Svojim vyobrazením je film vhodný najmä pre silné žalúdky.
Videl som diabla je ďalším juhokórejským žánrovým mixom psychologického thrilleru a hororovej krimi drámy, ktorý by rozhodne nemal uniknúť vašej pozornosti. Priznajme si to, filmov na pomstychtivé motívy už bolo veľa. Manžel, otec, alebo priateľ, ktorí chcú za každú cenu potrestať vraha svojej drahej. Ázijská alternatíva je však niečím výnimočná. Už len samotné, pre nás Európanov „exotické“ prostredie, neopozeraní herci a skvelé gore scény, za ktoré by sa nemusel hanbiť hollywoodsky áčkový horor.
O čo vo filme vlastne ide? Zápletka je nanajvýš jednoduchá. Manželka Kim-Soo-Hyeona bola zavraždená sériovým vrahom po tom, čo dostala defekt pri snehovej búrke a zostala trčať v pustej, tmavej a zasneženej krajine Južnej Kórei. Po dopátraní rozštvrteného tela sa púšťa Kim-Soo-Hyeon na lov sériových vrahov, úchylov a ďalších psychopatologických kriminálnikov. A nezastaví sa, kým nedosiahne svoje. Po odhalení pravdy však svoju obeť nechce ušetriť mučenia, ktoré prežívala jeho milovaná a tak sa vracia ako prízrak stále dookola, až svoju korisť psychicky a fyzicky úplne nevyšťaví. Psychologický odtieň filmu tkvie práve v pojednávaní hlavného hrdinu, ktorý sa z milujúceho manžela a ukážkového zamestnanca mení na brutálneho zabijaka, presne takého, po ktorom celý čas prahne. Frekventovanosť krvi na jeho rukách sa stále väčšmi zvyšuje a tak nie je pochýb o tom, že na svoje si prídu ako fanúšikovia hororu, tak prívrženci psychologickej drámy, ktorí majú možnosť pozorovať, čo sa stane s vysporiadanou osobnosťou po tak ťažkej citovej udalosti.
Určite sa medzi vami nájdu takí, ktorí budú po celý čas stoj čo stoj držať palce hlavnému hrdinovi. Najmä, keď je postava sériového vraha tak bezcitná, povýšenecká a arogantná, že fyzické ataky budú v mnohých vyvolávať určité zadosťučinenie. No myslím, že sa medzi divákmi nájdu aj tí, ktorí sa budú pýtať sami seba, či to už vrah po toľkých zlomeninách, bodno-rezných ranách a knokautoch nepochopil. Čo mi osobne v poslednej dobe učarovalo na juhokórejských filmoch je štýl natáčania, prostredie, vynikajúce herecké výkony (aj detských hercov), striedanie viacerých žánrov v jednom filme a tým pádom aj razantná emočná nálož. A tento snímok nie je rozhodne žiadna výnimka, o čom hovoria aj kladné reakcie či už zo strany divákov alebo filmových kritikov. A ak ste jeden z tých, ktorý keď nevidí krajinu pôvodu USA, film ani nepozerá, je na čase spraviť prvý krok a pustiť sa do vĺn kvalitnej svetovej kinematografie. Veď len pred pár dňami sme písali o vysoko kvalitnej romantickej žánrovke takisto z Južnej Kórei, ktorá bezpochyby stojí za pozornosť a prekoná rad amerických jednohubiek.
