Nové dobrodružstvá Woodyho a Buzza sú opäť úžasné.
Keď malo v roku 1995 premiéru prvé Toy Story, bola to obrovská udalosť. Svet kinematografie zažil ďalšiu zo svojich revolúcií (prvý celovečerný CGI projekt) a v neposlednom rade išlo takisto o vynikajúci film.
Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Počítačom vytvorené rozprávky načisto vytlačili klasickú animáciu, z neznámej firmičky Pixar sa stal gigant a okrem iného vznikli dve vynikajúce pokračovania zlomového diela.
Vyzeralo to, že trilógia je ukončená, no vedenie Disneyho vie, že peniaze nesmrdia, takže k nám prichádza štvrtý diel populárnej série. Podarilo sa jej výnimočné kvality udržať, alebo ide o tradičnú nastavovanú kašu?
Naši hrdinovia žijú viac menej spokojne so svojou novou majiteľkou Bonnie. Netušia však, že s príchodom ďalšej hračky ich čaká nové dobrodružstvo a niekoľko ťažkých rozhodnutí.
Toy Story 4 je... moment prekvapenia ...opäť veľkou parádou. Po technickej, filmárskej aj „zážitkovej" stránke. V Pixare proste vedia, ako namiešať koktejl plný humoru, akcie a dojímavých scén. Aj keď v poslednej dobe občas nedokážu očariť úplne, tu sa im to opäť podarilo v najlepších tradíciách ich najvydarenejších kúskov.
Počiatočný dojem zbytočnosti pokračovania v dokonale uzavretom príbehu sa postupne vytráca a tvorcovia si ťa jemnými cestičkami dostávajú na svoju stranu. Uvedomujú si totiž, že aj keď točia rozprávku, tak svoje publikum majú aj medzi divákmi, ktoré stálo pred takmer štvrťstoročím pri zrode legendy a riešia sa tu (mimoriadne umne do deja zakomponované) dospelácke problémy.
Podobne ako pri výborných tretích Autách je tak špičková zábava pre mladé publikum iba cestou k vyjadreniu myšlienok o zodpovednosti k potomkom a zmiereniu sa s ich dospievaním.
Funguje to výborne a pri množstve scén si spomenieš na svojich rodičov alebo (ak si starší) na výchovu vlastných detí. Už dávno som nevidel takto univerzálne podaný rodinný film. To, o čo sa rozpačito snažila druhá Rodinka úžasných, tu funguje omnoho lepšie.
Starí známi sú stále výbornými charaktermi (akurát zamrzí odsunutie Buzza na vedľajšiu koľaj) a nové sa veľmi vydarili. Najmä záporák má skvelé motivácie a je "najľudskejšou" postavou príbehu v závere prinášajúcom krásnu katarziu.
Film má v sebe množstvo hravosti, zábavy, gradácie aj dojímavosti. Citlivé povahy si budú musieť dávať pozor, aby nezatopili kino slzami (vlastná skúsenosť). Ak si si totiž myslel, že koniec trojky sa nedá v emočnom dopade prekonať, budeš (ne)milo prekvapený.
Čo sa remeselnej stránky týka, tak tu nie je vôbec čo riešiť. Machri z Pixaru sa opäť technologicky posunuli a na plátno je radosť sa pozerať. Všetko šliape ako švajčiarske hodinky a občas máš pocit, že sa skutočne pozeráš na oživené hračky.
Poďme sa po tejto vlne nadšenia pozrieť na problematickejšie aspekty, ktoré mi bránia dať plné hodnotenie. V prvom rade tu chýba niečo, čo sme nikdy nevideli. To je síce pri štvrtej časti série pochopiteľné, no aj trojka dokázala prísť so scénou v spaľovni, ktorá v určitej miere redefinovala, koľko adrenalínu detský divák znesie.
Podobne nezabudnuteľný a originálny moment tu chýba. Ako som spomínal vyššie, spočiatku sa treba do filmu dostať a prebiť pocit, že sme tento projekt nepotrebovali vidieť. Nadšenie z objavovania nového sveta, ako pri Inside Out alebo Coco, sa logicky nedostaví.
Vzťah s Bonnie nefunguje tak dokonale, než ten s Andym. Mnoho obľúbených hračiek má v podstate iba väčšie cameo a vôbec nezasiahnu do deja. A poslednou vadou na kráse je možno zbytočne otvorený (aj keď stodesaťpercentne dojímavý koniec). Trochu tak trpí dramatický oblúk. Neverím totiž, že nás nečaká ďalší diel. To sú však iba kozmetické vady na kráse, ktoré sa dali očakávať.
Toy Story 4 nie je žiadnou revolúciou, ale to, čo od neho očakávaš, funguje takmer dokonale. Baví, dojíma, poučí a ani chvíľku nenudí. To nie je taká samozrejmosť, ako by sa pri súčasnej tvorbe mohlo zdať.
Ide o jeden z najlepších filmov tohto roku bez ohľadu na žáner a to po matnej kampani málokto čakal. Mojich deväť bodov z desiatich som pred projekciu vôbec nečakal a dúfam, že budeš podobne nadšený aj ty.
A aby tej chvály nebolo málo, tak tentoraz musím veľmi pochváliť aj slovenský dabing (čo sa tak často nestáva). Takže, ako si správne pochopil, netreba strácať čas a je mal by si upaľovať do kina.
