Riaditeľka jazykovedného ústavu: Používať slová actually či basically v bežnej reči nie je nič zlé (Rozhovor)

Slovenčina je naša materinská reč, ktorú milujeme, no často počúvame, že je v ohrození. Rýdzi slovenský jazyk vraj nahrádzajú anglicizmy a cudzie slovíčka čoraz väčšmi prenikajú do bežnej reči.

O jazykových trendoch, spisovných slovách či prenikaní slov z iných jazykov a o súčasnom stave slovenčiny sme sa rozprávali s riaditeľkou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, doc. Mgr. Gabrielou Múcskovou, PhD.

Slováci používajú čoraz viac nových slov, najmä z angličtiny. Ako sa prijímajú do slovenského jazyka?

Ako ste povedali, dnes ide väčšinou o anglicizmy. Sú bežné na internete, v diskusiách, v médiách. Na začiatku často fungujú len v určitej komunite ľudí, ktorých spája profesia či záľuby. Takéto slová v slovníkoch ešte neuvádzame.

Ak však tieto výrazy prekročia svoju sociálnu skupinu, napríklad sa dostanú do médií, aj digitálnych ako aj Refresher, a začnú ich používať aj iní ľudia, môžu sa časom zaradiť do slovníka.

Napríklad slová ako googliť či downloadovať sú populárne najmä medzi mladými ľuďmi. Ak ich však začnú používať aj starší, budú to kandidáti na zaradenie do slovníkov?

Áno. Ak začnú „downloadovať“ aj starší ľudia a slovo sa stane frekventované a rozšírené, prekročí hranicu svojej komunity a stane sa súčasťou slovenského jazyka, prispôsobí sa jeho pravidlám.

Dnes  tomto význame viac ľudí používa domáci ekvivalent stiahnuť, ale môže sa stať, že ho anglický výraz raz nahradí. Ale taký vývoj nevieme predpovedať s určitosťou. Dnes sa slovná zásoba jazyka veľmi rýchlo mení a nie všetky výrazy sú zachytené v slovníkoch.

Mnoho ľudí si však myslí, že čo nie je v slovníku, nie je správne. To nie je pravda. Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ), ktorý je kodifikačný, nezachytáva všetky nové slová. V súčasnosti pripravujeme nový slovník, Slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ). Jeho prvý zväzok vyšiel v roku 2006 a už dnes vidíme, že v ňom chýbajú viaceré slová, ktoré medzičasom v slovenčine vznikli.

V súčasnosti pripravujeme do tlače jeho 4. zväzok, ktorý vyjde v roku 2020 a bude obsahovať slová na O a časť písmena P. Tvorba takého veľkého slovníka trvá roky. Hovorí sa, že slovník v momente, keď vyjde, začína starnúť.

Ako sa potom dozvieme, čo je v tejto chvíli spisovné?

Z vlastného jazykového citu. Napríklad ak človek potrebuje použiť nové slovo, ktoré však nie je v slovníku, je to prirodzené. Neustále vznikajú nové výrazy na pomenovanie nových vecí alebo javov.

Na nové a funkčné slová nás upozorňujú najmä texty ľudí, ktorí profesionálne pracujú s jazykom – spisovatelia, prekladatelia, tvorcovia administratívnych textov, ale aj novinári ako vy. Vo svojich textoch používate aj nové slová, a tak prispievate k tomu, že sa postupne stanú súčasťou spisovnej slovnej zásoby.

Často počúvame tvrdenie, že by mal každý hovoriť spisovne. To nie je pravda, to je akoby mal každý chodiť stále vo fraku.

Spisovnosť a nespisovnosť slov teda neurčuje Jazykovedný ústav, ale ľudia a médiá?

Áno. Sú to hlavne profesionálni používatelia jazyka a z ich textov poznávame funkčnosť a produktívnosť nových slov. Ak by sme my vytvárali spisovný jazyk bez ohľadu na jazykovú prax, nebolo by to správne. Takto to nefunguje. Jazyk tvoríte vy, nie my.

Spomínali ste, že sa dozviete o nových slovách, ktoré Slováci začínajú používať. Ako sa to dozvedáte?

