Tí, ktorí neholdujú vojnovým eposom či emotívnym komiksovkám, tu možno dokonca nájdu adepta na jeden z najlepších filmov roka.
Romantické komédie to majú ťažké. Alfou a omegou ich úspechu sú charizmatickí herci, poriadna iskra a dobrý scenár, ktorý publikum nepoloží po pár slovných prestrelkách do znudeného smútku. Obzvlášť ťažké to majú ešte tie, ktoré neoplývajú atraktívnym vizuálom či nezvyčajným zasadením. Kam tým mierim? Nuž tam, že do kín prifrčala nová „romcom" s názvom Srdcu nerozkážeš (The Big Sick) a podľa traileru vyzerala... No proste vyzerala okay a nič viac ako fajn nadpriemer sme od nej nečakali. Neskôr sa k nám však dostávali reakcie kritikov, ktorí si ju nevedeli vynachváliť a naše očakávania začali abnormálne stúpať. Výsledok? Recenzie neklamali. The Big Sick je skvelý a neuveriteľne pohodový film plný lásky a jednoznačne sa naň oplatí zájsť do kina.
Skúsme si ho poporiadku zhrnúť. Príbeh je vcelku jednoduchý. Mladý Kumail (Kumail Nanjiani) je úplne bežným chalanom žijúcim v Chicagu, avšak z jeho akcentu pochopíte, že tam rozhodne nevyrastal. Narodil sa totiž v Pakistane a až neskôr sa presťahoval do USA, čo zanechalo značnú stopu na jeho rodičoch. Tí si totiž nechcú osvojiť kultúrne návyky západného sveta a ostávajú verní tomu, čo poznajú zo svojej domoviny. Kumaila na rozdiel od nich formovali iné veci. Hollywoodske filmy, seriály, hry či humor, ktorým sa snaží urobiť dieru do sveta. Počas jedného vystúpenia sa zahľadí do mladého dievčaťa menom Emily (Zoe Kazan). Slovo dá slovu a dvojica sa dá dokopy. Život im však postupne začína komplikovať nielen stret dvoch rozdielnych kultúr, ale aj zákerná choroba, kvôli ktorej Emily upadne do kómy.
Áno, uznávam. Film po papierovej stránke neprichádza s ničím, čo by ma donútilo nechať sánku na zemi. Úprimne, jedna z mojich výčitiek je to, že je príliš predvídateľný. Prečo som teda z neho tak úprimne nadšený? Lebo ma aj napriek svojej predvídateľnosti odrovnal charizmou a čarom, s akým na plátna dorazil. Po poriadne dlhej dobe, budete mať pocit, že sa pozeráte na dvoch ľudí, prežívajúcich lásku. Ich konverzácie sú autentické. Žiadne žvásty, pri ktorých si poviete, že toto by nikto nikdy v živote nepovedal. Práve naopak. Z každej výmeny názorov, z každého pošťuchnutia, z každého úsmevu máte pocit, ako keby to bola skutočná a roztomilá zamilovanosť a vy ste jej svedkom. Túto atmosféru samozrejme dotvárajú skvelí herci, počnúc Kumailom, končiac rodičmi Emily, ktorých stvárnili Holly Hunter (Batman v Superman) a Ray Romano (Vinyl).
Všetku tú zamilovanosť dopĺňa aj skvelý humor. Ten je nielen sám o sebe originálny, ale aj originálne použitý. Svoje najväčšie tromfy totiž vyťahuje v emočne ťažkých scénach, pri ktorých neraz vybuchnete smiechom. Žiadna prehnaná hra na city a slzy sa teda nekoná. V momentoch, kedy máte pocit, že film speje do „tearjerkerovej" chvíle, dokáže Kumail zadrieť tak nemiestnu a častokrát skvelo-trápnu hlášku, že váš smiech zaznie naprieč celou kinosálou (napríklad vtip s 11. septembrom).
Nemôžem však iba chváliť. Voči filmu mám zopár výčitiek, z ktorých jednu som vám spomenul už v predchádzajúcom texte. S predvídateľnosťou prichádza napríklad aj miznúci drive v tretej tretine. Niežeby film prestával byť vtipným, to určite nie. Problémom je skôr to, že zatiaľ čo sme počas prvej tretiny naviazaní na kvitnúci vzťah Kumaila a Emily a v druhej na trápne rodinné chvíľky a vzájomné zbližovanie, posledná tretina nemá žiadneho dejového ťahúňa. Tí vnímavejší už totiž vedia, ako to celé skončí a bez chytľavejšieho dejového prvku sa môže tretia tretina zdať štrukturálne nevyvážená. Mojim ďalším problémom je tiež, že narozdiel od všetkých klasík v tomto žánri, The Big Sick neponúka žiadnu pamätihodnú scénu, na ktorú by sme mohli po rokoch spomínať, a ktorá by ho definitívne zapísala medzi tie najväčšie pecky žánru.
Napriek tomu som však neuveriteľne milo prekvapený. Vôbec sa nebudem čudovať ľudom, ktorí ho budú radiť na popredné priečky vo svojich celoročných filmových rebríčkoch a musím sa priznať, že možno si ho tam zaradím aj sám. Pre zhrnutie. Srdcu nerozkážeš je naozaj autentická a úprimná romantika, ktorej uveríte takmer všetko a k tomu všetkému očarí úderným humorom, ktorý vás neraz rozosmeje na plné hrdlo. Jej nevýhodou je predvídateľnosť. Tá v spojení s takmer dvojhodinovou stopážou zapríčiňuje jemné spomalenie v záverečnej tretine. Návštevu kina však vrelo odporúčam. 8/10