Cieľom tohto prelomového výskumu nie je predĺžiť mladistvý vzhľad, ale zdravie, aby sme mohli starnúť oveľa dôstojnejšie.
Vedcom z univerzity v Cambridgei sa podarilo omladiť ženské bunky kože z 53 rokov na 23. Použili na to vylepšenú techniku, pomocou ktorej škótski vedci naklonovali v slávnom experimente z 90. rokov ovcu Dolly. Píše o tom BBC.
Cieľom tohto prelomového výskumu nie je predĺžiť mladistvý vzhľad, ale zdravie. Vedci totiž veria, že túto istú metódu dokážu aplikovať aj na iné tkanivá v tele, čím by mohli zlepšiť liečbu chorôb súvisiacich s vyšším vekom, ako je cukrovka, srdcové choroby či neurologické poruchy.
Vedúci tímu, profesor Wolf Reik z Babrahamského inštitútu v Cambridgei, dúfa, že táto technika pomôže udržať ľudí dlhšie zdravých. „Dlho sme o niečom takomto snívali. Aj bežné choroby sa vekom zhoršujú a je vzrušujúce premýšľať, ako by sme mohli v tomto smere pomôcť. Dlhodobým cieľom nie je predĺžiť život, ale zdravie, aby mohli ľudia starnúť v lepšom zdravotnom stave.“
A very promising development:
— Transhumanist Party (@USTranshumanist) April 9, 2022
"Researchers have rejuvenated a 53-year-old woman's skin cells so they are the equivalent of a 23-year-old's." https://t.co/v8pdq9Wm2Q
Dodáva však, že výskum, ktorý publikovali v časopise eLife, je len v ranom štádiu a treba ešte prekonať veľa problémov, kým sa bude môcť presunúť z laboratória na kliniku.
Tabletka proti starnutiu?
Počiatky tejto techniky pochádzajú z 90. rokov 20. storočia. Vedci z Roslinského inštitútu neďaleko Edinburghu vtedy vyvinuli metódu, pomocou ktorej premenili dospelú bunku mliečnej žľazy ovce na embryo, čím vznikla klonovaná ovca Dolly.
Cieľom tohto vedeckého tímu však nebolo klonovať ovce (či ľudí), ale použiť túto techniku na vytvorenie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Dúfali, že z nich potom môžu vytvoriť špecifické tkanivá, ako sú svaly, chrupavky a nervové bunky, ktorými by mohli nahradiť opotrebované časti tela.
Techniku Dolly zjednodušil v roku 2006 profesor Shinya Yamanaka z Kjótskej univerzity. Nová metóda, ktorá dostala pomenovanie IPS, bola založená na tom, že do dospelých buniek sa na 50 dní pridávali chemické látky. To viedlo ku genetickým zmenám, ktoré zmenili dospelé bunky na kmeňové.
Najväčším problémom je, že pri oboch technikách – Dolly aj IPS – je potrebné, aby nové kmeňové bunky znovu zarástli do buniek a tkanív pacienta. Keďže ide o náročný proces, použitie kmeňových buniek na liečbu chorôb je stále vo fáze vývoja.
Veľkou otázkou je, či by výskumné snahy v tejto oblasti viedli k možnej obnove celého tela, elixíru mladosti alebo tabletke proti starnutiu. Profesor Reik vraví, že táto myšlienka nie je úplne pritiahnutá za vlasy, pretože niečo podobné vedci aplikovali na geneticky modifikované myši.
