Filmová cesta slávneho maskovaného hrdinu pokračuje.
V minulej časti kultovín sme sa venovali histórii filmov s Batmanom, pred tým, než si na neho posvietil Christopher Nolan. Poďme sa teda pozrieť na to, ako história Temného rytiera pokračovala. Tri roky po pochovaní série Joelom Schumacherom s jeho tragickým Batmanom a Robinom sa v komiksovom žánri udiala revolúcia. Štúdio 20th Century Fox oživilo jednu z najslávnejších sérií Marvelu. X-Men boli úplne iní, než na čo boli fanúšikovia zvyknutí. Bryan Singer sa vyhol komiksovej štylizácii a priniesol nový pohľad na svet superhrdinov. Realistické uchopenie a väčšia sústredenosť na postavy mali za výsledok, že vznikla viac dospelá psychologická dráma s akčnými vsuvkami ako megalomanský blockbuster pre teenagerov. Hodenú rukavicu zdvihol Sam Raimi a podobne, aj keď trochu detinskejšie, koncipoval svojho Spider-Mana. Adaptácie komiksov sa stali mimoriadne žiadaným predajným artiklom a štúdio Warner Bros. využilo situáciu na vzkriesenie svojho pokladu z prelomu 80. - 90. rokov.
Najväčším problémom bolo nájsť spôsob, ako nadviazať na predchádzajúce filmy. Po niekoľkých pokusoch o priame pokračovanie sa štúdio rozhodlo vrátiť na začiatok a vytvoriť prequel. Ten sa dočkal svojho literárneho predobrazu v diele Franka Millera, Batman: Year One. Na projekt boli oslovení vtedy ešte bratia Wachowski alebo ďalší vizuálny mág Darren Arnofsky. Všetko nakoniec dopadlo inak a ako kormidelníka sa podarilo najať tvorcu nezávislej pecky Memento a najospevovanejšieho režiséra súčasnosti - Christophera Nolana. Jeho hlavnou podmienkou bolo, aby film čo najviac vychádzal z reality. No vzhľadom na to, že nemal s komiksovými adaptáciami skúsenosti, prizval si na pomoc skúseného žánrového scenáristu Davida S. Goyera (Blade). Pokiaľ sa Nolan chcel čo najviac držať reality, jeho spolupracovník dbal na to, aby vo výslednom diele ostalo všetko, čo robí Batmana Batmanom. Pre každý z jeho vynálezov sa tak našlo riešenie, ktoré zapadlo do konceptu. Podľa rovnakého zadania pracovali takisto aj kostyméri alebo tvorcovia výpravy. Štylizované vizuálne orgie prípadne neónové peklo predchádzajúcich počinov nahradil vizuál zasadený do existujúceho sveta. Výsledný Gotham tak pripomína mix New Yorku a Chicaga. A takisto prvýkrát funguje ako mesto zasadené v celosvetovom merítku, nie je iba samostatná jednotka a pozrieme sa aj do okolitého sveta.
Skutočný husársky kúsok sa podaril s obsadením. Po vzore starších projektov sa podarilo angažovať skutočne veľké herecké esá. Legendy Michael Caine, Morgan Freeman, Gary Oldman alebo Liam Neeson neboli mená bežne spájané s podobným druhom filmov. Doplnili ich vychádzajúce hviezdy Cillian Murphy, Katie Holmes ako jediná originálna postava univerza a v prvom rade Christian Bale. Ten však v dobe konkurzu rozhodne nevyzeral ako superhrdina. Kvôli svojej úlohe v Mechanikovi schudol na 55 kg a aby ho štúdio schválilo, musel sa dostať opäť do formy. Čo sa mu, rovnako ako ešte niekoľkokrát neskôr v kariére, podarilo aj tu. O titulnú úlohu sa neúspešne uchádzal aj vyššie spomínaný Cillian Murphy. Nakoniec mu bol ponúknutý jeden zo záporákov. Rozpočet reštartu sa vyšplhal na štedrých 150 miliónov dolárov a mohlo sa začať natáčať.
