Na východnom Slovensku vraj nie je nič, ale ani zďaleka nejde o pravdivé tvrdenie.
Za posledné mesiace Slováci vtipkujú o tom, že na východe Slovenska vraj nie je vôbec nič. Aj keď je to už na prvý pohľad veľmi nepravdepodobné, my sme sa rozhodli zostaviť menší zoznam miest a zaujímavostí o tom, čo východ našej krajiny ukrýva. V žiadnom prípade nejde o región, kde by čokoľvek chýbalo, avšak uvidíš to už aj ty sám.
Jedinečné opálové bane v Prešove
Na okraji Prešova by si našiel svetový unikát, ktorý nám dlhé desaťročia závideli skutočne všetci. Slanské vrchy ukrývali pod povrchom rozsiahly zdroj opálu, čo premenilo miestnu oblasť na banícke centrum. Opál sa od 16. storočia až do 19. storočia ťažil prakticky len na Slovensku, takže sme mali na vyťažený materiál aj monopol. Ťažba napokon začala upadať po tom, čo boli ložiská opálu nájdené aj v Mexiku a Austrálii. Po roku 1929 ťažba ustala, ale po baníkoch sa zachovali podzemné chodby dlhé až 20 kilometrov. Aj keď boli dlho pre verejnosť uzavreté, v posledných rokoch sa ich opätovne podarilo sprístupniť. Keby si mal záujem, okrem obyčajnej prechádzky po chodbách môžeš zažiť aj prehliadku zatopených priestorov s pomocou profesionálneho potápača. Opálové bane pri Prešove pritom nie sú irelevantné ani dnes. Na našom území bol nájdený aj najväčší opál na svete, ktorý vážil 594 gramov, ale dnes by si ho našiel vystavený až vo Viedni.
Nacistické lietadlá na Zemplínskej šírave
Pred začiatkom druhej svetovej vojny spadlo Československo do náručia nacistického Nemecka. Nacisti mali už dlhší čas pripravený plán na inváziu do Poľska, ktorou plánovali spustiť vojnu a na poľský útok sa pripravovali aj na našom území. Zemplínska šírava vo svojej terajšej podobe na konci 30. rokov minulého storočia neexistovala, a tak si nacisti vybrali práve časť dnešnej vodnej nádrže na vytvorenie provizórneho letiska. Neplánovali letisko Vinné, ako bolo známe, používať dlhodobo. Aj preto pod dnešnou vodnou hladinou nepostavili žiadne dôležitejšie budovy a upravili iba prostredie na to, aby mohli nemecké bombardéry aj dopravné lietadlá pohodlne pristávať. Úspešné boje v Poľsku o pár týždňov neskôr znamenali odvelenie letky z provizórneho letiska na východe Slovenska, a preto miestni poľnohospodári začali opustenú pristávaciu dráhu využívať na svoje účely. Až dodnes sú vraj pozostatky letiska pri dostatočne nízkej hladine jemne viditeľné, takže ak budeš mať nabudúce čas zájsť ku vode, skús pozorovať aj pozostatky z vojny.
Najvyššie položené letisko v strednej Európe
Na Slovensku by si veľa medzinárodných letísk nenašiel. Človek sa pri cestovaní po svete občas pousmeje nad tým, aké miniatúrne je letisko v Bratislave, pričom len málo Bratislavčanov navštívi aj letisko v Poprade. Popradské letisko je však výnimočné. Nachádza sa v nadmorskej výške až 718 metrov nad morom, čo z neho robí najvyššie položené letisko v celej strednej Európe. Letisko je veľmi skromné a nenašiel by si tam žiadnu hustú premávku, aj keď pred pár rokmi tam v jednej chvíli letecké spoločnosti prevádzkovali až osem pravidelných liniek do najrôznejších krajín sveta. Z Popradu sa lietalo do Bratislavy, Bazileja, Varšavy, Bruselu či Londýnu a Dublinu. Množstvo Slovákov v tej dobe začalo chodievať za prácou práve do Spojeného kráľovstva, a preto niet divu, prečo linky fungovali výborne. Bohužiaľ, momentálne by si tam veľa aktívnych liniek nenašiel. Letné charterové lety síce fungujú, ale pravidelná linka existuje len do Londýna. Spoločnosť WizzAir do Popradu dokonca od mája nasadila väčšie lietadlo, takže ak chceš zažiť Tatry a zájsť rovno do Londýna, nebudeš mať žiadny problém.
