Jason Reitman (Juno, Young Adult) sa vracia s ďalším pozoruhodným filmom. Sadne aj vám?
Jason Reitman je fajn. Točí dobré filmy a hoci niektoré kritici strhajú pod obraz (Men, Women and Children), mňa zatiaľ tento tvorca nesklamal (hoci som, pravda, od neho nevidel všetko). Preto som bol rád, že opäť spojí sily so scenáristkou Diablo Cody, s ktorou už divákom doručili skvelé snímky, ako Juno a Young Adult.
Z druhého menovaného sa do ich novinky Tully vrátila aj oscarová Charlize Theron, takže bolo zamiesené na kvalitný zážitok, čo potvrdzovali aj lákavé trailery. Ako to teda dopadlo?
Marlo (Charlize Theron) je vyčerpaná matka troch detí. V prvom rade je tu syn Jonah a dcéra Sarah. Okrem nich však Marlo porodí aj tretie bábätko, ktoré bolo tak trochu neplánované. Syn Jonah je navyše problémový a zrejme bude musieť zmeniť školu.
Marlo je vyčerpaná, jej manžel Drew (Ron Livingston) má dosť starostí v práci, a tak jej brat (Mark Duplass) ako darček zaplatí nočnú opatrovateľku.
Marlo si však nikoho cudzieho do domu nechce púšťať. Keď sa jej ale konečne narodí malá Mia, sú na ňu kladené stále väčšie a väčšie nároky a ona to prestáva zvládať. Napokon sa Marlo predsa len rozhodne opatrovateľke zavolať.
Je ňou mladá a sympatická Tully (Mackenzie Davis). Tá sa hneď chopí starostlivosti o Miu, ale aj o Marlo a medzi oboma ženami vzniká silný priateľský vzťah.
Tully je v propagačných materiáloch definované ako komédia, čo je do istej miery pravda, ale je to komédia dosť horkastá a miestami nefalšovane smutná. Skôr však filmu svedčí označenie dráma s niekoľkými humornými momentmi. Duu Cody/Reitman sa bravúrne podarilo zachytiť bežné, ale náročné starosti matky v súčasnej dobe.
Upratovať po deťoch, neustále im byť po ruke, vydržať s nervami ich nálady, voziť ich do školy... Tieto pocity sú zobrazené úprimne, realisticky a veľmi verne sa prenášajú aj na diváka. Ten potom chápe, že je Marlo totálne psychicky vyšťavená a na pokraji kolapsu aj z takého "detailu", keď jej napríklad Jonah v aute kope do sedadla.
Mimochodom, niežeby to bola nejaká novinka, ale Charlize Theron už definitívne potvrdila, že dokáže zahrať snáď všetko na svete a do svojej unavenej a deprimovanej matky sa prevtelila na sto percent. Výborná je ale tiež Mackenzie Davis ako Tully, z ktorej srší uvoľnenosť, sympatickosť a sloboda.
Do istej miery predstavujú obe ženy vzájomný protipól. Marlo musela nechať mladosť a nespútanosť za sebou a začať žiť zodpovednejšie. Napriek tomu ju svet Tully fascinuje a priťahuje, pretože jej pripomína, aká bola kedysi a snáď v nej vzbudzuje aj nostalgiu za týmito časmi.
Theron a Davis sú herečky, ktoré celému filmu s prehľadom dominujú, zvyšok postáv je ale mierne upozadený. Nesklamali však ani overení Ron Livingston či Mark Duplass. Po celú väčšinu stopáže sa snímka nesie v príjemne tragikomickej atmosfére, tak typickej pre nezávislé filmy.
Plusom sú dobre napísané dialógy a pekne vystavaný vzťah medzi oboma ženami, hoci si myslím, že sa v tomto smere dalo zájsť aj hlbšie.
Musím sa však priznať, že vyústenie celého príbehu ma zastihlo dosť nepripraveného a rozhodne som takéto zakončenie nečakal. Nebudem sa o závere príliš rozpisovať, ale je možné, že viacerým z vás nesadne.
Sám som z neho bol pomerne v rozpakoch, ale čím viac nad ním uvažujem, tak mám dojem, že filmu pridáva nejakú tú vrstvu navyše.
Tully je možno trochu nenápadný, ale rozhodne zaujímavý film. Aj napriek istej melancholickosti je v konečnom dôsledku nabitý príjemnou a pozitívnou energiou a nemali by ste si ho nechať ujsť. Je to snímka o vstupe do odlišnej fázy života, v ktorej sa hlavná postava musí naučiť chodiť.
Bezproblémová mladosť je preč, nastupuje zodpovednosť. Ale čo je dôležité: Film zároveň ukazuje, že hoci sa to tak nemusí zdať, aj táto fáza môže byť krásna a že si ju možno užívať. Pokiaľ máte niekoho, kto vám podá pomocnú ruku. 7/10
