Fínski vedci zistili, že konzumácia alternatívnych potravín vypestovaných v laboratóriu môže výrazne ušetriť vodu a obmedziť emisie uhlíka.
Fínski vedci zistili, že laboratórne pestovanie mäsa a hmyzu môže v budúcnosti výrazne ušetriť vodu a obmedziť emisie uhlíka. Tlak na planétu sa tak v porovnaní so súčasnou produkciou potravín môže znížiť až o 80 percent, informuje BBC.
Vedci študovali nutričné hodnoty nekonvenčných potravín a skúmali, aký majú vplyv na životné prostredie z hľadiska potreba vody, pôdy a vyprodukovaných emisií uhlíka.
Medzi skúmané potraviny – niektoré z nich zatiaľ len v ranej fáze vývoja – patrili laboratórne vypestované druhy hmyzu a svrčkov, vaječné bielky pochádzajúce z laboratórnych kuracích buniek, hnedé chaluhy, proteínové prášky vyrobené z húb a mikroorganizmov, jedlé riasy a umelo vyrobené mlieko, mäso a bobuľové ovocie.
Budeme jesť jedlo z „labáku“?
Podľa výsledkov štúdie uverejnených v časopise Nature Food má konzumácia týchto „alternatívnych potravín“ rovnaký vplyv na planétu ako vegetariánska či vegánska strava. Zároveň však poskytuje komplexnejšiu paletu základných živín.
Výroba takýchto potravín bude v budúcnosti závisieť od postupov založených na špičkových technológiách, napríklad pestovaní živočíšnych či rastlinných buniek v laboratórnych bioreaktoroch.
Niektorí vedci sú však voči prechodu na alternatívne druhy potravín skeptickí. Asaf Tzachor z Cambridgeskej univerzity, ktorý nebol súčasťou výskumu, upozorňuje, že hoci ide o sľubné objavy, môžu stroskotať na neochote obyvateľstva prejsť na takúto stravu.
Viaceré štúdie podľa BBC ukázali, že prechod na rastlinnú stravu má pozitívne účinky na zdravie aj životné prostredie. Medzivládny panel o zmene klímy vo svojej nedávnej správe odporučil ľuďom prejsť na vyváženú stravu založenú na zelenine a obilninách, ktorú môžu občas doplniť o udržateľne vyrábané mäso a mliečne výrobky.
