Ako zmenila pandémia životy mladých Slovákov? Prieskum ukázal rôzne negatívne aj pozitívne zmeny 

Pandémia covidu-19 je tu s nami už takmer dva roky a zasiahla nás všetkých. Výnimkou nie sú ani mladí ľudia, ktorí sa pasujú hneď s niekoľkými problémami. Museli sa prispôsobiť vyučovaniu na diaľku, strate kontaktu so svojimi kamarátmi aj zmenám, ktoré nastali u ich rodičov. Pandémia mladých ovplyvňuje pozitívne aj negatívne, o čom hovorí aj prieskum Nadácie pre deti Slovenska s podporou poisťovne KOOPERATIVA. 

Nadácia pre deti Slovenska prieskum zrealizovala počas leta 2021. Jej cieľom bolo zmapovať javy, identifikovať potreby detí a mladých ľudí v čase pandémie alebo po pandemickom období. Prieskum bol realizovaný vo vekovej skupine 12 – 30 rokov, pričom najväčšiu skupinu z respondentov tvorili stredoškoláci a žiaci základných škôl a zvyšok tvorili študenti vysokých škôl a takí, ktorí už neštudujú. Tieto dáta predstavujú nielen sondu do aktuálneho stavu, ale zároveň podnecujú verejnú diskusiu o dôležitých témach s cieľom riešiť ich.

Pandémia priniesla aj pozitívne zmeny 

Čas lockdownu počas minulej zimy a jari nemal len jednoznačne negatívny dosah. Opýtaní uviedli, že vnímali aj rôzne benefity, ako napríklad zlepšenie spánku, to, že mali viac priestoru oddýchnuť si počas dňa, prípadne sa im zlepšili vzťahy v rodine. Väčšina mladých ľudí tvrdila, že mali tiež viac času na sebarozvoj – venovali sa viac svojim koníčkom, naučili sa lepšie angličtinu a niektorí zistili, že sa zlepšili v organizovaní svojho času. Vďaka tomu, že trávili viac času sami so sebou, prinieslo to viacero príležitostí na sebaspoznávanie. 

Mladí vnímali psychické aj fyzické zmeny 

Ukázalo sa však, že negatívnych stránok pandémie bolo viac ako pozitívnych. Mladí ľudia sa v súvislosti s pandémiou sťažovali v prvom rade na rôzne fyzické zmeny – nárast hmotnosti, zhoršenie kondície či skúsenosti so závislosťami (alkohol, drogy).

Čo sa týka negatívnych zmien v rámci psychiky, mladí najčastejšie uvádzali viac negatívneho myslenia, priveľa času stráveného online, únavu, zvýšený výskyt úzkostných stavov a depresívne stavy. Niektorí ľudia dokonca hovorili o potrebe vyhľadať psychologickú pomoc. Dokonca ich ovplyvnili aj zmeny ako finančné ohrozenie rodín a strach z budúcnosti. 

Najviac sa asi zmenil môj spôsob myslenia. Cítim, že som úplne iná ako na začiatku pandémie. Viac tichá, viac uzavretá a viac premýšľavá, čo nie je zlé, no mám pocit, že práve preto som väčšmi utrápená. Nikdy som ešte nebola v horšom psychickom rozpoložení ako teraz.  

Dištančné vyučovanie bolo náročné

Študenti počas príchodu pandémie pocítili, že na dištančné štúdium neboli pripravení nielen oni, ale ani ich učitelia. Pocítili obrovský nával informácií, ktoré s ťažkosťami spracovávali, a museli sa medzi nimi naučiť lepšie orientovať. Počas dištančného vyučovania mladí necítili záujem zo strany učiteľov, vnímali nedôveru, podozrievanie z podvádzania, nedostatočné vysvetlenie učiva a nemožnosť osobnej komunikácie s učiteľmi. 

„Najväčší problém som mala s ozývaním sa na online hodinách. Aj keď som niečo vedela a bola som si na sto percent istá, že to viem, tak som nezdvihla tú rúčku a nezapla mikrofón. Akoby som mala nejaký blok. Držala som prst nad tou ikonkou a zakaždým som nechala odpovedať spolužiakov. Keď sa stalo, že ma nejaký profesor vyvolal, tak mi začalo srdce biť ako bláznivé a najbližšiu polhodinu s tým nechcelo prestať. Klepala som sa, triasla a bolo mi nevoľno. Pritom o nič nejde. Skutočne o nič. Následne som rozmýšľala nad každým jedným slovom, ktoré som povedala, a mala som chuť schovať sa pod koberec. Takáto som nezvykla bývať. Bola som zarytým extrovertom a teraz som sa stala malým chaotickým zlepencom plným strachu,“ opisuje jedna z respondentiek prieskumu. 

