Refresher sa s Momom rozprával o najnovšom albume s názvom Dravec, ale aj o enormnej aktivite vo vydávaní hudby a prežitku v podobe fyzických nosičov. Dozvieš sa aj to, prečo dnes interpreti predávajú cédečká za 16 eur.
Momo vydáva dvanásty projekt s názvom Dravec. Aj napriek tomu, že projekty vydáva obzvlášť aktívne, tvrdí, že kreatívnemu vyhoreniu nebol nikdy blízko.
Na albume má raper z Petržalky aj veľké mená domácej rapovej scény a po dlhých rokoch stavia projekt aj na hosťoch. Tvrdí, že je to aj vďaka jeho iniciatíve pri urovnávaní vzťahov. „Je to vytvorené mojou iniciatívou, ktorú som dlhé roky postrádal. Už ju nepostrádam, lebo viem, že je prospešné oživovať hudbu cez spolupráce. Ľudí to baví a do rapu to patrí,“ hovorí Momo v rozhovore pre Refresher.
S Momom sme podrobne rozobrali jeho pohľad na živé vystúpenia a dôvody, prečo nechce každý víkend „naslepo“ cestovať do iného klubu, o ktorom ani nevie, čo ho v ňom čaká. „Tým, že mi hudba už tvorí nejaké príjmy, nie som odkázaný na to, aby som cestoval 700 kilometrov niekde, kde zažijem čokoľvek.“
Keďže ma počúvajú aj starší a nie úplne tí najmladší, chcem to urobiť tak, aby sa na môj koncert nehanbil prísť tridsaťročný chlap. Je to pre mňa dôležité.
Ak ťa zaujímajú rozhovory so známymi osobnosťami, pridaj sa do klubu Refresher+. Podporíš našu tvorbu a zároveň získaš neobmedzený prístup ku všetkým našim článkom.
Máš hotovo, ďalší album odovzdaný. Ešte to preciťuješ?
Mal som veľkú hlavu z toho, aby som tento album odovzdal. Bolo to osemnásť trackov, robili sme štyri klipy, veľa hostí, cover. Bolo toho veľa, bol som dosť zomletý. Som rád, že som konečne mohol vypnúť.
Ocenia ešte ľudia, keď im dávaš nový projekt každý rok? Niekto by si mohol povedať, že si zvyknú alebo to zovšednie.
Nemyslím si to. Je to pop**i tak, ako to je. A keď je niečo kvalitné, nech sa to vydáva každý rok. Aspoň to prebije všetky sr**ky, ktoré sa dejú naokolo.
Keď teda pripravuješ album, už počítaš s tým, že bude ďalší?
Nikdy nad tým nerozmýšľam tak, že idem robiť ďalší album. V posledných troch rokoch sa mi stáva, že keď všetko dokončím, odovzdám master a mám toho dosť, do dvoch týždňov mám chuť urobiť skladbu. Deje sa to preto, lebo ma to baví, baví ma kreatívny proces a je to moja záľuba. Preto moje tracky vznikajú.
Nespôsobuje to, že albumy už nie sú také legendárne ako kedysi? Na staršiu hudbu možno fanúšik ľahšie zabudne, keď príde nová.
Už dávno nie je doba legendárnych albumov. Keď sa niekomu zadarí, tak všetok rešpekt. Keď urobím dvanásť trackov, nepotrebujem ich nutne dávať na CD, ale vždy je to tak, že keď to ľudia chcú, tak s tým nemám problém. Je normálne, že keď vznikne v jednom období veľa trackov, tak ich dáš na CD. Ale dnes sa počúva hudba hlavne na internete.
Ako teda vyzerá tvoj kreatívny rok? V podstate vydávaš už pravidelne.
Nemám žiadny vzorec, ktorý napĺňam. Robím vtedy, keď sa mi chce. Keď sa mi chce byť mesiac len s rodinou, tak som. Potom som zrazu v štúdiu a urobím päť trackov. Robím to slobodne, nedávam si pracovnú dobu.
Nemôže takáto produktivita smerovať napríklad k vyhoreniu?
Vôbec to tam nesmeruje.
Počítaš s tým?
