Vojna proti automatizácii.
V nasledujúcom článku si povieme niečo o britskom robotníckom hnutí, ktoré sa postavilo na odpor moderným strojom a spôsobilo chaos nevídaných rozmerov.
Píše sa rok 1820, veľká priemyselná revolúcia spôsobuje okrem automatizácie a zefektívňovania výrobných procesov aj veľké sociálne zmeny. Domáca výroba a zastarané procedúry sa stali neproduktívnymi a spôsobili, že sa väčšina roľníkov stala nekvalifikovanou a nepotrebnou pracovnou silou. Začali sa preto presúvať do väčších miest za prácou v továrňach, nastala nová vlna urbanizácie, no i zánik tradičného spôsobu života na vidieku. Výroba za pomoci „parných monštier“ sa neustále zdokonaľovala a nové vynálezy urýchľovali pracovné procesy aj stonásobne. Kvalita výrobkov, vývoz i zisk stúpal, čo v konečnom dôsledku znamenalo aj zvýšenie životnej úrovne. Nie všetky práce však mohli vykonávať samotné stroje, vznikla preto pásová výroba, pri ktorej mal robotník pevne stanovené miesto a činnosť. V takomto prípade mohol napríklad zabaliť o niekoľko tisíc klincov viac. Práca v „kapitalistických manufaktúrach“ bola však mnohokrát stereotypná, pracovníci sa bez pravidelných prestávok rýchlo unavili, začali sa objavovať prvé úrazy no i chyby v úplne jednoduchých pracovných postupoch.
Ani nárast životnej úrovne tak nezakryl každodenné vykorisťovanie, biedne pracovné podmienky, nedostatok práce pre nekvalifikovaných či nútené sťahovanie. Robotnícka trieda tak nadobudla pocit, že ich stroje okrádajú o prácu a sú jedným z hlavých príčin ich biedy. Začnú vznikať prvé robotnícke hnutia a s nimi spojené protesty, ktoré neskôr nadobudnú formu priamych manifestačných útokov. Za vzor si berú akéhosi Neda Ludda, tkáča, ktorého údajne, v roku 1779 v Leicestru v bavlníkovom závode pri pohľade na nové stroje popadol záchvat hnevu, vzal kladivo a niekoľkými údermi poškodil rámy na pletacom stroji. Na jeho mene i odkaze vzniká sociálne zoskupenie – Ludditi. K hlavným nepokojom dochádza v Nottinghamu v marci 1811, kde je zničených cez 60 mechanických strojov, finančná škoda sa ráta v státisícoch libier. Kvôli neefektívnosti útokov a krvavým zásahom polície sú však Ludditi nútení k väčšej sofistikovanosti. Vznikajú menšie skupiny, ktoré sa pod rúškom noci vkradnú do závodov a s pomocou kladív a sekier rozbíjajú dôležité komponenty strojov.
Zákon je na takéto útoky prikrátky a keď sa „revolučné“ hnutie nepodarí „zabiť“ v zárodku, prerastá na celoštátnu úroveň. Z Nottighamu sa ako mor šíri do ďalších anglických regiónov, najme do Leicestershireu, Derbyshireu či Yorkshire. To už je Britská vláda nútená tvrdo zasiahnuť. Ekonomika krváca a tak je hnutie Ludditov označené ako kriminálny prvok bojujúci proti korune. Vypisujú sa odmeny za účelom zistenia informácií, dochádza k infiltrácií skupiny, vláda príma tvrdšie opatrenia a otvorené revolty voči industrializácií sú násilne potlačované, ludditi sú brutálne zatikaní, súdení a potrestaní. Nové zákony klasifikujú ničenie strojov ako veľmi závažný zločin (v mnohých prípadoch aj trest smrti). Tieto opatrenia však ešte viac zvyšujú napätie, vláda tak posiela do nepokojných oblastí armádu, čo má za následok smrť desiatok prívržencov hnutia a násilné vysídľovanie celých rodín na Austrálske pláne. Robotníci sú tak násilnými pákami prinútení ustúpiť pokroku a novým technológiám.
Jednanie a postoje luditov boli často idealizované, mnoho dnešných sympatizantov ich vníma ako predchodcov ekologických hnutí, ktorí mali potrebu chrániť prírodu i samých seba pred priemyselným rozvojom. Dôvod bol však omnoho prostejší, v dobe veľkých sociálnych zmien a vojnového chaosu (napoleonské vojny), išlo len o ochranu a zachovanie vlastnej remeselnej zručnosti z prostých ekonomických dôvodov. Po rokoch 1811 až 1812, kedy nadobudlo toto robotnícke hnutie najväčšiu silu a popularitu, sa pojem luddizmus akoby vytratil. Až príchodom moderných anarchistických hnutí a ich konfliktom s neutíchajúcou modernizáciou, nachádzame vo vyhláseniach ich radikálnych zástupcov termíny ako „technologické otroctvo“. Z prachu dejín sa tak vzmáha mŕtva myšlienka o „boji proti pokroku“, ktorá nesie názov Neoluddizmus. Ten sa usiluje v 90. rokoch 20. storočia o úplne odstránenie technológii, ktoré majú devastujúci vplyv na ľudský život a spoločnosť, a ich postupné nahradzovanie alternatívnymi technológiami (využívajúce obnoviteľné zdroje). Myšlienku neoludizmu si berie za svoju aj Theodore Kaczynski, známy aj ako Unabomber. Ten zhotovuje podomácky vyrobené bomby, posiela ich na náhodné adresy, pričom tak počas 17 rokov zabije 3 osoby a 23 ďalších zraní. Ako svoj motív uvedie „boj proti technickému pokroku“.
V súčasnosti sa k myšlienke Ludizmu obracia mnoho ekologických i anarchistických hnutí, ktoré chcú umiernenou cestou - formou odborných publikácií, prednášok či protestov poukázať na vzťah technológií k celospoločenským problémom ako napr. genetický modifikované potraviny, jadrová energia, výfukové plyny...atď. Avšak v dnešnej dobe, kedy rastúca modernizácia a automatizácia nedávajú ťažkej, repetitívnej, manuálnej práci veľkú šancu, sa bez jasnej alternatívy môžu radikálne myšlienky Luddizmu stať znova živými.
