Piatok 27. 4. 2018 meniny má Jaroslav

hľadaj na refresheri

Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
zdroj: pexels.com

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

Depresia alebo ľudovo "depka" postihuje stále viac mladých ľudí. Mnohí však ignorujú aj jasné symptómy. Prečo sa zvýšil výskyt depresie a čo robiť, aby si nad ňou zvíťazil?

10. apríl 2018, 10:51

Depresia alebo ľudovo "depka" postihuje stále viac mladých ľudí. Mnohí však ignorujú aj jasné symptómy. Prečo sa zvýšil výskyt depresie a čo robiť, aby si nad ňou zvíťazil?

Depresia je vraj morom 21. storočia. V čase, v ktorom máme všetko, po čom môžeme túžiť, nás paradoxne najviac skľučujú pocity nespokojnosti, smútku a prázdnoty. Prečo je to tak a ako môžeš s depresiou bojovať?

 

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

 

Mnohí by pravdepodobne argumentovali, že kedysi sa ľudia na depresie skrátka neliečili. Nebol dostatok psychológov, ktorí by ich diagnostikovali a väčšina nemala ani čas sa takýmito vecami zaoberať. Možno si negatívne pocity pripúšťali menej alebo mali menej príležitostí nad nimi premýšľať. Je to však naozaj tak?

 

Psychologička Jean M Twenge uskutočnila výskum, do ktorého sa zapojilo 7 miliónov ľudí zo všetkých kútov sveta. Odpovedali na otázky, ktoré sa týkali rôznych symptómov depresie ako napríklad problémy so spánkom, s pamäťou, pocity neustáleho napätia, stresu či znížená chuť do jedla.

 

Hoci vo väčšine prípadov odpovedala viac ako polovica pozitívne, keď sa ich psychologička priamo spýtala na to, či trpia depresiou, odpoveď znela nie. Výsledky potom porovnala s rovnakým výskumom, ktorý sa uskutočnil v 80. rokoch. Podľa Jean M Twenge trpelo problémami so spánkom o 38 % ľudí viac, ako tomu bolo v minulosti. Až o 50 % viac mladých ľudí cítilo napätie a stres a až dvakrát viac opýtaných navštevovalo psychológa alebo psychiatra. 

 

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

 

Z výskumu teda vyplýva, že v súčasnosti majú ľudia stále problém pripustiť si, že trpia depresiou, hoci oveľa viac z nich zažíva jej príznaky. Veľa z opýtaných si vôbec neuvedomovalo, že ich problémy môžu byť spojené aj s takouto diagnózou. 

 

Chronické pocity melanchólie a smútku nie sú len problémom doby, ale aj miesta. Depresia je všeobecne rozšírenejšia v rozvinutých krajinách a vo veľkých mestách. Životný štýl, ktorý je spojený s 21. storočím jednoducho nie je v súlade s biologickým nastavením nášho organizmu a hoci na psychické poruchy vo veľkom vplýva aj sociálne prostredie, fyzické príčiny sú rovnako dôležité.

 

Obrovským problémom súčasnosti je obezita. Podľa psychológov hrozí obéznym ľudom až o 55 % vyššie riziko depresií. S extrémnou nadváhou je tiež spojená nižšia kvalita života, ktorá vedie k rade fyzických problémov. Väčšinou je spojená s motorickými ťažkosťami, nízkym sebavedomím a nedostatkom motivácie.

 

Nevhodná strava tiež prispieva ku vzniku psychických problémov. Depresii najviac chutí cukor, nenasýtené mastné kyseliny a strava chudobná na sodík a draslík. Nie je nič horšie ako tráviť obedy vo fast foodoch a namiesto pestrej stravy si donekonečna vyberať rovnaké menučko v burgrárni. Trend je však jasný, všetko treba robiť rýchlo, na poriadne jedlo nie je čas, a preto mnohí z nás podľahnú epidémii nezdravých rýchloviek. Nájdi si aspoň chvíľku a zamysli sa nad tým, či obsah taniera nie je zdrojom tvojho nešťastia.

