Maličkosti z nás robia ľudské bytosti, preto by sme na ne nemali zabúdať.
Od detstva vraj o nej hovorili, že je ako bosorka. Má rada strapaté vlasy, slobodu, smiech a priťahujú ju zaujímavé a nevšedné vecičky. Miluje prírodu, neustále tvorí, maľuje a vyrába. Eva Vokounová vyštudovala bábkarskú réžiu a dramaturgiu, no paradoxne ju tento umelecký smer nenapĺňal a mala pocit, že netvorí dostatočne. Začala vyrábať šperky a dnes sa z jej hobby stala plnohodnotná práca. Eva je full-time šperkárka a vyrába niečo, čo nenájdeš nikde na Slovensku. Záušnice sú jej originálny výtvor, ktorý vyrába ženám na mieru. Poď si prečítať, ako sa z jej záľuby stalo povolanie a čo všetko šikovná Slovenka dokáže vyrobiť.
Ahoj, Eva! Na úvod nám niečo o sebe prezraď.
Ahojte! Milujem prírodu a som schopná zozbierať zo zeme konáriky, šišky a halúzky, ktoré sa mi páčia a využívam ich na skrášlenie interiéru. Po nociach lietam, síce nie na metle, ale na vlne svojej veľkej fantázie a nekonečne ma to baví! Tvorím, maľujem, navrhujem svoje doplnky a šperky v malom ateliéri v Trnave. Obývam ho aj so svojim psíkom a občas si už od dverí spravím prekážkovú dráhu, nakoľko sú všade farbičky, štetce, korálky, pierka a rôzne iné veci ktoré pri tvorbe vytiahnem a tak nejak dúfam, že sa potom samé odpracú na miesto, čo sa bohužiaľ nedeje.
Na úvod si sa nám veľmi pekne predstavila! Poďme sa pozrieť na to, čomu sa venuješ. Vyrábať šperky je tvoje hobby alebo sa tomu venuješ full-time?
Je to moja práca–full time job. V začiatkoch som sa musela veľa učiť, netušila som nič o podnikaní, marketingu, web stránkach. Tým, že som začínala s nulovou investíciou a na všetkom som pracovala sama, naučila som sa kopu vecí, ktoré sú pri mojej práci veľmi dôležité. Naozaj si myslím, že ak sa chcete živiť umením a dizajnom, nedá sa byť len dizajnér. Musíte byť aj marketér, aj účtovník, grafik, manažér. Je to náročné, ale s odstupom času vidím, čo všetko mi toto rozhodnutie prinieslo. Robím to naplno, je to samozrejme aj moje hobby, ale zároveň mám aj veľkú zodpovednosť. Potrpím si na kvalite a dobre odvedenej práci, na spokojnosti zákazníčiek. Veľa času trávim komunikáciou s nimi a všetky sú úžasné. Snažím sa viesť svoju značku ako veľmi osobnú. Tak, aby dámy poznali od koho si kupujú šperk, pretože je v ňom kopa mojej energie a nie je to žiadna pásová výroba.
Kedy si s tým začala?
Na to, aby som bola šťastná, potrebujem tvoriť, realizovať sa. V dobe kedy vznikli prvé záušnice som študovala bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU a paradoxne som mala pocit, že netvorím vôbec. V poslednom ročníku bakalárskeho štúdia som začala tvoriť záušnice a vzniklo to úplne spontánne – zatúžila som si vyrobiť nejaký zaujímavý šperk ktorý by ma vystihoval, rozprával by za mňa. Mala som vtedy pocit, že mi nikto nerozumie, že každý akoby si hľadel svojho, nevnímal druhého človeka, nesnažil sa doňho nazrieť, pochopiť. A zistila som, že to nemusí byť o siahodlhých rozhovoroch. Niekedy stačí pozrieť sa len človeku do očí. Vnímať farby, doplnky, oblečenie. Každý máme iný pohľad na svet a na život, preto často prichádzajú konflikty, kedy nevieme pochopiť druhého, jeho konanie. Spravíme rýchli záver, posudok – tá časníčka je zlá, lebo jej to dlho trvá. Ale, všimli ste si ten šperk, čo má na krku? Čo ak miluje umenie a vlastne sa vidí niekde úplne inde, no musí pracovať, aby sa uživila. Tieto maličkosti z nás robia ľudské bytosti a obávam sa, že na ne často zabúdame.
