"Amazonský prales sú pľúca Zeme" – hlúposť, väčšina kyslíka podľa expertov vzniká inde

Pozornosť sveta sa sústedí do Južnej Ameriky, kde horia veľké plochy Amazonského dažďového pralesa. Na rozdiel od tých na Sibíri ich však miestni poľnohospodári založili zámerne, aby oheň vyčistil zotnuté stromy a farmári tak získali nové územia využiteľné pre svoj dobytok alebo sójové polia. Uvádza to napríklad výskumníčka Ane Alencarová, ktorú citoval Quartz.

Emanuel Macron, Cristiano Ronaldo, Leonardo DiCaprio a ďalší politici, celebrity aj médiá vyzývajú na okamžité hasenie požiarov. Na sociálnych sieťach pribúdajú zbierky a 20 miliónov Brazílii ponúkla aj medzivládna organizácia G7.

ČÍTAJ TIEŽ Brazília odmietla 20 miliónov od G7 na záchranu amazonských pralesov: Neviete sa postarať ani o Notre DameBrazília odmietla 20 miliónov od G7 na záchranu amazonských pralesov: Neviete sa postarať ani o Notre Dame

Prispievateľ magazínu Forbes venujúci sa energetike a životnému prostrediu Michael Shellenberger je však presvedčený, že v správach o požiaroch sa krížom-krážom narába aj s informáciami, ktoré sú nepravdivé alebo nepresné. A nemyslí pritom len používanie fotografií, na ktorých sú požiare z iných lokalít alebo spred dvadsiatich rokov. 

FAKE NEWS.
1. This picture was taken by Loren McIntyre, an American photojournalist that DIED IN 2003. It's for sale here: https://t.co/moIqpLNEfT

2. The real lungs of the World are algae. Up to 70% of Earth's oxygen is produced by them.

— Caneta #ReformaSemPrivilegios (@Desesquerdizada) August 22, 2019

Rozhodol sa obrátiť na niekoľkých odborníkov a vypátrať, čo všetko podľa nich nesedí. Problém má hlavne s tvrdením, že "Amazonské pralesy sú pľuca Zeme", teda zodpovedné ze veľkú časť produkcie kyslíka, ktorý dýchame. 

"Je to bullsh*t,"  tvrdí ním oslovený oslovený expert Dan Nepstad z Amazonského environmentálneho výskumného inštitútu. "Amazonské pralesy produkujú veľa kyslíka, ale rovnaké množstvo kyslíka aj spotrebujú pri dýchaní."

Pod tzv. dýchaním má na mysli látkovú výmenu, kedy rastliny prijatý kyslík potrebujú na získavanie živín z pôdy. Na rozdiel od fotosyntézy pri nej oxid uhličitý zase uvoľnujú. EarthSky.org píše o tom, že 50 až 85 % kyslíka v skutočnosti produkuje fytoplanktón, teda riasy a sinice v moriach a oceánoch. 

O požiaroch v Amazonskom pralese si môžeš prečítať aj v rozhovore s klimatológom na Refresheri. Pavla Faška sme sa spýtali aj na tvrdenie o "pľúcach zeme"" "Z teoretického pohľadu a po vytrhnutí z kontextu sa dá kritizovať všetko. Tieto lesy však v prostredí, v ktorom sa nachádzajú plnia svoju funkciu a ak tam nebudú, nebude fungovať celý systém. Teória je jedna vec, prax druhá."  Podľa neho je najvyšší čas riešiť klimatické zmeny globálne. 

ČÍTAJ TIEŽ Klimatológ: Požiare v Amazonskom pralese a na Sibíri ovplyvnia aj klímu na Slovensku a urýchlia globálne otepľovanie (Rozhovor)Klimatológ: Požiare v Amazonskom pralese a na Sibíri ovplyvnia aj klímu na Slovensku a urýchlia globálne otepľovanie (Rozhovor)

V podobnom duchu sa vyjadil aj Ivan Jarolímek z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV:  "Je pravda, že väčšina kyslíka je vytvorená riasami. Celý systém ale funguje ako mozaika a nie je rozumné z neho Amazonské pralesy odtŕhať. Jedna časť bez druhej existovať nemôže a pre trópy má toto územie rozhodujúcu úlohu."

 

Shellenberger však nesúhlasí ani s označovaním rozmerov tohtoročných požiarov za niečo rekordné či bezprecedentné. Cituje brazílske štatistiky, podľa ktorých je síce ohnísk o 80 % viac než vlani, ani zďaleka sa však nepribližujeme k počtu požiarov z rokov 2003 až 2008. Prezidentom Brazílie bol vtedy Luiz Inácio Lula da Silva a nie Jair Bolsonaro, ktorý sa zviditeľnil slovnou prestrelkou s Macronom. 

 

Trikrát viac požiarov ako Brazílii je napríklad v africkej Angole. 

 

ČÍTAJ TIEŽ V Afrike je trikrát viac požiarov ako v Amazonskom praleseV Afrike je trikrát viac požiarov ako v Amazonskom pralese

 

Komentátor Forbesu si dopisoval aj s brazílskym novinárom Leonardo Coutinhom, ktorý požiare pokrýva na svojom Twitteri. Podľa neho v Amazonských pralesoch horí pravidelne, no svet sa o tieto problémy v časoch, kedy boli výrazne horšie, vôbec nezaujímal. 

 

Úplné zmiznutie pralesov vďaka ľudskej činnosti podľa neho v žiadnom prípade nehrozí. Polovica ich územia je pred odlesňovaním a následným zapaľovaním rúbanísk chránená zákonom a napríklad na spomínané pestovanie sóje sú vhodné len 3 % celej plochy. 

 

A samotné odlesňovanie? Aj toho je podľa štúdií čoraz menej. Oproti roku 2004 napríklad kleslo na štvrtinu. 

 

Countinho hovorí, že pre Brazíliu je oveľa väčším rizikom klimatická zmena, suchá a následné náhodné požiare, nie systematické odlesňovanie na malom území. Práve nekontolovaný oheň je rizikom pre obydlia aj oveľa väčšie územia lesov. 

 

Podpora zahraničia a dobrovoľných prispievateľov by teda podľa neho mala smerovať do systému detekcie a prevencie požiarov Aliança da Terra, kde medzi 600 dobrovoľníkmi pracujú práve aj svetom kritizovaní farmári. Nekontrolované ohne totiž ohrozujú aj ich živobytie a rodiny.

 

O tom, čo sa v Južnej Amerike deje by sme teda mali vedieť a snažiť sa miestnym pomôcť zo všetkých síl. A hoci nie všetky publikované informácie musia byť úplne presné, naši odborníci upozorňujú, že podstata problému je naozaj niekde inde, než v doťahovaní sa za slovíčka a googlení presného zdroja fotografií.