Neuveríš, ako sa dokážu zmeniť niektoré chátrajúce miesta.
Kedysi by si bol tieto miesta radšej obchádzal, v noci ani nehovoriac, teraz sú z nich obľúbené lokality mesta. Reč je o revitalizácii brownfieldov. Ani netušíš a možno okolo nich chodievaš denne aj ty. Ako vznikajú zo spustnutých budov miesta, ktoré sú nielen príjemné na pohľad, ale aj prospešné pre mesto a ich obyvateľov? V spolupráci so spoločnosťou Corwin si vysvetlíme, čo sú to brownfieldy a prečo je ich revitalizácia dôležitá.
Revitalizácia brownfieldov znižuje kriminalitu a zlepšuje životné prostredie
Revitalizácia brownfieldov prináša viacero výhod. Podľa Samuela Csádera, manažéra rozvoja projektov, zmenou brownfieldov vznikajú hlavne kompaktnejšie mestá. „Na rozdiel od stavby na okrajoch mesta, ktorá zaberá ornú pôdu, budujete na ploche, ktorá už bola zastavaná a v súčasnosti je nevyužívaná či dokonca kontaminovaná. Zbytočne tak nevytláčate prírodu a nerozťahujete mesto do šírky. Brownfieldy sú väčšinou napojené na vybudovanú technickú infraštruktúru či cestnú sieť s už existujúcimi linkami MHD,“ vysvetľuje.
Hovorí tiež, že ak sa pristupuje počas revitalizácie k budove citlivo, môže to priniesť pozitívne vplyvy aj na životné prostredie. V momente, keď sa veľká betónová plocha, ktorá zväčša brownfieldy pokrýva, nahradí budovami s vegetačnými strechami, dažďovými záhradami či parkovou zeleňou, mesto sa bude menej prehrievať a bude menej náchylné na záplavy. To vďaka tomu, že tieto zelené plochy zadržiavajú všetku dažďovú vodu, ktorá by inak iba skončila v kanalizácii. Tá namiesto toho slúži na zavlažovanie vegetácie a chladenie okolia pri vyparovaní.
„Regenerácia brownfieldov je pravdepodobne najlepší spôsob, ako zastaviť rozrastanie miest a všetky problémy, ktoré s tým súvisia. Udržuje menšiu stopu mesta a chráni okolitú krajinu, či už ide o poľnohospodársku pôdu, alebo prírodu. Menšie a kompaktnejšie mesto môže mať väčšiu ponuku služieb, pretože koncentrovanejšie obyvateľstvo podporuje frekventovanejšiu hromadnú dopravu a širšiu škálu komerčných a verejných služieb. Ako bonus obsahujú niektoré brownfieldy zaujímavé, často zanedbávané dedičstvá a regenerácia môže tieto miesta oživiť,“ vysvetľuje pre Refresher David Sim, creative director z urbanistického ateliéru Gehl Architects.
Mesto sa revitalizáciou brownfieldov podľa Csádera zbavuje zanedbaných plôch, ktoré sú následne čistejšie, bezpečnejšie a príjemnejšie pre ľudí. Takéto miesta môžu mať rôzne funkcie – od administratívnych budov cez bývanie až po rôznorodé funkčné využitie.
Proces revitalizácie vždy závisí nielen od povahy brownfieldu, ale aj od developera. „Niektoré pozemky majú stále relatívne zachované budovy, ktoré sa dajú znova využiť, iné sú už tak schátrané, že prakticky nie je iná možnosť než budovať od nuly. V spoločnosti Corwin sa snažíme zachrániť tie budovy, ktoré sa ešte zachrániť dajú, a nájsť im novú funkciu,“ dodáva Csáder.
Aj Blumental bol kedysi opustený brownfield
Tí, čo zažili Bratislavu aj pred niekoľkými rokmi, si možno pamätajú Blumental, ktorý bol kedysi tabakovou továrňou. Tá po ukončení výroby roky špatila priestor medzi ulicami Mýtna a Radlinského. Tento priestor často lákal ľudí bez domova a asociálov, takže sa mu každý okoloidúci radšej oblúkom vyhol. Dnes je to však naopak. Vďaka revitalizácii tu vznikol otvorený priestor s novým námestím, ktoré dennodenne využívajú stovky ľudí z okolia. Na jednom mieste sa tu nachádzajú kaviarne, byty, kancelárie, obchody a reštaurácie. A to všetko pod zelenými strechami.
Guthaus – z pustej plochy moderný mestský bulvár
Guthaus bola bývalá parketáreň, ktorá sa doslova rozpadla a na jej mieste zostala len pustá zanedbaná plocha plná odpadkov. Tá často lákala rôznych asociálov. Vďaka jej revitalizácii vznikne na tomto mieste možnosť moderného bývania, nový mestský park s workoutovou zónou, občianskou vybavenosťou a mnohými zelenými plochami, medzi ktorými sú aj zelené strechy.
„Málokto vie, že súčasťou zanedbaného pozemku bývalej parketárne bola aj budova delostreleckého opevnenia z prvej svetovej vojny určená na asanáciu. My sme sa rozhodli v rámci revitalizácie pozemku túto pamiatku zachovať, zreštaurovať a spolu s OZ História bez hraníc jej hľadáme nové využitie,“ hovorí pre Refresher Samuel Csáder.
Palma – z priemyselnej zóny príjemné miesto pre ľudí
Budúci projekt od spoločnosti Corwin – Palma – má za cieľ vytvoriť zo zabudnutej priemyselnej zóny novú, udržateľnú štvrť pre ľudí. V rámci revitalizácie je v pláne aj záchrana viacerých budov v okolí vrátane ikonického sila, ktoré dostanú nové využitie. Podľa spoločnosti Corwin územný plán počíta v tejto zóne s priemyslom, a to aj napriek tomu, že ho tam nik nechce, keďže územie sa nachádza uprostred obytnej zóny. Tento postoj chcú zmeniť a zavolali si preto na pomoc aj svetoznámy architektonický ateliér Gehl Architects. Revitalizácia Palmy by tak prebehla pod vedením expertov, ktorí stoja napríklad za premenou Times Square v New Yorku, novým centrom v São Paulo či oživením mesta Christchurch.
Ako vidíš, revitalizácia brownfieldov môže prinášať naozaj pozitívne zmeny na miestach, ktoré dovtedy neboli práve pýchou mesta. Schátrané budovy, ktoré sú často uprostred mesta s dobrou dostupnosťou, bývajú pre turistov odstrašujúce a pre domácich zahanbujúce. Ak je revitalizácia vytvorená s ohľadom na okolité prostredie a potreby obyvateľov, mesto sa tak zbytočne nepotrebuje rozrastať a vytvárať nové dopravné riešenia. Práve naopak, môže ponúknuť obyvateľom mesta dostupné bývanie, novú občiansku vybavenosť, bohatú zeleň a lepšiu dopravu.
