Výnimočný hororový kúsok režiséra Ariho Astera ponúka okrem mimoriadne drásavého a intenzívneho zážitku v kine aj viaceré podnety na zamyslenie a rôzne interpretácie.
Prekliate dedičstvo sa stalo po odpremietaní na tohtoročnom festivale Sundance jedným z najočakávanejších hororov roka. Sprevádza ho povesť novodobej klasiky, akými sa v minulosti stali Vyháňač diabla (1973), The Omen (1976) alebo Teraz sa nepozeraj (1973).
Naše pohľady sme už vám na našich stránkach ponúkli a dúfame, že vás nalákali do kina. Tu a tu. Náš najnovší článok k téme sa bude venovať viacerým možným interpretáciám Prekliateho dedičstva, pretože v tak komplexnom diele nie je možné všetky jeho myšlienkové roviny po jednej návšteve kina vstrebať.
Domnievame sa, že divák iba mechanicky nedešifruje to, čo mu autor ponúka, ale vytvára si odpovede vo vlastnej hlave sám. Každý totiž vidí iný film. Ak ste klikli na článok, tak dej už dôverne poznáte a nebudeme sa jeho podrobným popisom zaoberať.
Manipulácia a miniatúry
Hlavnou témou Prekliateho dedičstva je manipulácia. Už úvodný, dlhý záber diváka zavádza, pretože predstavuje otca Steva a jeho syna Petera ako obyvateľov zmenšeného modelu rodinného domu Grahamovcov. Kamera vchádza do miniatúry a až do konca z nej nevystúpi.
Aster dáva dajavo, že postavy sú iba scenáristickými konštruktmi v jeho rukách. Podobne, ako sú Grahamovci v moci kultu a vyššej moci. Symbolom tohto sledovania a manipulácie sú okrem miniatúr aj okná v manželskej spálni pripomínajúce dve otvorené oči.
Dcéra, matka a manželka Annie si v tomto svojom svete vytvára vlastné zmenšeniny domu a rôznych výjavov zo života rodiny, vrátane zmenšenín reálnych ľudí.
Annie si touto cestou kompenzuje frustráciu z manipulatívnej matky Ellen, navyše sa touto činnosťou živí. Ona je hlavou rodiny, ktorá sa snaží všetko riadiť, na druhú stranu je jej emocionálne najlabilnejším článkom.
Ellen manipulovala so svojimi deťmi dávno pred udalosťami v sujete. Snažila sa do svojho syna vložiť démona Paimona, jedného z ôsmich kráľov pekla. Jej syn, Anniin brat, sa obesil.
Annie sa oženila so Steveom a porodila dve deti. Ellen sa upäla na mladšiu Charlie, ako potenciálneho hostiteľa Paimona. Annie prinúti Charlie ísť na párty Peterovho spolužiaka, tá sa musí jej želaniu podriadiť a zaplatí za to životom.
Aster sa v otázke manipulácie nedrží iba pravidiel v rámci rodiny. Okolitý svet je zastúpený tajomným okultistickým spolkom. Ten je tým skutočným, neviditeľným manipulátorom života Grahamovcov.
Ellen ho viedla a bola jeho nekorunovanou kráľovnou. Kult môžeme chápať ako metaforu spoločnosti. Rodina je základom spoločnosti a musí sa podriaďovať jej pravidlám. Či už právnym normám, školskej dochádzke alebo pravidlám konzumu, ako tej skutočnej "cesty civilizácie do pekla".
Nemanipuluje s nami už samotná príroda (Boh), keď nám dala do vienka genetickú výbavu našich rodičov? Prekliate dedičstvo môžeme chápať ako metaforu premietania frustrácie rodičov do svojich detí.
Tí totiž často neberú potomkov takých, akí sú, ale akými by ich chceli mať. Napríklad mať namiesto dievčaťa chlapca a naopak. V závere sa vyplní túžba Ellen, aby sa z Charlie stal muž.
Prevteľovanie
Paimon hľadá po stáročia vhodného "darcu" tela mužského rodu. Nemôže sa preto uspokojiť s telom Charlie a na konci, zrejme spoločne s Charlieninou dušou, vstupuje to Peterovho tela, ktoré predtým chlapcova duša opustila.
Obetu predstavovali tri hlavy, a tie "poskytli" postupne Ellen, Charlie a Annie. Motív trojice sa opakuje počas celého deja.