Christopher Nolan si tak mohol dovoliť používať v rámci možností minimum digitálnych trikov a pracovať s hmatateľnými prostriedkami. Ako napríklad Batmobilom. Ten mal pôsobiť ako kríženec medzi tankom a Porsche a práca na jeho modeloch trvala 8 týždňov. V skutočnosti bol široký 2,8 metra, dlhý 4,5 metra a vážil 2,5 tony. Dosahoval rýchlosti až 160 km/h. Zaujímavo vznikala aj hudba. Najatý Hans Zimmer chcel už dlhšie pracovať so svojím kamarátom Jamesom Newtonom Howardom a jeho požiadavka padla na úrodnú pôdu. Dvaja áčkoví skladatelia s výrazne odlišným štýlom tak dostali možnosť skombinovať svoj talent aj napriek požiadavke režiséra, ktorý nechcel žiadne výrazné melodické motívy, zložili vynikajúcu atmosférickú záležitosť kombinujúcu ich rukopisy. Fanúšikovia ich predchádzajúcej tvorby boli pri samostanom posluchu soundtracku pred premiérou trochu v rozpakoch, no po pozretí a pochopení atmosféry samotného diela sa tlieskalo. Rovnako, ako samotnému filmu.
Batman Začína dokázal každého uchvátiť hlavne svojou prvou polovicou, v ktorej sa podrobne pitval charakter Bruca Wayna a jeho cesta k netopierej maske. V rámci komiksov originálne nelineárne rozprávanie a celkové poňatie žánrového filmu stavalo hlavne na atmosfére a vynikajúcich hereckých výkonoch. Ohlasy sa však rozdeľovali po dianí nasledujúcom po famóznom nástupe Batmana na scénu. Realizačné a rozprávačské majstrovstvo, aj ostatné svieže prvky sa zo snímky síce nevytratili, no slúžili už klasickému komiksovému príbehu. Po originálnom úvode to bola cesta späť ku konvenčnosti a mnoho divákov aj kritikov s ňou malo problém. Drvivá väčšina reakcií však bola aj napriek tomuto menšiemu zaváhaniu vynikajúca. Preto bolo prekvapením, že sa diváci na vydarený origin obľúbeného hrdinu nehrnuli v takom počte, ako by si tento projekt zaslúžil. Takmer 380 miliónov na celosvetových tržbách na prvý pohľad nevyzerá nejako zarážajúco, no Warner očakával lepšie výsledky. V celoročnom zúčtovaní film obsadil až 9. miesto a za sebou ho nechali napr. Madagascar, King Kong, Pán a pani Smithovci alebo Karlík a továreň na čokoládu Tima Burtona, tvorcu pôvodného Batmana. Ten dosiahol vyššie tržby pred 16 rokmi aj bez pripočítania inflácie. Situáciu však zachránilo úspešné uvedenie na domácich nosičoch a hlavne povesť výsledného počinu, ktoré si našlo obrovské množstvo obdivovateľov. Cesta k pokračovaniu nakoniec nebola tak tŕnistá, ako by sa mohlo spočiatku očakávať. Medzi tým si Nolan odskočil natočiť svoj malý projekt Dokonalý trik a jeho meno získalo na základe kvalít tejto pecky ešte vyšší divácky kredit. Očakávania od dvojky boli veľké, nikto však ani nedúfal, ako veľmi sa tvorcom zadarí najbližšie.
Temný Rytier sa za osem rokov od svojej premiéry stihol stať už dávno legendou, no vznik tejto novodobej klasiky nebol ideálny. Už pri obsadzovaní sa ozývala vlna nespokojných fanúšikov. Terčom tejto kritiky bol predstaviteľ Jokera Heath Ledger. Internetom sa niesla vlna nenávisti, nie nepodobná tomu, ako z nedávnej doby po obsadení Bena Afflecka ako nového Batmana. Negatívne ohlasy stíchli po vyjadrení Michaela Caina, že práve on bude najväčším prekvapením a tromfom celého filmu. A uvedenie prvého traileru o tom presvedčilo aj posledných pochybovačov. Herecký tím okrem neho posilnili Aaron Eckhart ako Harvey Dent a Maggie Gylenhall nahradila v úlohe Rachel jediný slabý článok obsadenia prvej časti, Katie Holmes. Pokračovanie malo byť tradične osudovejšie, drahšie a veľkolepejšie. Rozpočet sa vyšplhal na 185 miliónov dolárov, takmer pol hodina filmu bola natočená na IMAX-ové kamery, no hlavným tromfom bol príbeh a celkové poňatie.
