Podobných interpretácií sú po svete stovky, no pozrime sa jednoduchou formou na najdôležitejšiu z hviezd pre ľudstvo.
Keď ľudia o vede ešte ani nechyrovali a nevedeli si logicky vysvetliť rôznorodé javy odohrávajúce sa v prírode a navôkol nich, verili na rôznorodé povesti a božstvá. Každá civilizácia mala svoje špecifické viery a názory, no častokrát mali rovnaký objekt zamerania. Stredobodom ich záujmu boli vo veľkej miere práve vesmírne objekty, planéty a hviezdy. Častokrát si ich spájali s náboženskými vierami a jednotlivými bohmi. Dôležité bolo predovšetkým slnko.
Najbližšia a najjasnejšia hviezda pre Zem sprevádza ľudskú existenciu od počiatku vekov a významnú úlohu hrá aj v dnešných moderných časoch. Slnko je dôležité nielen pre ľudské bytosti, ale aj zvieratá a rastliny. Jednoducho pre celý život vôbec. Pozrime sa teda, ako ho vnímali v kultúrach naprieč svetom, ako si vysvetľovali striedanie dňa a noci a podobne. Všetko je doplnené peknými obrázkami pre lepšiu predstavu.
Egypt
Pyramídy, hieroglyfy, faraóni. Zem rozprestierajúca sa vôkol Nílu hrala v minulosti veľmi dôležitú úlohu. Starí Egypťania mali pre starovekú kultúru veľký prínos a nezabudli ani na slnko. Boh s ním spojený sa volal Ra. Mal ľudské telo a sokoliu hlavu, častokrát bol vyobrazený na stenách a maľbách. Ako si teda vysvetľovali striedanie dňa a noci? Počas slnečných hodín práve on so svojimi druhmi plávali po oblohe na lodi a ožarovali tak šíre polia a pôdu pod nimi. Pravidelne však vzchádzali do podsvetia, aby priniesli svetlo aj mŕtvym. A práve vtedy "medzi živými" došlo k noci, teda krátkej temnote. Ra však z podzemia vždy úspešne vyšiel, a tak sa Egypťania pravidelne tešili ďalšej a ďalšej dávke svetla.
Grécko
Severne, na druhej strane Stredozemného mora, vládli zasa Gréci. Kultúra mimoriadne bohatá na mytológiu, povesti, báje a ďalšie legendy. Veď ide o jednu z kolísok našej európskej civilizácie. Aj oni mali trocha podobné vysvetlenie ako Egypťania. Malo ísť o syna najmocnejšieho z najmocnejších Bohov, Dia. Volal sa Apolón a jazdil na voze ťahanom ohnivými koňmi naprieč nebesami. Prinášal ľuďom svetlo a teplo, no okrem iného bol zosobnený aj s hudbou a umením. Aké jednoduché.
Čína
Číňania, izolovaní od vyššie spomenutých národov, si mysleli, že existovalo až 10 Sĺnk. Všetky z nich boli potomkami bohyne s menom Šiho. Aj ona však jazdila po oblohe na voze a počas svojich ciest si so sebou vždy brala jedno zo Sĺnk. 9 z nich však vždy muselo čakať na svoju príležitosť. Keď sa raz však unudili, rozhodli sa ísť naprieč oblohou spolu, čo spôsobilo priveľké horká a nepríjemnosti. Naštvali syna slnka, Di Juna, ktorý si najal lukostrelca, aby ich zostrelil. On aj tak urobil a zostalo jedno jediné slnko.
Aztéci
Teraz prichádzame k trocha odlišnejšej interpretácii. Aztékovia verili, že existujú akési periódy slnka a oni sa nachádzali už v piatej z nich. Predchádzajúce štyri boli zničené, či už jaguármi a inými zvieratami alebo hurikánmi a ďalšími živlami. Pre piatu periódu bol dôležitý boh Nanahuatzin, ktorý sa obetoval za všetkých a dal tak vzniknúť spomenutej piatej perióde slnka. Skočil do tlejúceho a pálivého ohňa, vďaka čomu dal vzniknúť slnku.
Maori
Prejdime mysľami na druhý koniec sveta, kdesi do oblasti Nového Zélandu, kde žili Maori, odnož polynézskeho obyvateľstva. Verili, že slnko kedysi dávno poskytovalo ľuďom málo denného svetla a zároveň spôsobovalo nedostatok času na vykonávanie najrôznejších činností. Po oblohe sa hnalo prirýchlo a spôsobovalo ťažkosti, až sa jedného dňa Māui, tamojší hrdina, rozhodol ho výrazne spomaliť. Vyhotovil pridlhé laná, aby žeravý kolos zachytil a dostal ho do svojej moci. Keď sa mu dostalo do rúk, udieral ho, až dokým nespomalilo a neposkytlo Maorom oveľa viac denného svetla.
Inuiti
A na záver legenda z chladného severu od Iniutov, resp. Eskimákov. Oni brali najvýraznejšie objekty na oblohe, slnko a mesiac, ako príbuzných. Volali sa Malina a Annigan. Oba vzlietli do nebies a začali sa naháňať. Práve takto si Inuiti vysvetľovali striedanie dňa a noci, pretože podľa nich išlo o nekonečný závod, ktorý bol prerušovaný rôznymi zatmeniami. Tie symbolizovali, že sa chytili, no vždy sa dali opäť do pohybu na večnú naháňačku.
