Poďme sa spoločne pozrieť na príčiny straty pamäte, vďaka ktorej si z ranného detstva nič nepamätáme.
Pamätáš si, ako si začal chodiť, rozprávať, či používať záchod? Zrejme nie. Treba povedať, že takáto strata pamäte je úplne prirodzená a vyskytuje sa naprieč celou populáciou. Asi nikto si nepamätá na svoj život, keď ešte okupoval kočík či nosil plienky.
Nech už patríme k jedincom s prirodzeným zdravým vývinom pamäti a netrpíme žiadnou poruchou, u každého z nás sa objavuje špecifický druh amnézie. Touto amnéziou je detská amnézia.
Podstatou detskej amnézie je to, že nikto z nás si nedokáže spomenúť na udalosti, ktoré sa odohrali počas prvých rokov nášho života, aj napriek tomu, že práve toto obdobie je veľmi bohaté na zážitky.
Pojem detská amnézia prvý krát použil Sigmund Freud v roku 1905, kedy spozoroval, že ani jeden z jeho pacientov si nie je schopný vybaviť nejakú udalosť z obdobia prvých 3 až 5 rokov ich života.
Neschopnosť by sa dala vysvetliť tým, že človek prirodzene zabúda, a preto nie je nič zvláštne keď si dospelý človek nevie spomenúť na udalosti, ktoré sa stali pred mnohými rokmi. Vysvetlenie však nie je adekvátne, pretože detská amnézia nie je prípad prirodzeného zabúdania.
Chybnosť tvrdenia by sa dala vyvrátiť príkladom, keď si 30-ročný dospelý človek dokáže vybaviť množstvo spomienok na svoje stredoškolské štúdium, avšak je veľmi nezvyklé, aby vám 18-ročný človek vedel povedať čokoľvek z obdobia, keď bol dojčaťom, aj keď časový rozdiel 15 rokov je rovnaký v oboch prípadoch.
V oblasti detskej amnézie sa uskutočnilo mnoho experimentov. Väčšina skúmaných osôb mala prvé spomienky z obdobia troch a viac rokov. Niekoľko dobrovoľníkov však uviedlo aj spomienky spred prvého roku života. Je veľmi problematické dokázať, či sa táto udalosť naozaj odohrala, alebo ide len o rekonštrukciu niečoho, čo sa mohlo stať.
Experiment, ktorý preukázal detskú amnéziu
Problém bol prekonaný v experimente, v ktorom bolo skúmaným osobám položených 20 otázok týkajúcich sa udalosti z detstva, o ktorej bolo známe, že sa naozaj odohrala (napríklad narodenie mladšieho súrodenca), a bolo možné informáciu overiť u inej osoby.
Pri udalosti narodenia mladšieho súrodenca otázky vyzerali nasledovne: „Kedy odišla matka do nemocnice?“ Ráno/na obed/večer. „Navštívili ste ju v nemocnici?“ alebo „Kedy matka prišla domov z nemocnice?“ Ráno/na obed/večer. Pokusnými osobami boli vysokoškolskí študenti, ktorí pri narodení súrodenca mali 1- 17 rokov.
Výsledky experimentu boli nasledovné. Ak sa danej osobe narodil súrodenec skôr než skúmaná osoba dovŕšila tri roky, nedokázala si na udalosť vôbec spomenúť.
Ak k narodeniu došlo po dovŕšení troch rokov, schopnosť vybaviť si túto udalosť rástla úmerne k tomu, koľko rokov mala skúmaná osoba pri narodení súrodenca. Záver z experimentu poukázal na skoro úplnú amnéziu na prvé tri roky života človeka.
Príčiny detskej amnézie
Všeobecné vysvetlenie detskej amnézie spočíva v dôsledku rozdielu medzi tým, ako si dospelý človek organizuje svoje spomienky do kategórií, zatiaľ čo deti si svoje zážitky kódujú, bez toho, aby ich organizovali, alebo spájali so zodpovedajúcimi udalosťami.
Jedným z faktorov, ktoré zapríčiňujú prechod na dospelú pamäť, je biologický vývin. Mozgová štruktúra hipokampus, ktorá sa podieľa na usporadúvaní spomienok, dozrieva až okolo druhého roku života dieťaťa. Ďalším faktorom sú kognitívne (poznávacie) faktory, vývin reči a začiatok školskej dochádzky.
V škole je dieťa nútené zmeniť spôsob reči a hlavne zmeniť druh myslenia. Práve tieto zmeny mu poskytujú nové spôsoby organizovania zážitkov. Tieto spôsoby sú úplne odlišné od spôsobov kódovania zážitkov z predošlého obdobia života.