Nepočítam s negatívnymi vecami.
Ani si to nikdy nezažil?
Zažil, ale nie kvôli práci.
Ako sa toto tvoje pravidelné vydávanie albumov prejavuje napríklad na predajoch cédečiek alebo na streamoch? Si jeden z mála ľudí, ktorí vedia tento vývoj porovnať.
Predám tak 2-tisíc albumov.
Kali pred niekoľkými dňami na svojom Instagrame písal, že výroba CD výrazne zdražela, je to pravda?
Zdraželo všetko, nielen cédečká. Určite zdražela aj výroba. Samozrejme, aj v tomto prípade je cena absolútne relatívna, záleží na tom, či chceš kvalitnejší obal, drahší cover a podobne. Ale podľa mňa zdraželo všetko od A po Z, teda aj výroba a služby okolo.
Predávaš CD za 16 eur, toto by ti asi v roku 2018 alebo 2019 neprešlo.
Ale máš k tomu kartu na oficiálne stiahnutie albumu, môže to vyvážiť. CDs sú super ako zberateľská záležitosť. Keď sa na Slovensku vydávajú EP cédečká s piatimi alebo šiestimi trackami za 13 eur, tak 18-trackový album s 10 featmi za 16 eur je úplne v poriadku.
Má ešte zmysel robiť cédečká, nie je to prežitok doby? Rozumiem, že dnes to má najmä zberateľskú hodnotu, ale v takom prípade by možno bol vhodnejší už iný formát.
Podľa mňa je to prežitok doby. Keď robím hudbu, mojím cieľom nie je to CD, ale tvorba. Moja primárna komunikácia sú videoklipy a hudba, ktorú tvorím. Nosič už v podstate ani nemáš kde prehrať, preto sú tam tie download karty, môžeš si to dať do počítača a stiahnuť si to. Hudba je hlavne na streamoch, myslím si, že CDs sú hlavne pre ľudí, ktorí chcú svojmu obľúbenému interpretovi poslať nejaké peniaze.
Odkaz tvojej tvorby sa zmenil, z môjho pohľadu si dospelejší a motivačnejší. Vnímaš to tak aj ty?
Tak ako si to opísal, to asi dnes vnímajú aj ľudia. Ja sa sám asi neviem ohodnotiť, na to sú druhí.
Ani nevyhodnocuješ svoje texty s odstupom času?
Nie, nerobím to, žijem v prítomnosti. Nemôžem porovnávať svoje staré ja s aktuálnym textom. Keď si niekedy pustím track, ako som spravil pre svoje svoje dcéry a ženu z dovolenky, poviem si, že toto by som pred pár rokmi asi nespravil. Ale zároveň sa mi zdá veľmi prirodzené, že som to urobil teraz, takže mi to je jedno.
Počúvaš svoju staršiu tvorbu?
Nie, nenávidím svoju staršiu tvorbu. Pre mňa je už aj tento projekt starý, ale mám ho ešte stále rád. Je kvalitný a stojím si za ním, ale už mám rozrobené štyri ďalšie tracky.
To znamená, že hneď môžeš oznámiť ďalší album.
Chcem z toho spraviť EP.
Menší projekt, ktorý má koncept a tracky na ňom budú previazané.
Presne. Album je o mnohých emóciách. Keď je veľa trackov, musíš byť rôznorodý a nemôže to byť na jedno kopyto, nedáva to zmysel. Ešte som nikdy nespravil krátky konzistentný projekt, čo sa týka tém, tempa, hudby a celkového štýlu. Chcem to spraviť, láka ma to.
Sociálne témy ti boli vždy blízke, aj teraz si sa vracal na sídlisko na tracku s Rytmusom. Na akom podklade vznikajú tieto tracky?
Nesnažím sa to robiť preto, aby som bol zaujímavý, zdá sa mi to úplne prirodzené. Mám kamarátov a ľudí okolo seba, ktorí žijú bežný život. Nie vždy je to tak, že tvoj najlepší kamoš je selfmade podnikateľ, niekedy sú to normálni ľudia, aj moja mama a ktokoľvek z mojej rodiny sú normálni ľudia a vychádzam z takých pomerov. Rapovať o tom je pre mňa úplne prirodzené. Aj keď sa mám možno lepšie ako niektorí iní, zdá sa mi divné rapovať o tom, koľko som spravil zisk za minulý rok. Nie je mi to prirodzené, nechcem to robiť.