Pôvodného spoluscenáristu Goyera vystriedal režisérov brat Jonathan, s ktorým Chris spolupracoval už na Memente alebo Dokonalom triku. A spolu upiekli dejovo aj myšlienkovo komplikovaný kriminálny epos o boji za dušu mesta a ťažkom údele superhrdinu. Inšpirácia postavenia dvoch silných pováh na opačných stranách zákona vychádzala z Mannovej klasiky Neľútostný súboj. A práve v priamych konfrontáciách Batmana s Jokerom, ktorí fungujú ako jing a jang, je film najsilnejší. Už prvé reakcie pred premiérou ohlasovali, že divákov čaká niečo výnimočné, no absolútnu natešenosť a nadšenie brzdila jedna smutná udalosť. A tou bola smrť Heatha Ledgera. Talentovaný herec zle skombinoval tabletky na spanie s antidepresívami, príčinou čoho mu zlyhalo srdce. Premiéry a svojho obrovského triumfu sa nedožil a celý svet tak mohol tlieskať iba jeho výkonu.
Reakcie na hotový film boli neuveriteľné. Diváci aj kritici sa do Nolanovho počinu zamilovali a nechali celosvetovo na tržbách vyše miliardu dolárov. Bol to obrovský triumf po každej stránke, ktorému sa dali odpustiť aj scenáristické a dramaturgické prešľapy vychádzajúce z kombinácie komiksovej a realistickej štylizácie. Osem oscarových nominácií bol a doteraz je pre komiksový film nevídaný výsledok, rovnako ako víťazstvo v hereckej kategórii. Ledger sa tak po Peterovi Finchovi (Network) stal iba druhým hercom, ktorému bola Cena Akadémie odovzdaná posmrtne. Druhý Oscar mieril do rúk zvukárov. Očakávania na pokročovanie boli enormné a nerealisticky prehnané. Nolan si bol toho vedomý a ešte pred natáčaním finále svojej trilógie si natočil ďalší bočný projekt. Bol ním jeho vysnívaný a vyše dekádu plánovaný Inception, jedno z najlepších sci-fi tohto milénia. Ak si tvorcovia mysleli, že divácke očakávania na uzavretie príbehu Temného rytiera nemohli byť už väčšie, tak sa ukázalo, že aj na vrchole sa dá stúpať.
Producenti vo všetkých ohľadoch ambicióznejšieho a väčšieho pokračovania neponechali nič náhode. Už aj tak hviezdny herecký tím ešte posilnili Anne Hathaway, Tom Hardy, Marion Cotillard a Joseph Gordon Levitt. Rozpočet sa vyšplhal na 250 miliónov dolárov. Na IMAX-ové kamery sa natočilo vyše 70 minút. A bratia Nolanovci si prizvali späť na pomoc Davida S. Goyera. Možno aj preto je zavŕšenie trilógie najviac komiksové z celej série. Inšpiráciu si scenáristi vzali zo slávneho diela Franka Millera, Dark Knight Returns. Pokiaľ boli predchádzajúcimi témami strach, respektíve chaos, tu prišla na rad smrť. Dej sa posúva o osem rokov a Bruce Wayne tu vystupuje ako zlomený a opustený muž čakajúci na svoju veľkú chvíľu.