Máme na to špeciálny nástroj, Slovenský národný korpus. Tvorí ho veľké množstvo textov, ktoré boli publikované. Napríklad knihy, denná tlač alebo časopisy a podobne, ktoré nám vydavateľstvá i autori poskytujú.

Zaradíme ich do korpusu a v ňom potom vidíme, ako sa jazyk vyvíja. V korpuse dokážeme hľadať rôzne slová, no tiež gramatické tvary či typické slovné spojenia. Je to ako živé laboratórium.

Existujú v súčasnosti nejaké jazykové trendy?

Nejaké tendencie v súčasnom jazyku? Áno. Najvýraznejšie je dnes rozhodne prenikanie anglicizmov a ich adaptácia. Často preberieme nejaké anglické slovo a prispôsobíme si jeho výslovnosť, začneme ho skloňovať, pridávať slovenské prípony, napríklad to -ovať v downloadovať. To už nie je angličtina.

Angličtina ovplyvňuje slovenčinu aj vo frázach, ktoré používame. Napríklad „Vidíme sa“ alebo  „Majte pekný deň“ majú anglický základ. Takýmto spojeniam hovoríme kalky.

Ale angličtina nie je jediná. Slovenčina sa vyvíja aj inak, pretože sa menia spoločenské podmienky a spôsob života. Spisovná slovenčina sa dynamizuje, je v nej viac variantov. Má viac slovotvorných jednotiek alebo synoným. Spisovná slovenčina je v bežnej komunikácii čoraz používanejšia, má veľmi dynamickú hovorenú podobu a postupne nahrádza nárečia.

Dnes žijeme v bilingválnej spoločnosti.

Čo napríklad slovo „brexit“? Používajú ho Slováci ako anglicizmus alebo ako dôsledok nových spoločenských podmienok?

Aj, aj. Nemusí to byť buď alebo. Brexit priniesla politická situácia, no takisto je to anglicizmus.

Nedávno nás v redakcii zaskočilo, že anglicizmy majú často dva varianty písania. Fonetický a pôvodný. Existujú chat a čet, mail a mejl.

Áno, používajú sa obidve podoby. Dnes je veľký tlak na znalosť angličtiny, v minulosti bola jej znalosť minimálna a staršie slová ako víkend, tím či šortky sa už dlho píšu foneticky. Nikomu nenapadlo, že by to mal byť weekend a nerozmýšľame nad tým ani dnes.

S narastaním znalosti angličtiny sa však naše vnímanie mení. Dnes už žijeme v bilingválnej spoločnosti a Slováci často radšej vidia anglické slovo napísané pôvodný pravopisom. Chápem, že mejl a čet ľuďom prekážajú (smiech).

Tieto slová sa udomácnili, no ľudia ich píšu aj tak aj tak. Podobne ako slovo lejzer. Máme dva varianty a nebolo by správne určiť ako správny len jeden. Slováci používajú, čo im vyhovuje viac, a postupne sa možno spontánne niektorý tvar presadí.

Angličtina nie je škodlivá. Ako chceme žiť v strednej Európe bez kontaktov s inými jazykmi?

Je tu však ešte jeden faktor, a to je čosi, čo voláme nežiaduca homonymia. Asi sa už viacerým ľuďom stalo, že si slovo chat v nejakej vyskloňovanej podobe pomýlili s chatou. „Čítal som na chate“. Dnes je slovo chat také bežné, že keď sa použije v takejto vete, automaticky si ho spojíme s chatom. V takýchto situáciách je vyšší tlak zmeniť podobu slova chat na čet.

Nerozmýšľali ste nad zjednotením spôsobov, ako tieto slová písať?

Nebolo by to správne. Nemôžeme ľudí k ničomu nútiť.

Sledujete aj bežnú reč mladých ľudí?

Máme aj korpus hovoreného jazyka, v ktorom sú prepísané hovorené texty.

Dnes je medzi mladými bežné v normálnej reči použiť slová ako effort, basically či actually. Nejde ani o adaptované anglicizmy, slová používame v pôvodnej výslovnosti a ľuďom sa hodí ich kde-tu použiť.