Rozhovor s riaditeľkou bratislavskej zoologickej záhrady, Miloslavou Šavelovou.
Miloslava Šavelová je už 28 rokov riaditeľkou zoologickej záhrady v Bratislave. Na túto pozíciu nastúpila v nepriaznivom čase, keď bola veľká časť záhrady zbúraná kvôli výstavbe diaľnice a tunela Sitina. Napriek tomu, že nemala skúsenosti v oblasti zoológie, so situáciou sa popasovala a bratislavskú zoo postavila opäť na nohy.
Počas svojej dlhoročnej kariéry sa stretla s rôznymi situáciami, vrátane tej, keď v deň jej menovania na pozíciu riaditeľky museli zastreliť tigricu. Dnes sa však môže pochváliť mnohými úspechmi v rámci záchrany ohrozených druhov živočíchov.
Osobne sa napríklad podieľala na navrátení antilopy priamorožca šablorohého do africkej prírody a svoju prácu si ani po toľkých rokoch nevie vynachváliť. „Ja mám svoju prácu veľmi rada. Nikdy som si nevedela predstaviť, že mi nebude prekážať, ak zostanem pracovať do neskorých večerov, no keď sa to stane, nevadí mi to. Tejto práci som podriadila celý svoj život. Znie to možno neuveriteľne, ale je to tak.“
- Akými najväčšími zmenami prešla zoo v Bratislave od jej príchodu v roku 1991
- Ako ju práca v zoologickej záhrade ovplyvnila
- Na záchrane akých ohrozených druhov sa osobne podieľala
- Čo hovorí na kritiku, že zvieratá nepatria do klietky, ale do prírody
- Aké má najobľúbenejšie zviera v zoo a naopak, akého zvieraťa sa bojí
- Či majú dnešné deti stále záujem navštevovať zoologické záhrady
Kým ste v zoo v Bratislave začali pracovať, aký ste mali názor na zoologické záhrady?
Určite som si aj ja myslela, že v zoo sú zvieratá zavreté v chovných zariadeniach najmä preto, aby sa na nich chodili ľudia pozerať. Tak to však nie je. Zoologické záhrady sa v prvom rade podieľajú na záchrane ohrozených druhov, čo je ich najdôležitejšou úlohou. Podieľajú sa aj na vedecko výskumnej činnosti, čo robíme v spolupráci s vedecko výskumnými ústavmi a s vysokými školami. Samozrejme, plnia aj tú rekreačnú funkciu, ale ich úloha v oblasti výchovy a vzdelávania je nevyčísliteľná. A ja môžem s čistým svedomím povedať, že zoologická záhrada v Bratislave všetky tieto štyri úlohy dôsledne plní.
Najväčšia kritika mierená na zoologické záhrady je práve tá, že zviera patrí do prírody a nie do klietky. Ako na takéto argumenty reagujete vy?
Tieto otázky veľmi často dostávam na besedách a musím povedať, že väčšina zvierat už v klietkach zavretá nie je. Ja sa ich vždy opýtam, ako by chceli robiť záchranu ohrozených druhov, keby tu neboli zoologické záhrady. Neexistuje totiž iná inštitúcia, ktorá má chovné zariadenia, v nich tie zvieratá združuje, rozmnožuje, pripravuje na život v prírode a vracia ich naspäť do prírody.
To nemôže robiť vedecko výskumný ústav, lebo nemá chovné zariadenia. Nemôže to robiť ani škola, či jednotlivec doma. Zoologické záhrady preto majú svoje opodstatnenie a dnes už sa zvieratá v klietkach nechovajú. Kedysi sme mali mačkovité šelmy v klietkach, ale dnes majú chovné zariadenia, kde sa staráme o ich blahobyt a simulujeme prirodzené podmienky.
Akým spôsobom?
Napríklad jaguár dostáva mäso na lane, ktoré sa hýbe. Keď ho vypustíme, svoju potravu musí loviť. To zviera nie je celý deň zavreté v klietke a klietok je tu už naozaj len minimum. Tie sú tam, kde je nebezpečné zviera, ktoré by mohlo uniknúť. Keď sa však pozriete na chovné zariadenie pre vlky, tak oni tam sú akoby boli vo voľnej prírode. Majú k dispozícii kus lesa, robia si svoje nory a majú sa výborne, vidno to na ich kondícii. Dokonca sme v tomto roku dostali cenu Stavby roka, pretože naše chovné zariadenie spĺňa všetky podmienky správneho chovu živočíchov v zajatí a to hovorí za všetko.
Ako ste sa dostali na pozíciu riaditeľky zoologickej záhrady?
Mojou ambíciou nikdy nebolo byť riaditeľkou zoologickej záhrady. Skončila som Vysokú školu ekonomickú a robila som najmä v ekonomických funkciách, až kým som sa dostala na pozíciu ekonomicko - investičnej námestníčky do zoologickej záhrady v Bratislave.
Riaditeľ zoologickej záhrady bol však odvolaný a mňa poverili vedením. Myslela som si, že ide len o dočasnú funkciu v domnení, že čoskoro zvolia iného riaditeľa a ja sa vrátim naspäť ku svojej práci. Po roku ma však vtedajší primátor zavolal, že dáva návrh na moje menovanie za riaditeľku zoologickej záhrady. Snažila som sa argumentovať, že nemám zoologické vzdelanie a o zvieratách viem veľmi málo.
Pán primátor mi ale povedal, že za rok mojej práce v zoo vidno mnoho pozitívnych zmien a aj pracovníci a predseda nášho odborového hnutia vyjadrili požiadavku, aby som riaditeľkou bola práve ja. Prijala som to teda a od roku 1991 som vo funkcii riaditeľky zoo v Bratislave.
Doplnili ste niekedy aj vaše vedomosti v oblasti zoológie?
Samozrejme. S mojimi zoologickými vedomosťami som sa neuspokojila, tak som diaľkovo začala navštevovať školu chov exotických zvierat v Prahe.
Na začiatku som sa bála ako ma príjmu moji kolegovia v Únii českých a slovenských zoologických záhrad, keďže som vtedy medzi nimi bola jediná žena.
Keď ste nastúpili na pozíciu riaditeľky v roku 1991, zo zoologickej záhrady ušla tigrica, ktorú museli zastreliť. Keby sa dnes situácia opakovala znovu, reagovalo by sa inak?
Vtedy k tomu bohužiaľ muselo dôjsť, ale dnes sa to už nemôže stať, pretože máme nové chovné zariadenie. Tigrica Amanda sa dostala v noci von presne v ten deň, keď ma na zastupiteľstve menovali za riaditeľku. Bolo mi to veľmi ľúto, lebo keď som ráno prišla do práce, ona už bola zastrelená. Neexistovalo však iné riešenie, lebo nemôžeme dopustiť, aby sa takéto nebezpečné zviera dostalo do mesta a ohrozilo životy ľudí. Bolo to presne v období, keď v celej spodnej časti zoo chýbal plot a obytné domy sa nachádzajú v tesnej blízkosti zoo.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo museli tigricu Amandu nakoniec zastreliť
- Čo robí riaditeľka ZOO počas dňa
- Čo v bratislavskej ZOO robia preto, aby sa zvieratá cítili ako vo svojom prirodzenom prostredí
- Ako zachraňujú ohrozené druhy
- Prečo je v bratislavskej ZOO medveď Felix sám a kedy sa to zmení
