Mal rozbehnutú kariéru, no po vyhorení chcel zmenu. S prácou taxikára je spokojný.
Aké je byť taxikárom v hlavnom meste? Porozprával nám o tom vodič, ktorý nás požiadal o úplnú anonymitu. Hovorili sme totiž aj o komunite taxikárov v Bratislave a o konkrétnych firmách, a preto má obavy, že by mohol mať pre niektoré svoje názory problémy. Redakcia však jeho identitu pozná.
V minulosti pracoval v cestovnej agentúre, jednej z najväčších na Slovensku. Za zhruba 15 rokov sa posunul z pozície predavača až na obchodného riaditeľa. Mal teda veľkú zodpovednosť, viedol tím ľudí a práce nebolo konca. Celé mesiace nebol doma a dcéru videl len vtedy, keď spala. Nemal dostatok času na seba ani na svoju rodinu, až napokon vyhorel.
Prvýkrát si ako taxikár za volant sadol v čase, keď vyhorenie pominulo. Mal chuť niečo robiť, no nechcel sa vrátiť do toxického prostredia vysokých pozícií. Jeho známy mal taxislužbu, v ktorej si to vyskúšal, veľmi rýchlo presedlal na aplikácie ako Bolt a Hopin. To bolo pred šiestimi rokmi.
Ako vníma situáciu s taxíkmi v Bratislave? Pomáhajú si vodiči navzájom alebo naopak? A oplatí sa vodičom pracovať cez konkrétne aplikácie pri nízkych cenách za jazdy? Okrem odpovedí na tieto otázky si prečítaš, čo si myslí o taxikároch, ktorí flirtujú so zákazníčkami, a či s tým má osobnú skúsenosť.
Do taxíka ste si prvýkrát sadli, keď ste ešte neboli pripravení vrátiť sa do „manažérskeho švungu“. Čo vás v ňom napokon udržalo?
Každý z nás žije v nejakej bubline. V taxíku sa dostávam do rozhovorov s tínedžermi, s babičkami, s ľuďmi, ktorí sú úplne iní než tí v mojej bubline. Ja som predtým nepoznal nikoho, len ľudí z mojej predchádzajúcej roboty.
Neboli to teda peniaze.
Peňazí bolo trošku menej, ale koľko už len ja potrebujem? Mám kde bývať. Prakticky som na tom s peniazmi rovnako ako predtým. Keď veľa cestujete, potrebujete aj viac peňazí. Chodil som na služobky, často som bol niekde vonku, to niečo stojí. Život taxikára stojí iné peniaze.
Samozrejme, nie je to atómová fyzika, nikto vám za to nedá päťtisíc eur. To si myslia tí starí taxikári, možno to tak kedysi bolo, ale dnes to tak nie je. Je to robota pre ľudí so základným či stredným vzdelaním.
Čo považujete za dobrý či vhodný plat pre taxikára?
Podľa mňa 1 500 € by malo stačiť.
Rúško mám nasadené vždy a už sa stalo, že sa mi ľudia smiali, že načo to mám.
Aj vy máte taký plat za full time prácu?
Áno. Nie je každý deň rovnaký, niekedy robíte osem, inokedy aj desať hodín. No to sú reálne peniaze, s ktorými každý mesiac rátam. Viem z toho vyžiť, každý rok chodím s dcérkou aj na dovolenku.
Máte dve vysoké školy, no robíte taxikára. Sám ste spomenuli, že to je skôr práca pre stredoškolsky vzdelaných. Ako ste sa dostali cez pocit stigmy, že robíte niečo, čo pre vás možno nie je prvoplánovo „vhodné“?
Mne moje vyhorenie veľmi obrúsilo ego, ako som prakticky nezvládol svoje povinnosti. Človeka to upokojí. Možno to prišlo aj s vekom. Postupom času som si uvedomil, že mi nikto nevolá 50-krát za deň, nikto odo mňa nechce žiadne reporty. Ak ma práca nebaví, vypnem sa, idem domov a pospím si.
Máte to teda pokojnejšie. Ale vždy sa asi vypnúť nemôžete.
Nie. Ono to síce človeka zvádza, ale treba mať osobnú disciplínu. V taxíku si to reálne musíte odsedieť. Možno raz za mesiac príde zákazka z Bratislavy do Košíc, no to sa môže a nemusí stať, takže je to o malých zákazkách.
Čo robíte, keď dlho čakáte na ďalšiu zákazku?
Ja som knihomoľ, takže čítam knihy, zvyčajne v telefóne.
Ako vníma vaša malá dcérka, že ste taxikár?
Tá je v pohode, teší sa z toho. Len mi nadáva, že spím vtedy, keď ona chce ísť von. (smiech) Ale v tomto veku podľa mňa deti nerozlišujú, či je ich otec podnikateľ alebo taxikár.
Myslíte, že keď podrastie, bude to problém?
Ťažko povedať, netrúfam si to predpovedať.
Ja som bol spočiatku veľkým fanúšikom zdieľanej ekonomiky. No z firmy, ktorá zabezpečovala takúto možnosť privyrobenia si a spolupráce, vznikol nadnárodný konglomerát, ktorý podľa mňa zdiera svojich vodičov.
Rozprávate sa v taxíku so zákazníkmi?
Mnohí z mladej generácie, ktorú vozím po víkendoch domov z párty, sú veľmi slušní, no väčšinou sa nerozprávajú, len sa pozerajú do mobilu. No keď niektorí kecajú, je to zvyčajne o tom, aká bola párty, kde bolo veľa ľudí.
Skôr staršia generácia je zvyknutá rozprávať sa s taxikárom. Ale to môže byť len môj prípad, možno moji mladší kolegovia majú viac rozhovorov s rovesníkmi.
Zvyknú zákazníci rozoberať svoje politické názory?
To je vďačná téma, okrem politiky je to futbal alebo korona.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako reaguje na výsmešné komentáre, keď nosí rúško.
- Aké má zážitky s podguráženými zákazníkmi a ako ho chcel jeden muž zlákať na spoločný kúpeľ.
- Koľko percent si nechávajú Bolt a Hopin.
- Prečo si myslí, že Bolt zdiera ľudí, a v čom mu Hopin viac vyhovuje.
- Ako vníma bratislavských taxikárov a čo si myslí o vodičoch, ktorí po jazde flirtujú so zákazníčkami.
