Slovenská polícia nekoná vždy v súlade s tým, čo chceš ty. Môžeš ich činnosť dokumentovať?
Aj keď sa veľmi často stretávame s viac než ústretovým prístupom slovenských mužov zákona, nie vždy ide všetko podľa predstáv. Neférový prístup niekedy nebýva výnimkou a pokiaľ si nie sme istí tým, či policajt môže postupovať správne, je otázne, čo proti tomu môžeme podniknúť. Len tak sa sťažovať v komentároch pod facebookovými príspevkami od oficiálnej stránke polície zrejme nebude mať zmysel.
V prvom rade si treba uvedomiť, že policajt si nemôže robiť, čo chce. Každý z jeho úkonov je viazaný presnými pravidlami, ktoré musí dodržiavať. Možno už vieš o českom youtuberovi, ktorý, síce s nechutnou aroganciou, no predsa upozorňuje na nezákonné praktiky mestskej polície v Prahe. Väčšina jeho videí pochádza práve z potýčiek s pražskou mestskou políciou a zdá sa, že aj tá najmenšia chyba vo výkone mužov zákona sa dá použiť proti nim. I mizivá medzera v policajnom (či strážnickom) zákroku môže byť použitá ako dôkaz k tomu, aby bol policajný úkon či zákrok označený za nezákonný a tým pádom neplatný.
Predstavme si napríklad situáciu, kedy sa rútiš stopäťdesiat po diaľnici a zrazu ťa predbehnú policajti. Nemajú však výstražné svetlá (nie všetky policajné autá sú nimi vybavené), no napchajú sa pred teba, pribrzďujú, vyblikávajú výstražnými svetlami a je evidentné, že chcú tvoje vozidlo zastaviť. Povedali by ste, že správne by bolo vozidlo odstaviť pri najbližšej vhodnej príležitosti, však? Nie. V tomto prípade nie je potrebné zastaviť vozidlo a podľa zákona je možné pokračovať v jazde.
Policajt totiž môže idúce vozidlo zastaviť z idúceho vozidla len mávaním ruky alebo terča, rozsvietením nápisu STOP alebo špeciálnych výstražných svetiel (obyčajné blikačky na aute nie sú špeciálne výstražné svetlá). V prechádzajúcom ilustračnom prípade tak stačí policajtov predbehnúť a aj keď sa za tebou pravdepodobne rozbehnú, ich postup by nebol zákonný. Ak by ťa zastavili, máš možnosť riešiť všetko cez správny orgán (okresný dopravný inšpektorát), ktorý by po tvojom vyjadrení mal uznať postup policajtov za nezákonný a neplatný, aj napriek tomu, že je absolútne evidentné, že si sa priestupku dopustil.
Skrátka a jasne, policajt si nemôže robiť čo chce a každá jeho minúta počas pracovného času je presne riadená vyhláškami, zákonmi a pravidlami. A podobne to platí aj pri nahrávaní si policajtov a vyhotovovaní kamerového záznamu. Ani tebe by zrejme nebolo príjemné, ak by si ťa pri práci niekto natáčal, no muži zákona nemajú na výber. Nie je to však také jednoduché.
§ 11 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti tvrdí: "Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy." To si síce so slobodou natáčania príslušníkov policajného zboru odporuje, no za smerodatné sa v tejto oblasti považuje rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2001. V tomto prípade natáčal muž policajta vo výkone služobnej činnosti. Ten ho požiadal, aby s natáčaním prestal. Muž poslúchol, no na Ústavný súd putovala sťažnosť. Výsledkom bolo, že policajné rozhodnutie bolo nezákonné a neústavné.
Možnosť šíriť takéto informácie totiž garantuje Ústava v článku 26 (odseky 1 a 2), tiež odseky 1 a 2 v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a rovnaké odseky i článok v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953.
Všetky tieto odseky hovoria o tom, že máme právo na slobodu prejavu a rozširovanie informácií bez zasahovania štátnych orgánov (s výnimkou posúvania informácií rozhlasovým, televíznym a filmovým spoločnostiam), pokiaľ ide o záujem, okrem iného, ochrany povesti alebo práv iných, zachovania autority či prechádzania nepokojov.
Spomínané rozhodnutie Ústavného súdu bolo doplnené týmto komentárom:
„Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka) nemožno u verejného činiteľa – zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti patria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy prejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na verejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. Otázkou verejného záujmu je preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch, akým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou.” (II. ÚS 44/00 z 5.1.2001)
Čiže áno. Policajtov si môžeš pri výkone funkcie kedykoľvek natáčať. Môžeš to ukázať kamarátom i zverejniť na YouTube a nepotrebuješ na to žiadne povolenie. Žiadne "V mene zákona vás vyzývame, aby ste prestali s nahrávaním." nemusíš rešpektovať, keďže takáto výzva nie je v mene žiadneho zákona. Miesto toho je v rozpore s ústavou a s medzinárodnými dohovormi.
