Navštívili sme strašidelný dom v Štiavnických Baniach. Majiteľ 500-ročnej stavby priznáva, že tam panuje „zvláštna energia“

V rámci nášho skúmania strašidelných miest na Slovensku sme sa tentoraz presunuli zo západu na stredné Slovensko. Prilákal nás tam majestátny, vyše 500-ročný dom, ktorý sa nachádza uprostred obce Štiavnické Bane.

Mnohí miestni obyvatelia vzhľadom na jeho dlhú históriu stále veria, že v noci sa v dome deje niečo zvláštne či nadprirodzené, a preto sa mu vyhýbajú veľkým oblúkom. K záhadnosti domu, ktorého múry do seba nasali energiu až niekoľkých ľudských generácií, prispieva aj jeho rozsiahly pozemok. Stavba je totiž obkolesená súkromným lesíkom, ktorý ukrýva dokonca aj vstup do bane či vlastný tajch.

Na rozdiel od ostatných strašidelných stavieb, ktoré sme doteraz na Slovensku preskúmali, „strašidelný“ dom v Štiavnických Baniach nie je opustený. Pred pustnutím ho zachránil výtvarník Rastislav Mišík. Ten ho zdedil po svojich predkoch, ktorým dom patril celé stáročia. Hoci je voči duchárskym legendám spájaným s touto budovou skeptický, priznal, že stavba je obklopená zvláštnou energiou a neraz mu, najmä ešte ako chlapcovi, v noci nahnala strach.

Rastislav tvrdí, že dom svojich hostí nenabíja negatívnymi pocitmi, ale práve naopak. Podľa jeho slov v každom, kto mal možnosť navštíviť ho, zanechal príjemný dojem. Túto 500-ročnú stavbu umelec opisuje ako „oázu pokoja plnú inšpirácie“. Aj preto sa dom snaží už niekoľko rokov premeniť na plnohodnotné a sebestačné víkendové sídlo.

Odporúčané

Krvavé Šenky sa považujú za jedno z najdesivejších miest Slovenska. Zisťovali sme, či sú strašidelné príbehy naozaj pravdivé 18. apríla 2021 o 14:35

Strašidelný dom v srdci obce

Keď sme dorazili do Štiavnických Baní, ktoré sú preslávené svojimi tyrkysovými blyštiacimi sa tajchmi, nedalo nám neopýtať sa miestneho pána, či nepozná cestu k strašidelnému domu. Boli sme totiž zvedaví, či majú miestni o stavbe naozaj takú mienku, ako nám to opísal jej majiteľ.

Starší muž svojou odpoveďou len potvrdil umelcove slová. Počas chaotickej snahy vysvetliť nám, ako budovu nájdeme, priznal, že s domom možno naozaj nie je všetko v poriadku. „Po dedine sa o ňom hovorilo všeličo, ja osobne som však v jeho okolí nič strašidelné ešte nezažil,“ povedal a pobral sa svojou cestou.

Po zlezení pár kľukatých a úzkych cestičiek sme konečne dorazili do cieľa. Pred nami sa týčila mohutná brána, spoza ktorej sa ozýval hluk stavbárskych prác.

Po chvíľke čakania sa v nej objavil sympatický chlapík a s úsmevom na perách nás pozval dnu.

Už po prvých minútach strávených na obrovskom pozemku patriacom k historickej stavbe sme cítili zvláštnu energiu. Stačilo naozaj len pár krokov od brány a boli sme súčasťou „iného sveta“.