Zmeny vnímali aj dospelí 

Prieskum sledoval, ako tieto zmeny u mladých ľudí vnímajú dospelí. Pedagógovia uviedli, že ich študenti majú problém s komunikáciou a boli v nej výrazne agresívnejší. Mladí si podľa nich odvykli od rituálov, pravidelných návštev a aktivít. Znížila sa ich zapojenosť, aktívny prístup do projektov a dobrovoľníckych programov mladých. Zaskočilo ich, ako veľmi boli mladí ľudia demotivovaní, depresívni, úzkostní a smutní. V niektorých komunitách bolo prekvapením aj to, koľko 15-ročných dievčat prišlo späť do školy tehotných.

Prieskum priniesol návrhy na konkrétne riešenia 

Zatiaľ čo mladí ľudia opisovali svoje problémy z osobného pohľadu bez hľadania vinníkov, rodičia, pedagógovia či pracovníci s mladými ľuďmi pomenovávali problémy a hľadali vinníkov. Hovorili o nedostatočnej motivácii mladých ľudí, ich nezáujme, podvádzaní počas dištančného vzdelávania, nedostatočnej pozornosti, nezáujme komunikovať, ale aj o lenivosti. V rámci prieskumu preto vznikli aj rôzne návrhy na riešenia, ktoré sú v ňom komunikované a zároveň boli prezentované na tlačovej konferencii Nadácie KOOPERATIVA a Nadácie pre deti Slovenska. 

Konkrétnou odpoveďou na zistenia prieskumu bolo aj nastavenie podpory z aktuálneho grantového programu, ktorý vyhlásil v septembri nadačný fond Deti v bezpečí a vďaka ktorému sa budú môcť odborníci budúci rok viac venovať komunikácii s mladými ľuďmi na školách a v komunitách. Nadácia pre deti Slovenska spravuje tento nadačný fond poisťovne KOOPERATIVA od roku 2015. Za toto obdobie sa podarilo spoločne zrealizovať 250 projektov, na ktoré išla z Kooperativy podpora viac ako 580-tisíc eur.

Známa poisťovňa však ide ešte ďalej. „Uvedomujeme si, že vzdelávanie a vytváranie inšpiratívneho a bezpečného prostredia pre deti a mladých je kľúčové pre ich vývoj. Skvelá odozva, nazbierané skúsenosti a sledovanie potrieb spoločnosti nás motivovali k tomu, aby sme sa práve teraz, rok po oslave okrúhlej tridsiatky našej poisťovne, pustili už aj do vlastných programov podpory. Preto sme sa rozhodli založiť vlastnú nadáciu. Veríme, že tak dokážeme podporiť ešte viac iniciatív pre zmysluplný život,“ hovorí Silvia Nosková Illášová, správkyňa novej Nadácie KOOPERATIVA.

Oborníčka radí, čo robiť, ak ťa negatívne ovplyvňuje pandémia 

V prípade, že sa necítiš dobre, pociťuješ úzkostné stavy, netreba si to nechávať pre seba, naopak, treba začať o tom hovoriť, aj keď to môže byť ťažké. „Želám všetkým mladým ľuďom, aby mali vo svojom okruhu ,reálneho‘ blízkeho dospelého, s ktorým sa môžu o svojom stave rozprávať. Môže to byť rodič, príbuzný, učiteľ v škole alebo tréner. Jednoducho konzistentný dospelý, s ktorým má mladý človek vzťah. Ak takého dospelého človeka nemá, môže sa obrátiť anonymne na pomoc odborníkov v online priestore, zároveň však aj na krízovú linku pomoci,“ hovorí odborníčka Aneta Chlebničanová, expertka z Nadácie pre deti Slovenska.

Zisťovali sme tiež, ako môžu mladým pomôcť ich starší kamaráti, spolužiaci, prípadne rodičia, ak sa cítia počas pandémie zle. „Nájsť si na nich čas a tráviť s nimi kvalitne čas. Spoločné záujmy, aktivity, rozhovory, osobná blízkosť, ocenenie individuality človeka, vyjadrenie empatie… Ak nevieme osobne pomôcť, je potrebné vedieť to prijať a pomôcť mladému človekovi kontaktovať odborníka. Stabilné rodinné prostredie, stabilné priateľské vzťahy, podporujúce školské prostredie sú tou najlepšou pomocou,“ odpovedá Aneta Chlebničanová.