Očakávali sme, že finančná motivácia zaberie najmä u ľudí, ktorí doteraz nápojové obaly nezodpovedne odhadzovali tam, kde nepatria. Zberu v prírode sa dnes navyše okrem ľudí zo sociálne slabších vrstiev či bez domova venujú z environmentálnych pohnútok aj ekonomicky lepšie zabezpečení občania.“
Správca zálohového systému chce zberačom do budúcnosti zvýšiť komfort „sekundárneho“ zberu. S ministerstvom životného prostredia a so samosprávami plánuje konzultovať možnú inštaláciu špeciálnych držiakov na zálohované fľaše a plechovky pri košoch, lavičkách či na lampách na verejnom priestranstve. Systém držiakov dnes môžeme vidieť v uliciach Nemecka či Dánska, ale aj iných krajín, kde je zálohovanie zavedené.
Kým sa držiakov dočkáme aj na Slovensku, hádžu ľudia zálohované nádoby najmä do žltých nádob či pouličných menších košov. Aspoň taká je skúsenosť Milana, ktorého rajón sa tiahne od Zátišia cez celý Ružinov až po Račianske mýto.
Milan oblečený v oranžovej reflexnej veste sa k zberu plastových fliaš po januárovom spustení systému dlho nemal a svoje portfólio kovu a plechu rozšíril po odporúčaní kamarátov len v apríli. Zber plastových nádob a plechoviek sa mu odvtedy osvedčil a považuje ho za čistejší, praktickejší a porovnateľne „lukratívny“.
„Väčšina ľudí hádže fľaše a plechovky do žltých nádob, no pre istotu vždy pozriem aj čierne zmesové. Aj keď toho nikdy nie je v jednom koši veľa, postupne sa to nazbiera. Za deň si zarobím v priemere asi 5 až 6 eur. V najlepší deň sa mi podarilo získať vyše 13 eur.“
Milan pracuje na dve denné šichty. Stretávame ho podvečer, keď do miestnej samošky odnáša posledné nádoby dňa. Aj on počul o napadnutiach teritoriálnymi zberačmi. Do potýčky o nárok na rajón sa našťastie ešte nedostal. Aby tak ostalo aj naďalej, radšej si pre šťastie zaklope na plastový žltý kontajner.