 

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

 

Naše telá nie sú stavané na 8-hodinové sedenie v kancelárii. Tomu sa však väčšina bežných smrteľníkov nemôže nijako vyhnúť. Preto sa aspoň po práci odlep zo stoličky a choď si zabehať alebo sa vyblázni na futbalovom ihrisku. Pohyb jednoducho potrebuješ a ak ho svojmu telu odoprieš, dá ti to pocítiť nielen zlou kondičkou a únavou, ale aj smútkom. Pri cvičení sa totiž vylučuje rad dôležitých chemických látok, ako sú endorfín či dopamín, ktoré prispievajú k pocitu šťastia. Ak neprinútiš svoje telo produkovať ich, zlej nálady sa zbavíš iba ťažko.

 

Kvalita spánku sa v poslednej dobe dramaticky znížila a stále viac ľudí trpí nespavosťou, nepravidelným spánkovým rytmom či naopak hypersomniou. Niektorí vedci zastávajú názor, že za to môže svetelné znečistenie v mestách. Úplná tma je na spánok ideálna, no dnes už takmer neexistuje, pokiaľ nežiješ niekde na samote alebo v tmavej komore. Ešte horšie než svetelné znečistenie je modré svetlo, ktoré vysielajú obrazovky mobilov a počítačov. To najlepšie, čo môžeš urobiť, je zaspávať pri zatiahnutých žalúziách a aspoň hodinu pred tým, ako si ľahneš do postele, nepoužívať elektronické zariadenia, pretože zabraňujú tvorbe spánkového hormónu melatonínu

 

Sociálne pomery sa v porovnaní s 20. storočí zmenili radikálne. Nároky, ktoré na nás kladie spoločnosť a aj my samotní sú častokrát neúnosné. Úspech, sláva, imidž, záleží na nich omnoho viac ako kedykoľvek predtým a až príliš často sme schopní pre ne obetovať svoju vlastnú psychickú pohodu.

 

V honbe za povýšením a pracovným ohodnotením strácame kontakty s priateľmi a rodinou. Nosí sa individualita a asertivita a ľudia si vzájomne pomáhajú oveľa menej. Hoci veta: "Môžeš byť čímkoľvek len chceš," znie takmer idealisticky, prináša so sebou nerealistické očakávania, s ktorými sa nie každý dokáže efektívne popasovať. 

 

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

 

Existuje aj argument, že za zvýšený výskyt emocionálnych problémov môžu sociálne siete a médiá, no tento trend pozorujeme už od 90. rokov, preto sa dá iba ťažko spojiť so súčasným mediálnym boomom. 

 

Podľa štatistík sú ženy náchylnejšie na depresiu až dvakrát viac ako muži a stále viac mladých ľudí vyhľadáva pomoc odborníkov pre pocity neutíchajúcej melanchólie. Rizikovým faktorom sú aj gény, jedinci, ktorí majú v rodine históriu psychických porúch, sú k nim samozrejme náchylnejší. Problém sa tiež týka najmä citlivých ľudí, ktorí sa v živote nenaučili efektívne riešiť problémy a každá komplikácia im pripadá ako fatálna. Stres, finančné problémy či chatrné zdravie môžu byť všetko spúšťačom depresií. 

 

Dôležité je všímať si symptómy a nebrať ich na ľahkú váhu. Ak sa ti zdá, že ťa nič nebaví, nič nemá zmysel a väčšinu času cítiš iba smútok, s najväčšou pravdepodobnosťou sa táto diagnóza týka aj teba. Celková apatia, nezáujem, pocit prázdnoty sú tiež známkami tejto poruchy. Aj keď to môže vyzerať tak, že ide o chorobu, ktorá má jasnú klasifikáciu, u každého sa môže prejaviť trochu inak. Hlavne ak sa depresia nelieči a trvá dlhodobo, môže prerásť do iných problémov, ktoré maskujú skutočné príznaky. 

