Radiácia neodmysliteľne patrí k nášmu životu, aj keď ju nevidíš.
Seriál Černobyľ vyvolal v ľuďoch obrovský záujem o rádioaktivitu. Hrozivé zábery z okolia vybuchnutého reaktora, zachytávali miesta, kde sa nič netušiaci hasiči dostávali do priameho kontaktu s extrémnymi dávkami radiácie a množstvo z nich zomrelo na chorobu z ožiarenia. V priebehu niekoľkých sekúnd boli kvôli odkrytému jadru reaktora vystavení obrovskej dávke ionizujúceho žiarenia, ktoré začalo narúšať štruktúru buniek v tele.
Možno si však ani netušil, že sa s takýmto ionizujúcim žiarením stretávame aj my v každodennom živote. Záleží na viacerých faktoroch, do akej miery nám ionizujúce žiarenie škodí, pretože bez toho, aby si svoje okolie akokoľvek ovplyvňoval, sa aj v tejto chvíli stretávaš s prirodzenou radiáciou pozadia.
Okrem toho si dokonca svoju dennú dávku radiácie dopraješ aj prostredníctvom niektorých potravín ako banány, návštev v ambulancii svojho lekára, alebo len tým, že prídeš na letisko a nastúpiš do lietadla. Kde všade sa s radiáciou stretávame v bežnom živote?
Ionizujúce žiarenie
Na našej planéte sa stretávame s dvomi základnými druhmi žiarenia – ionizujúcim a neionizujúcim. Najväčší rozdiel medzi nimi spočíva v schopnosti ionizujúceho žiarenia pomocou svojej energie rozbíjať chemické väzby a vytvárať ióny. Ionizácia znamená, že takéto žiarenie je schopné z vnútra atómov odtrhávať elektróny. Určite si spomínaš, že jadrá atómov tvoria záporne nabité elektróny, kladne nabité protóny a neutrálne časti nazývané neutróny.
Ak je počet neutrónov rovnaký ako počet protónov, jadro atómu je stabilné. Keď však počet nie je rovnaký a kolíše, jadro svoju stabilitu stráca a stáva sa nestabilným. V tej chvíli v ňom vzniká prebytočná energia, ktorej sa potrebuje zbaviť, a tak zo seba vyžaruje častice – cieľom je, aby sa z nestabilného jadra opäť vďaka uvoľneniu energie stalo jadro stabilné. Látky, ktoré majú nestabilné jadrá s prebytočnou energiou nazývame rádioaktívne, pretože bez pričinenia vysielajú žiarenie do okolia.
Aby sme jednotlivé zdroje, dávky či účinky ionizujúceho žiarenia mohli zmerať, musíme sa obrátiť na dozimetriu. Jej úlohou je poskytovať ľuďom informácie o detekcii žiarenia. Najčastejšie sa s ňou zrejme stretávaš v hrách a videách, kde počuješ charakteristické praskanie, keď sa hlavní hrdinovia blížia do radiáciou zamorenej zóny.
Zo seriálu Černobyľ vzniklo aj množstvo vtipov o úrovni prítomnej radiácie. Vedúci zmeny v jadrovej elektrárni tam všetkých presviedčal, že 3,6 röntgenu nie je taký hrozný údaj, a tak ťa zrejme zaujíma, čo ten röntgen vlastne predstavuje. Kedysi sa v minulosti používal na meranie expozície ionizačnému žiareniu, dnes je však röntgen zastaraná jednotka, namiesto ktorej sa používa coulomb na kilogram.
Nás ale bude najviac zaujímať dávkový ekvivalent. Až ten aj s pomocou jednotky sievert skúma ionizujúce žiarenie biologicky účinkuje na živé organizmy. Tento ekvivalent závisí od toho, koľko žiarenia tvoje telo absorbuje a inak vplývajú aj rôzne typy žiarenia. V tomto prípade dávkový ekvivalent zachytáva veľkosť dávky gama žiarenia, čo sú elektromagnetické vlny pohybujúce sa rýchlosťou svetla.
Gama žiarenie je pre človeka nebezpečné, pretože ľahko preniká cez ľudské telo a ničí chemické väzby v atómoch. Zastaviť ho vieme betónom či olovom, čo je aj dôvod, prečo v seriáli Černobyľ nosili likvidátori olovenú ochranu medzi nohami a pôvodný sarkofág bol vlastne obrovskou betónovou konštrukciou. Jednotky sieverta však neberú do úvahy len samotnú rádioaktívnu látku, ale aj to, ako ďaleko sa od nej nachádzaš.
Okrem toho nesmieme zabúdať ani na vplyv na konkrétne orgány, čím sa zaoberá váhový faktor a o nič menej dôležitá je efektívna dávka. Ilustrovať ju vieme na prípade fajčiara – ten pri fajčení prijíma v tabaku aj stopové prvky rádioaktívnych látok, ktoré pôsobia na tkanivá a bunky najmä v dýchacej sústave a pľúcach. Zvyšuje si tak riziko vzniku rakoviny pľúc, ale keďže tieto prvky takmer nepôsobia na ostatné orgány, u nich sa riziko rakoviny nezvyšuje nijak výraznejšie v porovnaní s inými ľuďmi.
Aká dávka radiácie škodí?
Predtým, ako začneme analyzovať, prostredníctvom ktorých potravín každý deň prijímaš dávku radiáciu, si musíme ozrejmiť, aké dávky vedia byť nebezpečné pre ľudské zdravie. Vo všeobecnosti by si mal človek dávať pozor na to, aby nebol naraz vystavený dávke 1 sievert, pretože práve po prekročení tejto hranice sa na nás začínajú prejavovať symptómy choroby z ožiarenia. Spočívajú v malátnosti, bolesti hlavy, úzkosti či zvracaní, ale vďaka liečbe nemusí takéto ožiarenie znamenať vážnejšie následky.
Oveľa horšie by si však dopadol, keby dávka ožiarenia dosiahla okolo 8 sievertov. V tej chvíli by si človek podpísal rozsudok smrti, pretože takáto dávka sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedá zvrátiť ani liečbou a človek do niekoľkých dní či týždňov zomiera. Len pre ilustráciu, keby si bol jedným z hasičov zasahujúcich krátko po výbuchu reaktora v Černobyle, dávka radiácie by presahovala 50 sievertov. Na akútnu chorobu z ožiarenia preto množstvo z nich aj zomrelo.
