Svieža hororová jednohubka od mladého Jeremyho Saulniera prináša čerstvý závan na žánrovú scénu.
Hororový žáner už dávno nezažíva svoje zlaté obdobie ako v rokoch minulých. Za rok stále nájdeme zopár našľapaných titulov, ale využívaných je pravidelne iba niekoľko klišé tém, opakujúcich sa dejových liniek či očakávaných zvratov. Taktiež si svoj monopol vydobyli vyslovene duchárske horory plné démonov a strašidiel, no subžánre ako napríklad vyvražďovacie slashery sa ťahajú do úzadia. Uvedomil si to tiež aj Jeremy Saulnier, autor ospevovaného Blue Ruin. Zavolal si teda na pomoc talentovanú mladú krv, ale aj staré herecké eso, zvolil si málo prebádanú kultúru pankáčov a náckov, vybral si vhodné vidiecke prostredie a vdýchol tak čerstvý závan na scénu hororovým thrillerom s názvom Green Room.
Príbeh tohto hixploitation kúsku sa točí okolo punkovej kapely, ktorá sa blíži do finále svojho neúspešného turné a koketuje s myšlienkou, že by ho mohla dokonca predčasne ukončiť. K tomu ale nedôjde, pretože členovia dostanú neočakávanú príležitosť vystúpiť v klube nachádzajúcom sa hlboko v lesoch Oregonu. Spočiatku to vyzerá ako obyčajný koncert na veľmi zlom a nepriateľskom mieste, avšak vôňa peňazí je krajšia. Všetko sa zvrtne v momente, keď sú hudobníci v zákulisí náhodou svedkami niečoho, čo ich dostane do veľmi nebezpečnej situácie. Kapela sa razom ocitne uväznená v zákulisí, kde musí bojovať o vlastný život a navyše čeliť Darcymu Bankerovi (Patrick Stewart), zvrátenému majiteľovi, ktorý je ochotný urobiť čokoľvek, aby ochránil tajomstvá svojho zločinného podniku. Punková mládež je však oveľa prefíkanejšia a schopnejšia, než by sa mohlo pôvodne zdať a svojho života sa nevzdá iba tak ľahko.
Ak máte radi túto kultúru a hneď zo začiatku vám nejde do hlavy, prečo by pankáči koncertovali v neonacistmi preplnenom klube, tak verte, že vás hneď v prvej polhodinke poteší kultová pieseň zaznievajúca z úst protagonistov. Tá síce nemusí byť pochuti aj bežnému divákovi, ale nádherne stanovuje nevraživý tón medzi týmito dvoma skupinami. Ten sa stupňuje ďalšími minútami a vyvrcholí jednaním samotného Patricka Stewarta (X-Men). Režisér sa nemazná ani s technickou stránkou. Všetky scény ladí do ťažkých farieb a tie iba viac umocňujú bezmocnosť našich hlavných protagonistov v odľahlých lesoch. Herecké výkony sú taktiež na vysokej úrovni. Professor X si síce zaslúžil na pľaci trocha viac priestoru, ale ako záporák filmu dodáva to pravé orechové a našej štvorici sa vôbec nečudujeme, že majú pred ním obrovský strach. Štvoricu tvorí perfektný Anton Yelchin (nech mu je zem ľahká, obrovská škoda - Star Trek), Joe Cole (Peaky Blinders), Alia Shawkat (Three Kings), Callum Turner (Victor Frankenstein) a na ich stranu sa pridá aj sympatická Imogen Poots (28 Weeks Later).
Film oplýva zvláštnou aurou počas celého jeho trvania a ani posledné zábery neprinášajú žiadne veľké uvoľnenie atmosféry. Je vidno, že Saulnier bol isté obdobie svojho života naozaj zžitý s punkovou kultúrou a týmto filmom jej vzdáva poctu. Taktiež vidno, že si plní akýsi sen natočením takéhoto filmu a my mu to neberieme. Green Room má svoje mušky a mušiská. Mohli sa viac rozviť tajomstvá náckovského klubu, postava Patricka Stewarta, odstrániť niektoré veľké nelogickosti a možno lepšie využiť stopáž. Aj napriek tomu vám však film odporúčame, keďže ide o naozaj svižnú a napínavú jazdu s dostatkom krvi, násilia a všetkého, čo v dnešnej dobe hororov s ratingom PG-13 chýba.