Madagaskarský kráľ uväznený vo veži v Starej Ľubovni
Meno Móric Beňovský nie je pre väčšinu Slovákov neznáme. Veľká časť z nás si hneď spomenie na to, ako Beňovský vládol pôvodným obyvateľom na ostrove Madagaskar, ale ešte na slovenskom území zažíval rovnako divoké chvíle. Beňovský začal v jednej časti svojho života organizovať odboj proti poľskému panovníkovi, za čo bolo po ňom vyhlásené pátranie. Slováka napokon zadržali v Spišskej Sobote, ktorá je dnes časťou Popradu a odniesli až do Starej Ľubovne. Beňovského na ľubovnianskom hrade uväznili v najvyššej hradnej veži. Vtedy sa písal rok 1767 a dobrodruh neplánoval zostať vo veži uväznený do konca svojho života. Aj keď nevedno, či je príbeh určite pravdivý, Móric mal z veže utiecť pomocou frajerky Jasmíny. Jej sa podarilo prepašovať ho okolo strážnikov a Beňovský napokon prešiel cez Poľsko, Kamčatku až do Francúzska a napokon Madagaskaru, kde sa Slovák preslávil. Na svoj pobyt vo veži však dlho spomínal, pretože v nej strávil až desať mesiacov.
Siedmy div Slovenska v podobe Morského oka
Slovensko nemá prístup k moru, ale aj tak sa v srdci Vihorlatských vrchov ukrýva naše vlastné Morské oko. Dĺžka dosahuje 750 metrov a hĺbka zase až 25 metrov, čo z Morského oka vytvára jednu z najkrajších dominánt Vihorlatu. V prvej polovici 20. storočia pritom jazero ani len nepatrilo štátu. Celú vodnú plochu aj s okolím vlastnila grófka Gladys Vanderbilt-Széchenyi a pri dome si nechala postaviť aj nehnuteľnosť, ktorá dnes slúži ako poľovnícka chata. Morské oko pritom dostalo svoje pomenovanie práve vďaka tomu, že zasadené uprostred lesného porastu skutočne pripomína ľudské oko. Len málokto si už dnes spomenie na to, že Morské oko bolo v roku 2007 vyhlásené za siedmy div Slovenska.
Usilovní nosiči aj zničené kone na Lomnickom štíte
Lanovka na Lomnický štít je dnes samozrejmou súčasťou Tatier. Pred desaťročiami však naši predkovia museli prísť na to, ako do extrémnej nadmorskej výšky vynesú všetky potrebné súčiastky a stroje na to, aby mohli začať s jej budovaním. Neexistovala žiadna pokročilá technika, a tak si museli vysokohorskí nosiči pomôcť len so svojimi vlastnými rukami a ťažnými koňmi. Vo veľmi neprístupnom teréne mali problém aj ťažné zvieratá, čo malo za následok oveľa väčšiu zodpovednosť na pleciach nosičov. Dvojkilometrový kábel sa na vrch Lomnického štítu prvýkrát dostal pomocou skupiny približne tridsiatich odvážlivcov, ktorí si svoju časť obmotali okolo pása a vydali sa na dlhú cestu zo Skalnatého plesa až na Lomnický štít. Do prevádzky ju spustili 20. decembra 1941 a funguje samozrejme až dodnes, pričom potomkovia prvých nosičov sa len usmejú pri predstave, ako ich starí otcovia kráčali na vrch štítu bez akéhokoľvek vodcu s ťažkým káblom na svojich telách.