 

Aké sú teda známky depresie?

 

- smútok alebo zlá nálada 

- pocity beznádeje

- nízke sebavedomie
- pocity viny
- nervozita
- nerozhodnosť

- neschopnosť prežívať pocity naplnenia alebo šťastia

- úzkosť

- samovražedné myšlienky

 

K psychickým príznakom sa väčšinou pridružujú aj fyzické. Patrí sem:

 

- pomalá reč, pohyby

- zmeny v chuti do jedla, priberanie alebo chudnutie

- tráviace problémy

- únava

- znížená chuť na sex

- nespavosť alebo narušený spánkový režim

 

Depresia je morom 21. storočia. Prečo je to tak a ako sa jej vyhnúť?

 

Nie všetci máme rovnaké predispozície ako ku fyzickým tak aj ku psychickým poruchám. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existuje 12 typov ľudí, ktorí sú náchylní k depresiám. Prvým typom sú homosexuáli a transexuáli, ktorí žijú v homofóbnej spoločnosti.

 

Ďalšou rizikovou skupinou sú tínedžeri, ktorí vyrastajú v neúplnej rodine alebo pochádzajú z rozvrátených rodinných pomerov.  

 

Kreatívni jedinci sú náchylnejší k emocionálnym problémom a k citlivejšiemu vnímaniu sveta. Mnoho slávnych osobností trpelo depresiami, napríklad spisovateľka Virginia Wolf, herec Robin Williams či spevák Chester Bennington. "Kreatívni ľudia vnímajú svet úplne inak ako ostatní. Preto môžu mať problém so získavaním podpory a porozumenia od rodiny aj priateľov. Mnoho z nich sa cíti izolovaných od spoločnosti a tento pocit osamotenia vedia k depresiám," vysvetľuje klinická psychologička  Dr. Ramani Durvasula.

 

Ohrozenými typmi sú aj introverti a perfekcionisti. 

 

Ľudia, ktorí tvoria etnickú alebo rasovú menšinu, majú nižšie vzdelanie a históriu neúspešných romantických vzťahov sú tiež náchylnejší k tejto poruche. 

 

Či už spadáš do jednej z kategórií alebo nie, existujú spôsoby, ktorými sa dá tomuto ochoreniu vyhnúť. Hoci liečba samotná býva niekedy náročná, nie je nemožná. Väčšinou sa používa kombinácia liekov, ktoré majú za úlohu navrátiť chemickú rovnováhu v mozgu a terapie

 

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí dnes depresiou viac ako 350 miliónov ľudí. Toto alarmujúce číslo však tvoria iba tí, ktorí sa rozhodli liečiť a vyhľadali odbornú pomoc. Žiaľ viac ako polovica ľudí, ktorí trpia symptómami depresie, túto diagnózu odmieta a nelieči sa. 

Vyjadri svoj názor na článok
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Odpad! Menej takýchto článkov
Super! Viac takýchto článkov
Povedz nám, prečo sa ti článok nepáči:
Ďakujeme za tvoj názor!
Pomáha nám a autorom pri skvalitňovaní obsahu na stránke.
Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho priateľom
NAHOR
Diskusia2 komentáre
Diskusia je len pre prihlásených
2 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
avatar
TvojaBabka10. apríl 2018, 17:46

"Chronické pocity melanchólie a smútku nie sú len problémom doby, ale aj miesta. Depresia je všeobecne rozšírenejšia v rozvinutých krajinách a vo veľkých mestách." - krajina v ktorej je najviac samovrážd (každý desiaty človek umrie na samovraždu) - grónsko :D tak neviem či je ten vzorec zas tak presný

0 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
TvojaBabka10. apríl 2018, 17:47

Skôr v menej rozvinutých krajinách resp. oblastiach neexistujú ani žiadna diagnostika a liečba depresie - tí ľudia jednoducho pijú, alebo si svoju frustráciu vybíjajú násilím.

0 Odpovedať · Nahlásiť
Najčítanejšie