Príbeh Bayarda Rustina, bojovníka za ľudské práva, ktorý celý život bojoval s predsudkami voči jeho rase a sexualite.
28. augusta roku 1963 Dr. Martin Luther King Jr. hovoril pred davom viac ako 200-tisíc ľudí zo schodov Lincolnovho pamätníka s nádejou, že sa mu podarí napraviť rasové rozdiely v krajine. Davy sa zhromaždili na pochode za prácu a slobodu vo Washingtone, ktoré bolo platformou pre jeho kľúčovú reč I Have a Dream.
Zatiaľ, čo King predstavoval tvár hnutia za občianske práva, v zákulisí stál ďalší človek, bez ktorého by sa tento pochod nikdy neuskutočnil. Týmto mužom bol Bayard Rustin, ktorého celý život bol formovaný predsudkami. Nielen kvôli tomu, že bol čierny, ale aj preto, že bol gay.
Rustin strávil celý svoj život bojom za práva iných, i keď sám čelil diskriminácii. Pre všetkých ľudí, čo vtedy pochodovali vo Washingtone, bol on synonymom pre celý zmysel hnutia. Koniec koncov, bol hlavným organizátorom pochodu. Tak prečo o ňom takmer nikto nepočul?
Ex-komunista, homosexuál, bojovník za práva čiernych
Bayard Taylor Rustin sa narodil v roku 1912 v Chesteri 16-ročnej matke Florence. Rustin bol obyčajný tínedžer, ktorý vo voľnom čase písal básničky a hrával za futbalový tím. Keď povedal svojej babičke, že radšej preferuje chlapcov než dievčatá, ona mu jednoducho odpovedala: „Asi to tak malo byť.“
Počas univerzitného štúdia sa pridal k lige mladých komunistov, ale čoskoro odtiaľ odišiel, keď mu prikázali prestať protestovať proti rasovej segregácii v amerických vládnych jednotkách. Jeho krátke členstvo však zapríčinilo, že sa dostal na radar FBI vedenej J. Edgarom Hooverom. Rustin sa pridal do pacifistického hnutia „Spoločenstvo zmierenia“ a spoločne v roku 1942 založili Kongres rasovej rovnosti.
O dva roky neskôr bol zatknutý lebo sa nedostavil pred armádnu radu za to, že sa odmietol pridať do armády ako svedomitý odporca. Bol odsúdený na tri roky vo väzení a dokopy tam strávil 26 mesiacov. Kvôli svojej otvorenej homosexualite a desegregačným protestom si znepriatelil vedúcich vo väzení až tak, že bol poslaný do väznice najvyššieho zabezpečenia.
Keď ho prepustili, snažil sa so svojím spoločenstvom navrhnúť zákony, ktoré by zrušili rasovú segregáciu v autobusoch. Bol to ušľachtilý pokus, ale Rustin sa čoskoro ocitol uväznený v Severnej Karolíne.
Ako súčasť jeho prehlbujúceho sa záväzku voči nenásilnému protestu Rustin cestoval v roku 1948 do Indie, aby sa zúčastnil svetovej pacifistickej konferencie. Mahatma Gandhi tam bol zavraždený v tom istom roku o pár mesiacov skôr, ale jeho učenia silno ovplyvnili Rustinove myslenie: „V každej komunite potrebujeme skupinu anjelských rebelov,“ napísal, keď sa vrátil naspäť do Spojených štátov.
Čoskoro sa však dostal do problémov. V januári 1953 bol Rustin po jednom z príhovorov zatknutý, keď ho prichytili pri sexe s dvoma bielymi chlapmi v aute. S jeho rastúcim trestným registrom sa niektoré autority dožadovali, nech zo spoločenstva odstúpi.
V roku 1956 Rustin cestoval do Alabamy, aby podporil Martina Luthera Kinga Jr., ale snažil sa držať v úzadí, aby na seba kvôli svojej sexuálnej histórii nepútal pozornosť. Rustin zohral kritickú rolu pri Kingovom oboznámení s Gandhiho učením. Po tom, ako pomohol Kingovi zorganizovať kresťanskú konferenciu v rokoch 1956-1957, Rustin začal protestovať proti testovaniu nukleárnych zbraní v severnej Afrike, čo bolo nariadené francúzskou vládou. K tomuto činu sa vyjadril jednoducho a jasne: „Nechcem, aby nijaký človek zbytočne umrel.“
Najnižší bod jeho kariéry dosiahol v roku 1960. Reverend Adam Clayton Powell bol nahnevaný, že Rustin a King plánujú pochod počas demokratického národného zhromaždenia v Los Angeles. Preto varoval Kinga, že ak nevyhodí Rustina, rozšíri chýru, že sú milenci. King, v jednom z jeho slabších momentov, odvolal pochod a začal si udržiavať vzdialenosť od Rustina, ktorý rezignoval z kresťanskej konferencie vedenej Kingom.
Washingtonský pochod za prácu a slobodu
Myšlienka na pochod v roku 1963 skrsla z otázky, či sa mladí aktivisti dostatočne zaujímajú o ekonomické otázky, keď sa snažili o desegregáciu na juhu. Správny okamih na zorganizovanie pochodu sa naskytol v máji toho roku, keď národ pobúrila správa ako polícia použila požiarne hadice a útočila na protestujúcich mladých ľudí.
Kennedyho administratíva bola prinútená konať v mene občianskych práv ľudí v krajine a pochod bol odobrený. King, ktorý predtým neprejavil veľký záujem o túto myšlienku, začal zrazu pútavo hovoriť o národnej mobilizácii.
Rustin cestoval do Alabamy, aby sa stretol s Kingom, a ako hlavný bod pochodu si vybrali „prácu a slobodu“. Minulosť ho však dobehla, keď mu zakázali poskytnúť príhovor počas pochodu. Mohol tak zastávať iba funkciu zástupcu riaditeľa.