Vyrábaš šperky na zákazku? Kde si ich tvoji zákazníci môžu vybrať?
Skúsiť si ich môžu po dohode so mnou v Trnave. A pozrieť, kúpiť samozrejme na mojom e-shope či Instagrame. Každý rok sa snažím zorganizovať aspoň jednu módnu prehliadku v spolupráci s inými dizajnérmi, ale tento rok vymýšľam niečo špeciálne na jeseň, čo ale nemôžem prezradiť.
Čo presne predstavujú záušnice a ako sa nosia? Je niečo podobné na Slovensku a v Česku?
Záušnice sú šperk ktorý drží za uchom, respektíve je položený na uchu. Aj keď sa to nezdá, sú ľahučké, pohodlné a príjemné na nosenie, nakoľko kopírujú tvar vášho ucha.V SR ani ČR nenájdete nič , čo by sa podobalo mojej tvorbe. Každá zo záušníc je mojím vlastným návrhom a v prevedení, v akom ich vyrábam ja, ich nenájdete nikde na svete.
Čím sa pri vytváraní šperkov inšpiruješ? Kde berieš nápady?
Kdekoľvek. Bežne sa mi stáva, že zbadám nejaký detail v prírode či v meste a ten potom rozvíjam pomocou fantázie. Častokrát nemám úplne jednoznačnú predstavu. Riadim sa pocitom, nálaldou a kombinujem farby počas práce. To sú momenty ktoré milujem. Inšpirujú ma aj ženy, moje zákazníčky, fascinuje ma tá rôznorodosť, originalita, ktorá je v každej z nás. Ja sa snažím ukázať každej žene, že sa nemusí báť ukázať svoju jedinečnosť, napríklad aj pomocou záušnice. A zároveň ony ukazujú mne ich pohľad na svet, ich túžbu po tom, zhodiť všetky tie naše presvedčenia, pravidlá, čo sa môže a čo nemôže.
Máš pocit, že dnešné ženy sa neboja extravagantných trendov v obliekaní?
Teším sa, že konečne vidím väčšiu slobodu v obliekaní, a že si dámy pochvaľujú pohľady a otázky, ktoré na ne padajú, keď majú záušnicu, pretože sú príjemné. Sú to komplimenty, ktoré každá žena potrebuje!
Sú tvoje šperky určené len pre ženy alebo si mala aj pánskeho zákazníka?
Mala som aj pánskeho zákazníka, ale šlo skôr o veľmi jednoduchý šperk. Záušnicu inšpirovanú indiánmi, s jedným pierkom a niekoľkými kostennými korálkami. Primárne samozrejme sú záušnice iba pre ženy a pre ne ich aj najradšej tvorím. Ženu sú krásne bytosti a najlepšie je, ak sú si vedomé svojej krásy. Nemyslím teraz žiadnu pýchu. Myslím prirodzenú lásku k sebe, svojmu telu, tvári, vlasom, k tomu aká som. A teda musím zopakovať to, čo vravím stále, čo vyžaruješ, to ti ľudia vracajú naspäť.
Okrem záušníc vyrábaš aj iné šperky, aké napríklad?
V mojej tvorbe nájdete už aj čelenky, náramky, náhrdelníky a náušnice. Ale primárne sa zameriavam na záušnice, páči sa mi vyrábať šperky, ktoré nikde inde nenájdete. To je tá inakosť ktorá ma baví.
Ako prebieha taká tvorba záučnice. Aký používaš materiál?