Ľadové medvede aj Veľký rímsky vodopád z Betliara
Samotný kaštieľ Betliar je výnimočná stavba, ktorej interiér by sa dal porovnať aj s vnútrajškom viacerých hradov či zámkov. Za stáročia sa tam vystriedalo viacero vplyvných rodín, ale najväčšiu stopu po svojich aktivitách tam zanechali Andrássyovci. Nás však v tejto chvíli nezaujíma kaštieľ, ale skôr očarujúca záhrada, ktorá leží za ním. Odhliadnuc od vzácnej kolekcie rastlín pozvážaných z rôznych kútov sveta nechali Andrássyovci v záhrade postaviť aj veľmi unikátny vodopád. Jeho názov znie veľký rímsky vodopád a ako vyplýva z mena, šľachtická rodina si potrpela na jeho veľkosť. Vodopád skutočne dosahuje výšku až 10 metrov a samotná vodná šou nie je jediná unikátna záležitosť. Možno ťa to zaskočí, ale Andrássyovci chovali na svojom panstve ľadové medvede. Priamo pod vodopádom žili v špeciálnych priestoroch zvieratá, ktoré zrejme na Slovensku nemali čo hľadať. Dnes ich tam už našťastie nenájdeš, avšak kaštieľ aj záhradu treba určite vidieť.
Bulharský cár aj srbský kráľ v Dobšinskej ľadovej jaskyni
Dobšinská ľadová jaskyňa bola objavená v roku 1870 a aj keď patrí medzi najznámejšie turistické atrakcie na celom Slovensku, ukrýva aj množstvo zaujímavostí, o ktorých si zrejme netušil. Niet pochýb o tom, že jaskyňa sa vo svojej kategórii radí medzi najväčšie v Európe. V spomínanom roku 1870 ju objavil banský inžinier Ruffini, pričom len približne rok trvalo, kým do nej mohli prísť prví zástupcovia verejnosti na návštevu. Postupne sa v nej dokonca vystriedali aj významné osobnosti z celej Európy. Ľadovou jaskyňou sa na vlastné oči prišiel pokochať srbský kráľ Milan I., ale aj bulharský cár Ferdinand I. Núdza nebola ani o umelcov ako Hviezdoslav či Vajanský, pričom už od roku 1893 sa v nej začalo organizovať letné korčuľovanie. Korčuľovať v jaskyni bolo možné vďaka tomu, že teplota kvôli klesajúcemu profilu jaskyne neprekračuje ani v letných mesiacoch bod mrazu.
Islandský gejzír pár kilometrov od Košíc
Neďaleko Košíc leží miesto, ktoré by si našiel na mnohých zahraničných turistických mapách Slovenska. Obec Herľany každý rok pritiahne tisíce návštevníkov, ktorí prichádzajú s jednou hlavnou úlohou. Potrebujú na vlastné oči zažiť erupciu Herlianskeho gejzíru. Gejzír prvýkrát vystrekol vysoko do vzduchu už v roku 1872 a postupom rokov inžinieri vŕtali hlbšie, až dosiahli hĺbku konečných 404,5 metra. Zodpovednosť za aktivitu gejzíra majú vulkanické vrchy, kde však už sopečná aktivita neprebieha, a tak ťažko gejzír porovnávať s gejzírmi v zahraničí. Samotná erupcia vody je pritom dielom človeka, pretože vrt pre potreby miestneho kúpeľníctva bol vytvorený na základe poverenia od vtedajšieho ministerstva financií. Prevádzkovatelia gejzíru sa starajú o správu slovenského prírodného unikátu a veria, že by atrakcia mala fungovať bez výraznejších problémov ešte dlhé roky.
Mešita, synagóga aj kostol v jednom z Kežmarku
Kežmarok je mestom, v ktorom sa nachádza svetový unikát .Drevený atrikulárny kostol už nespĺňal podmienky miestnych veriacich, čo v roku 1870 znamenalo posun plánov na výstavbu nového. Hlavný krajinský architekt Teofil Hansen odovzdal vo Viedni veriacim z Kežmarku plány na jeden zo svojich kostolov úplne bezplatne a oni mu na oplátku sľúbili, že návrh nebudú nijak zásadne upravovať. Potešili sa nezvyčajnému dizajnu, ktorý nemal obdoby v širokom okolí, ale sami nevedeli, že Hansenov projekt mal byť pôvodne určený do orientálnych regiónov. Svedčí o tom kupola aj veža, ktoré nezdieľajú dizajn s takmer žiadnym kostolom na Slovensku. Jeden podobný leží vo viedenskej časti Gumpendorf. Kupola spoločne s vežou preto cudzincom pripomínajú najmä mešitu. Aj výrazné červené sfarbenie kostola akoby napovedalo, že nejde o obyčajný svätostánok, pričom Židia majú zase pocit, že sa pozerajú na exotickejšiu synagógu. A v skutočnosti je to len Nový evanjelický kostol.
