Podľa nej neexistuje žiadne „ale“, vojna je vojna a ľudské utrpenie je pre ňu neprijateľné. Odmieta ho preto skresľovať.
„Zatýkajú deti, vyhadzujú lekárov a nútia nás rozprávať sa v tajnosti, skrytí za našimi dverami, a báť sa toho, či nás neprichytia pri rozhovoroch o vojne," vraví 31-ročná Katerina. Refresher sa s ňou spojil cez videohovor. Pripojila sa k nám z obývačky svojho moskovského bytu, ktorý už tak často neopúšťa. Centru mesta sa prakticky vyhýba a o politickej situácii či vojne na Ukrajine sa rozpráva len s európskymi kolegami alebo s malou skupinkou kamarátov, osobne, aby o tom nezostali žiadne dôkazy.
Jej meno sme na jej žiadosť zmenili, keďže v súčasnej situácii jej hrozia prísne tresty a potenciálne by mohla prísť aj o prácu. Pracuje však v medzinárodnom korporáte a je súčasťou medzinárodného tímu. Zvažuje, kam sa odsťahuje, lebo Rusko, ktoré teraz sleduje, už vraj nie je krajina, ktorú poznala. V rozhovore pre Refresher opisuje, aká je v ruskej spoločnosti momentálne atmosféra.
Ruskú inváziu na Ukrajinu sledujeme naživo každý deň. Rozhovory s ďalšími Rusmi, ale aj Ukrajincami, ktorí reagujú na súčasnú situáciu, nájdeš v tejto sekcii článkov. Viac takéhoto obsahu budeme môcť robiť len s tvojou podporou, pridaj sa do klubu Refresher+.
Už to nie je moje Rusko
Tridsiatnička, ktorá žije v Moskve s manželom a malým synom, prišla len pred niekoľkými mesiacmi o dcéru, ktorá podľahla mozgovej obrne. S päťročným chlapčekom sa preto o vojne zatiaľ nerozpráva, je rada, že prekonal prvotný zármutok. Sama pri pohľade na správy o aktuálnom dianí vraví, že tomu stále nemôže uveriť.
Katerina sa venuje viacerým dobrovoľníckym či spoločensky prospešným aktivitám. Mentoruje ženy, ktoré sa chcú vrátiť do práce a budovať si kariéru po materskej, a vedie aj podpornú medzinárodnú skupinu pre matky s deťmi s mozgovou obrnou. Okrem toho sa stretáva so ženami, ktoré podobne ako ona prišli o dieťa.
Niektoré z nich pochádzajú z Ukrajiny, už sa im podarilo z krajiny ujsť. „Jedna z nich žila v blízkosti Kyjeva, kde došlo k bombardovaniu viackrát. Niekoľko dní sa skrývali v pivnici, kde nemali ani len prístup k vode, napokon sa im podarilo dostať do Poľska.“
Jej ďalšia kamarátka je z Charkova, pozná ju cez podpornú skupinu pre rodičov detí s mozgovou obrnou. Teraz sú už v Taliansku. „Aby sa v tomto storočí ľudia skrývali v pivnici alebo vo svojom byte pre nejakú vojnovú operáciu... je to desivé a bolestivé. Každý deň som nanovo prežívala bolesť ako vtedy, keď mi dcéra umrela v náručí. Prežívam to s nimi, viem, že neustále žijú v strachu z toho, kedy útoky zasiahnu aj ich.“
Pred vypuknutím vojny sa veľmi nevenovala politike, nesledovala ju a teraz má pocit, že sa niečo pokazilo. Vraví, že Rusko miluje, takisto miluje život v Moskve, a hoci je rada, že má kariéru v medzinárodnej firme, vďaka ktorej spoznáva aj iné kultúry, na tú ruskú nedá dopustiť. „Preto mi súčasná situácia láme srdce. Mám pocit, že som prišla o svoju krajinu.“
V tíme má ľudí z Ruska, zo strednej aj z južnej Európy a vraví, že si dobre rozumejú. O vojne sa však rozpráva len s kolegami z iných európskych krajín. „Pri nich sa cítim bezpečne a slobodne a viem, že majú na situáciu rovnaký pohľad. Môžem sa s nimi podeliť o svoje pocity a názory. Ale s ruskými kolegami, dokonca aj so svojimi kamarátmi z Ruska, je to úplne iné. Nikdy sa o vojne nerozprávame, najmä nie na verejnosti.“
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo prišli ľudia v jej okolí po začiatku vojny o prácu.
- Za čo polícia zatkla mladé dievča a ako dnes vyzerajú hlavné námestia v Moskve.
- Čo si Rusi podľa Kateriny myslia o Putinovi a či ho ešte podporujú.
- Prečo podľa nej sankcie ruskému prezidentovi hrajú do karát.
- V čo veria jej rodičia a kamaráti a prečo chce z Ruska odísť.