Momentálne vyrábam najmä z dreva, ale používam aj textil, modelovaciu hmotu, korálky, pierka, striebro, zlato. Výroba záušnice je vcelku zložitý proces a ja ho neprezdrádzam nakoľko je to moje know-how. Konečnému výrobku predchádza niekoľko časovo náročných krokov – návrh/ nákres samotnej záušnice, jeho spracovanie, výroba, ručné maľovanie, zdobenie atď. Nie sú to v podstate hodiny, ale dni práce, podľa toho o aký kúsok sa jedná. Niektoré napríklad ručne zlátim plátkovým 24k zlatom a to býva celkom náročná práca. Veľmi si potrpím na detaily, často maľujem s milimetrovým štetcom a síce to trvá hodiny, vidieť potom výsledný šperk je pre mňa dar a krásny pocit.
Nosia Slovenky rady šperky? Myslíš, že sú odvážnejsie v nosení extravagantnejších kúskov?
Ja napríklad nie som „šperkový typ“. Myslím to tak, že vôbec nemám doma-žiadnu šperkovnicu s prsteňmi a náramkami a nikdy som ani nemala. Vždy ma skôr priťahovali extravagantnejšie kúsky, ktoré môžem využiť ako na večer, tak i na deň. Kúsky ktoré dodávajú šmrnc celému outfitu. To je podľa mňa šperk – nejaká posledná, ale o to dôležitejšia bodka za vaším outfitom. Niekedy ním môže byť iba kabelka, niekedy topánky a niekedy záušnica:-) Ale každá sme samozrejme iná a dôležité je nosiť to, v čom sa cítime božsky. Slovenky podľa mňa nosia šperky rady a vôbec si nemyslím, že majú problém s extravagntnejšími kúskami. Práve naopak, začínajú ich vyhľadávať pretože chcú ukázať svoju jedinečnosť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to bez rozdielu veku, ale to je len môj osobný pohľad, pretože mám široké spektrum zákazníčiek od 20 do 60rokov. A to je pre mňa úplná rozprávka a splnený sen!
Čo plánuješ do budúcnosti? Je to vec, ktorej by si sa chcela naplno venovať stále?
Samozrejme, že áno. Je to láska. Za tie roky vidím ako sa moja práca posunula vpred a verím, že sa môže posúvať ďalej a ja samozrejme s ňou. V budúcnosti teda plánujem robiť moju značku stále lepšou a lepšou, prinášať nové nápady a pomáhať ženám nájsť stratené sebavedomie. Objaviť kúsok tej slobodnej Amazonky ktorá sa v každej z nás skrýva, kúsok elegantnej dámy a občas i strapatej bosorky ktorá sa smeje vtedy keď sa má chuť smiať a plače keď má chuť plakať. Neriešim reči ostatných ľudí. To je pre mňa dôležité, lebo máme na svete kopu všakovakých pravidiel. Samozrejme, isté pravidlá dodržiavam i ja, ale zároveň ich veľa aj porušujem, a hlavne tých nezmyselných, napríklad že dokonalá žena má mať 90-60-90, že sa nepatrí oblizovať lyžičku od kávy (smiech). Ale ja tú penu z capuccina milujem! Trochu som to odľahčila, ale v podstate je to celé veľmi jednoduché. Snažím sa byť šťastným človekom a pokiaľ možno rozdávať radosť, lásku a pochopenie. A verím, že ide niekam ďalej a ďalej a ďalej.
Ďakujeme ti za krásny rohovor! Je niečo, čo by si na záver odkázala našim čitateľkám?
Ľúúúúúbte sa! A ďakujem, že ste tento článok dočítali až dokonca. Ďakujem každému, kto venuje svoj drahocenný čas mojej tvorbe. Ďakujem za všetky reakcie, či pozitívne či negatívne, lebo ma posúvajú vpred. Je to neopísateľne krásny pocit, mať podporu ľudí, ktorých som nikdy nevidela a nepoznám ich. A ďakujem všetkým mojim zákazníčkam a ľuďom čo stoja pri mne.