Sleduješ aj verejný život, napríklad vojnu na Ukrajine?
Sledoval som to len do určitého nutného bodu, potom už nie. Nechcem sa nechať zahltiť negatívnymi správami, nie som človek, ktorý môže o tom hovoriť do detailov. Nie som ani investigatívny „blázen“, aby som sa tomu venoval do hĺbky. To, čo je nutné, to viem, inak nič nesledujem. Keď sa začala vojna, najprv som to pochopil, potom som vytrhol Magio od T-Mobilu a vrátil som telku. Naozaj som to spravil.
Máš na to teda názor?
Nemám. Myslím si, že politické a geopolitické témy a motivácie národov nie sú vecou, ktorá sa dá opísať v jednej vete. Myslím si, že sú to komplikované veci a cez masmédiá sú ľudia zahltení mnohými dezinformáciami. Verím, že pravda je obyčajným ľuďom skrytá.
Keď bola pandémia, mnohí raperi mali potrebu vyjadrovať sa, teraz sú ticho. To je asi možno aj dobré.
Každý si spraví názor, aký chce, ja na to nemám žiadny dôvod.
Na albume máš v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nadpriemerne veľa hostí. Tvoje vzťahy so scénou sa teda definitívne urovnali a povesť samotára je preč?
Je to vytvorené mojou iniciatívou, ktorú som dlhé roky postrádal. Už ju nepostrádam, lebo viem, že je prospešné oživovať hudbu cez spolupráce. Ľudí to baví a do rapu to patrí. Myslím si, že vzťahy sa napravili, aj keď neviem presne definovať, vďaka čomu. Proste je to zrazu takto.
Podľa čoho si si vyberal hostí? Máš tam Separa, Rytmusa, Majka Spirita, Sameya a ďalších.
Podľa kvality. Vyberám si iba podľa kvality. Snažím sa vybrať si v prvom rade podľa toho, aby bol v konkrétnom tracku prínosom a aby mu sedel. V konečnom dôsledku je to podľa toho, akú hudbu ten konkrétny človek robí.
Vráťme sa ešte na chvíľu k tomu, čo sa stalo na albume Kontrafaktu. Ty si sa nakoniec neobjavil na elektronickej verzii skladby s Milion + a so Separom, pretože si to niekto neželal. Nechceš to vysvetliť?
Pre mňa je to dosť nezaujímavé, lebo to nie je môj projekt ani môj track a nebolo to nič, čo by ma poškodilo, pretože z jedného tracku nikdy neurobíš kariéru. Nebolí ma to. S Rytmusom a Egom to mám vyrozprávané. To, kto a čím bol motivovaný, už je mimo mňa. Sú to s***čky ostatných, mne je to jedno.
Len dodám, že ani Ego, ani Rytmus, ani Separ a ani Milion Plus do tracku nezasahovali, paradoxne to bola externá požiadavka interpreta, ktorý so skladbou nič nemal, ale je kamarátom spomenutých. Je toto spôsob, akým slovenská rapová scéna dlhé roky fungovala? Stále v nej bolo toľko vzťahovačnosti a súťaživosti?
Myslím si, že sa to deje bežne, na rapovej scéne sú stále beefy. Vždy sa môže stať, že niekto nechce byť na tracku s niekým, s kým má problém. Ja vzťahovačný nie som.
Minimálne teraz už nie si.
Určite som bol, možno aj viac ako ostatní.
Nedávno scénou otriasol konflikt medzi Rytmusom a Separom, ktorého podstata sa síce postupne stratila, ale vyplynulo z neho, že niektorí interpreti majú rôzny pohľad napríklad na používanie referenčných flowov. Aký je tvoj názor?