Rituálny trojuholník kultu, tvar domčeka na stromoch, tvar Charlieninej izby. V Asterových rukách sa symbol kresťanskej svätej trojice: Otca, Syna a Ducha svätého mení na matku, dcéru, vnučku a Paimona. Ženy si môžeme dosadiť do rohov trojuholníka, Petera ako schránku pre Paimona do stredu.
Záver, kedy moc preberá muž, môžeme ironicky čítať ako návrat patriarchátu, ktorí víťazí nad silnejšou ženskou zložkou v rodine. Steve pripravuje namiesto Annie večeru, čím zastupuje na chvíľu jej rolu, "prevteľuje" sa do nej. Jeho racionalizmus a skepticizmus z neho robia pasívnu postavu, divák ho vníma čiastočne ako slabocha.
Prítomnosť Paimona
Paimon, jeden z ôsmich kráľov pekla, sa prevteľuje v momentoch najväčšieho zúfalstva postáv. Štylisticky je jeho prítomnosť vyjadrená hlasným "gloganím", červenou farbou a tajomnou žiarou skenujúcou budúceho hostiteľa.
Červenú žiaru si môžeme všimnúť tesne po smrti Charlie za oknom v aute, v Peterových očiach, ako svetlo žiariča v domčeku alebo na semafore. Ellen, Charlie a Joan rady nosili svetre v odtieňoch červenej farby.
Paimon je metaforou vnútorných desov členov rodiny Grahamovcov a jeho symbolom je tajomný rodinný šperk na krku Annie a Ellen.
Ak nás zúfalstvo alebo smútok zo straty blízkej osoby pohltí, prestávame byť samými sebou, "strácame hlavu". Toto všetko Paimon v Asterových rukách predstavuje. V prípade hláv aj v značne doslovnom a čiernohumornom zmysle.
Zrkadlenie
Úvodný záber nám zobrazuje miniatúru domu. Síce nie presne v zrkadlovom obraze, ale Peterova izba sa nachádza na ľavej strane domu, pričom pri pohľadoch z exteriéru ju vidíme na opačnej strane. Svet démonov je zrkadlom toho nášho, našim očiam skrytého. Naše trápenia sú opakom našich pozitívnych stránok.
Peter vyfukuje dym z vyfajčenej trávy von oknom, z opačnej strany sledujeme ten istý obraz z domčeku na stromoch. Peter vidí svoj usmievajúci sa obraz, resp. obraz Paimona, v odraze v triede.
V momente, kedy Joan informuje Annie o tom, že Charlie je stále tu, vidíme jej tvár v zrkadle. Pri pohrebe sledujeme zábery pod zemou, kamera sníma v rotujúcom pohybe Annie kráčajúcu po chodbe do Joaninho bytu najskôr hore hlavou.
Zrkadlové obrazy sú vyjadrením prítomnosti paranormálnych síl alebo šialenstva postáv. Všimnite si v závere na drevenom modeli Paimona s Charlieninou hlavou dva prsty na pravej ruke smerujúce nadol. Ide o opačný obraz, aké nám zobrazujú ikonické maľby Ježiša Krista s dvoma vztýčenými prstami.
Umelecké sklony členov rodiny
Každý člen rodiny má umelecký talent. Annie vyrába miniatúry, Charlie kreslí, Peter hrá na gitare a na klavíri. Ellen s obľubou vyšívala vzory na rohožky. Iba psychiater Steve nie je umelecký typ.
Je racionálny a voči okultizmu skeptický, svojej manželke nedôveruje, a tá je ochotná kvôli jeho dôvere položiť aj život. Umelecký talent je znakom zvýšenej senzibility postáv voči paranormálnym javom.
V našom článku sme iba načrtli spôsoby, akými sa dá Prekliate dedičstvo interpretovať a ani zďaleka sme nespomenuli všetky témy, motívy a detaily, ktoré nám toto komplexné a náročné dielo ponúka.
Medzi ďalšie dôležité detaily patria vtáci, rastliny, modely koňov pripomínajúce Paimonovu ťavu, scéna filmu na laptope s gilotínou, zmienka o priateľke ako princeznej a Ellen ako kráľovnej, atď, atď.
Nevenovali sme sa ani podrobnostiam Anninej námesačnosti. Nepochybujeme, že ste si aj vy všimli nejaký ten "svoj" obľúbený detail a máte aj ďalšiu vlastnú interpretáciu.