Veľké množstvo nových postáv, dejových línií a myšlienok vytvorili remeselne úchvatne ošetrený takmer trojhodinový epos radiaci sa k vrcholom celého žánru. Aj napriek tomu sa Návrat temného rytiera nestretol s tak jednoznačne kladným prijatím, ako jeho predchodca. Epická štruktúra rozprávania kombinujúca temnú realističnosť s naivitou kreslených predlôh tu nepôsobí tak vyladene ako v Temnom rytierovi. Vynárajú sa tak pred očami mnohé logické diery patriace do žánru komiksov, no bijúce sa s temnou psychologickou drámou. Takisto agresívne zmeny tempa a atmosféry nepatria ku kladom tohto inak vynikajúceho uzavretia slávnej ságy. Tieto chybičky na kráse bolo mnoho divákov aj kritikov schopné odpustiť. Do pokladní priputovalo opäť niečo vyše miliardy dolárov a jednoznačne išlo o dôstojné finále. Postava Batmana sa tešila obľube ako nikdy predtým a trilógia dokázala očariť aj divákov podobným žánrom nedotknutých.
A železo treba kuť, pokiaľ je horúce. Warner sa o to pokúsil na poli animovanej videotvorby. Od roku 2007 pravidelne vydáva animáky, ktoré sú adaptáciami najslávnejších komiksov zo sveta Justice League. A medzi nimi je aj mnoho najlepších príbehov s Batmanom. Svojej filmovej podoby sa tak dočkali napríklad Batman: Year One, dvojdielny Dark Knight Returns alebo v súčasnosti pripravovaný Killing Joke, ktorý slúžil ako výrazná inšpirácia pre prostrednú časť trilógie. Z ďalších vydarených kúskov odporúčame Batman: Assault on Arkham, Flaspoint Paradox a Under the Hood. Tieto filmy vznikajú s malým rozpočtom, takže sa kino konkurencii po technickej stránke samozrejme nemôžu vyrovnať. Majú však iné prednosti, z ktorých najviac vyčnieva kvalita príbehov a R-ková nekompromisnosť. Momentálne môžu takisto poslúžiť na lepšie spoznanie postáv a orientáciu v príbehoch z novobudovaného filmového vesmíru DC. A možno spätne doceníte aj posledný kúsok, o ktorom si povieme.
Reč je samozrejme o aktuálnom Batman v Superman: Úsvit spravodlivosti. O mimoriadne očakávanom a nakoniec mnohými nenávidenom projekte ste sa na našich stránkach dočítali viac než dosť. Tvorcovia sa inšpirovali rovnakou predlohou ako Nolan pri svojom finále. Bruce Wayne je starší, unavený a bojujúci so zločinom skôr zo zotrvačnosti ako presvedčenia. A Ben Affleck sa prekvapivo stal jeho ideálnym predstaviteľom. Práve jeho výkon patrí k málo jednoznačne chváleným veciam toho pokračovania Muža z ocele a prípravou na Justice League v jednom. A to bol aj jeho hlavný problém. Snyderova snímka totiž nestojí na vlastných nohách. Je to proste úvod k niečomu väčšiemu, a tak to treba brať. Ak ste ochotní spraviť k filmu krok vpred, napríklad aj napozeraním niektorých vyššie spomínaných animákov, možno svoj postoj k tomuto sklamaniu prehodnotíte. Scény ako Batmanovo záchranné sólo, rashomonovský úvod, ústredná konfrontácia alebo nástup Wonder Woman a dosť ďalších totiž dokážu rozpumovať adrenalín v žilách a vzbudiť pocit nerdovského nadšenia. Mnoho chýb takisto určite vyladí pripravovaný Director´s cut. S Batfleckom sa najbližie stretneme už čoskoro v Suicide Squad, roztočenom Justice League a samozrejme vlastnej sólovke režírovanej jeho predstaviteľom. Tak snáď sa podarí producentom a hlavne tvorcom neutopiť v obrovskej ambicióznosti a seriálovosti projektu, konkurujúcemu farebnejšiemu a úspešnejšiemu svetu Marvelu.
Ktorý diel z Nolanovej trilógie máte najradšej? Dali ste už Snyderovmu filmu druhú šancu?
A tešíte sa na ďalšie projekty zo sveta DC? Diskusia je vaša.