Myslím si, že keď je to priznané, je to v poriadku. Na druhej strane nech si robí každý svoju hudbu tak, ako chce, ale musí byť pripravený aj na kritiku. O tom je akékoľvek verejné vystupovanie – či už v šoubiznise, hudbe, alebo v politike. Keď ideš s tvárou verejne medzi ľudí, musíš byť pripravený aj na kritiku. Samozrejme, môžeš si to aj obhájiť.
Ty používaš referenčné hocičo?
Nie, vôbec. Nerobím to, lebo ma natoľko baví kreatívny proces, že by som sa na to nedal. Baví ma to tvoriť, mám v tom záľubu. Ale ak by som prerábal napríklad disko z deväťdesiatych rokov a bol by tam refrén, ktorý sa mi páči a chcel by som ho použiť, tak by som to spravil, ale možno by som to priznal tak, ako sa to robí v zahraničí. Dal by som však tomu iný šat.
Ako je na tom tvoja spisovateľská kariéra?
Stále ma to baví, ale nevenujem sa tomu. Povedal som si, že za svoju robotu som si vybral hudbu a mal by som v nej preto čo najviac rozvíjať svoj talent. Ešte som nedosiahol v hudbe všetko to, čo by som chcel. Stále ma to baví a stále napredujem. Ak budem mať pocit, že som absolútne zastal alebo ma to nebaví, presedlám na rozvíjanie tohto talentu. Nechcem to robiť súbežne, aby som nespomalil svoj rozvoj v hudbe. Ale raz na to príde a začnem rozvíjať aj ten ďalší talent. Ale musí to mať postupnosť. Písaniu sa môžem venovať, už aj keď budem šedivý.
Budeš tento rok na pódiu viac?
Nezameriaval som sa na to. Mám rád vystupovanie, ale nemám úplne bunky na to, aby som bol do rána medzi opitými ľuďmi. Baví ma to, keď je to spravené profesionálne a môžem odprezentovať svoj talent. Nemám úplne rád byť zabávačom v klube. Asi aj preto bola moja koncertná cesta taká, aká bola. Ale po dlhej dobe budem na Hip Hop Žije, na to sa teším. Je to presne to, čo ma baví. Mal som mať aj také koncerty, že ma niekto zavolá niekam, pomaly ani neviem kam. Všetko som to zrušil.
A turné?
Rozhodol som sa, že na jeseň spravím sériu koncertov, ktoré budú stáť za to. Bude to so všetkým, s marketingom aj reklamou, a bude to mať zmysel. Také koncerty mám rád.
Rozumiem, jednoducho nechceš riskovať, že promotér nespraví všetko pre to, aby koncert vypredal a aby tam bol aspoň jeden funkčný mikrofón.
Áno. Tým, že mi hudba už tvorí nejaké príjmy, nie som odkázaný na to, aby som cestoval 700 kilometrov niekde, kde zažijem čokoľvek. Nechcem, aby bola toto moja súčasť. Radšej spravím menej koncertov, kde prídu ľudia, budú o tom vedieť, bude to dobre zorganizované, naplánované a odpromované. Rád v takom prípade vystúpim. Ale už si nejdem také koncertovanie, ako keď som mal 23 alebo 25 rokov. Keďže ma počúvajú aj starší a nie úplne tí najmladší, chcem to urobiť tak, aby sa na môj koncert nehanbil prísť tridsaťročný chlap. Je to pre mňa dôležité.
TOP 5: Toto sú najlepšie slovenské rapové albumy prvej polovice roka 2022
28. júna 2022, 12:30
Asi aj pandémia tak trochu zastavila tento trend, keď sa v 17 kluboch na Slovensku počas jedného piatka hrá nejaký rapový koncert. Možno budú aj väčšie nároky na interpretov.
Áno, tieto časy sú pravdepodobne preč. Sú však raperi, pre ktorých sú koncerty hlavná motivácia. Chceli sa dostať na pódium, aby ľudia skandovali ich meno. To je pre niekoho cieľ, ale mne o to nikdy nešlo. Nevyžívam sa v tom, keď som stredobodom pozornosti. Samozrejme, je pre mňa plus, keď má moja hudba odozvu. Ale mojím cieľom nikdy nebolo stáť na pódiu a mať slávu. Veľa raperov to tak má a nikomu to neberiem. Každý podľa svojej vášne.
