Animovaná policajná naháňačka, nahá Léa Seydoux v pokrútených pózach. Vitaj vo svete French Dispatch, vo fantázii Wesa Andersona
Francúzska depeša. Film, ktorý ťa vtiahne do mládežníckej francúzskej revolúcie, amerického Kansasu aj novinárskej redakcie. Prežiješ v nich neuveriteľných 108 minút. Zažiješ animovanú policajnú naháňačku, otravu jedlom aj prechádzku romantickým francúzskym vidiekom. To všetko nájdeš vo filme The French Dispatch.
Režisér Wes Anderson je tak trochu génius. S ľahkosťou vo filmovej snímke prepája zberateľské umenie s témou rasizmu či brutalitou francúzskych psychiatrických liečební. To všetko so štipkou cynického situačného humoru. Nedáva ti to zmysel? Tak to má byť, presne to je Wes Anderson. V jeho filmoch predsa nemusíš všetkému rozumieť, stačí sa dívať. The French Dispatch totiž nesklamal a opäť je to neuveriteľná vizuálna lahôdka.
Kuchár, gangstri a nahá Francúzka
Texaský režisér tentoraz do filmu pretavuje svoju lásku k novinárskemu svetu. Podľa mnohých noviny The French Dispatch (ktorých názov film nesie) predstavujú New Yorker. Film robí nezvyčajným aj poviedkový štýl. Ak si videl asi najznámejší Grandhotel Budapest, tento film sa ti bude zdať menej kompaktný. Dej je roztrúsený, delí sa na rôzne línie. Keď však príbehovú líniu začneš sledovať, len tak ľahko sa z nej nevymaníš. Je neuveriteľne pútavá. Každá časť filmu totiž znázorňuje text (a život) jedného z reportérov The French Dispatch.
V úvode diváka uchváti Owen Wilson s francúzskou baretkou. Ide o pomerne silný začiatok. Pomaly sa prepracovávame k Timothée Chalametovi a jeho zaujímavému vzťahu ku skúsenej redaktorke, ktorú hrá Frances McDormand. Pomedzi to vstúpil do deja Benicio Del Toro v role šialeného umelca. Zaujímavé sú aj excentrické zábery nahej Léy Seydoux, ktorú umelec maľuje.
Dej filmových poviedok vyeskaluje, keď sa začne animovaná policajná naháňačka so superhrdinskými prvkami. Pri nej zahviezdi aj Steve Park ako francúzsky kuchár s ázijskými koreňmi, ktorý v najviac napätom momente filmu zakročí voči gangstrom tak, že im uvarí večeru.
Vizuálna lahôdka
Dostávame sa k najsilnejšej stránke filmu. Tou je jeho vizualita. Wes Anderson opäť púšťa uzdu svojej fantázii a hrá sa so spektrom farieb. Tentoraz dokonca strieda čiernobiele zábery so snímkami v typických andersonovských farbách. Väčšina čiernobielych záberov diváka prenáša do minulosti, niekedy však, naopak, znázorňujú prítomnosť a farebné snímky zas minulosť.
Hoci Wes Anderson študoval filozofiu, občas sa zdá, že sa mal narodiť ako architekt. Do snímky opäť vkladá svoj cit pre estetickosť a nostalgiu za starými budovami. Vychutnáš si tak zopár nádherných typických záberov z francúzskych ulíc s ľuďmi v dobových kostýmoch. Takisto však príde nečakaný zvrat vo forme animovanej policajnej naháňačky, ktorá vyzerá ako vystrihnutá z komiksu.
Zábery z The French Dispatch sa nedajú opísať inak ako vizuálna lahôdka. Ako takmer každý Andersonov film, aj tento si užijú najmä estetickí fajnšmekri. Ak k nim patríš, film budeš chcieť vidieť v kine viac než raz.
Timothée Chalamet s bláznivým „páčom“
Nedá sa povedať, že tento film by mal jednu hlavnú postavu. Keďže ide skôr o filmové poviedky, každá ich postava je dôležitá. Divák má zároveň pocit, že všetci reprezentujú čosi iné. Owen Wilson, ktorý bol, mimochodom, režisérovým spolubývajúcim na vysokej škole, v role idealistického, trochu naivného novinára uvádza celý film. Takisto ho vtipne uzatvára, mihne sa v ňom teda len nachvíľu. Je zapamätateľný – napriek tomu, že patrí k hercom, pri ktorých máme pocit, že hrajú vždy rovnakú rolu.
V tomto filme ti vyrazí dych najmä šialený umelec Moses Rosenthaler v podaní Benicia Del Tora. Jeho výkon je nevyspytateľný, nevieš ho čítať a udrží ťa v napätí. Skvele sa k nemu hodí mladá francúzska herečka Léa Seydoux, ktorá pre natáčanie filmu išla do naha. Nebolo to prvýkrát, pamätať si ju môžeš napríklad z erotickej snímky Život Adéle, kde hrala v sexuálnych scénach. Vo filme síce nemá veľa replík, no neuveriteľne dobre hrá svojimi výrazmi naoko bezcitnej dozorkyne v psychiatrickej liečebni.
Milú, no nie až takú výraznú rolu má vo filme Timothée Chalamet. Klobúk dole pred kostymérmi, ktorí z neho spravili autentického Francúza šesťdesiatych rokov. Všimni si najmä jeho účes, ktorý neuveriteľne dotvára hercovu charizmu. Zahviezdila pri ňom herečka Frances McDormand v role opäť len naoko tvrdej ženy. Je sympatické, že Anderson v tomto filme vytvára silné, nezávislé ženské osobnosti.
Zážitok z filmu umocňuje tematická francúzska hudba. Dotvára dobovú atmosféru šesťdesiatych rokov. Väčšinu soundtracku tvoria Jarvis Cocker a Alexandre Desplat. Nájdeš v ňom aj klasiky ako Brigitte Bardot, Elliot Smith alebo The Rolling Stones.
Ísť či neísť do kina?
The French Dispatch je film, pri ktorom sa zasmeješ aj zdesíš. Pri niektorých scénach hrozí, že od napätia na seba vyleješ kolu. Jediné, čo mu možno vyčítať, je, že ho občas nepochopíš. No nemusí ťa to hnevať, Andersonovým filmom nemusíš do bodky rozumieť.
Jeho atmosféra aj vizuál ťa prenesú do Andersonovej francúzskej utópie. Miestami sa možno budeš chcieť presťahovať do mestečka Ennui-sur-Blasé, ktoré je, mimochodom, vymyslené.
Po premiére v Cannes zožal The French Dispatch standing ovation. Zaslúžene. Je to snímka, na ktorú sa oplatí ísť do kina už len pre jej vizuálnu stránku. Filmu dávame osem a pol bodu z desiatich. A odporúčame ti pri odchode z kina ešte chvíľu zostať v Andersonovom svete pri počúvaní Spotify playlistu The French Dispatch v autobuse.