Mimoriadne ťažko prístupné, odľahlé, no na pohľad nádherné. Prídavných mien na ich označenie je veľmi veľa.
Južná Amerika, čo sa týka prírodného dedičstva, je mimoriadne bohatá. Rozhľahlé dažďové pralesy plné tisícok druhov živočíchov, vysokánske hory Ánd na západe či nekonečná a nádherná Patagónia. Každý návštevník si rozhodne príde na svoje. O čom sa však už píše menej, je skvost v severných častiach kontinentu. Na rozhraní Venezuely, Brazílie a Guyany sa nachádza Guyanská vysočina skrývajúca pozoruhodné miesto. Už z diaľky niekoľkých kilometrov vidno tzv. Stolové hory. Nie, nemyslíme kopce neďaleko Kapského mesta v Juhoafrickej republike, aj keď majú takmer totožný názov. Vysoké skalnaté steny vzbudzujú majestátny pocit už len na fotkách, a preto si o nich prezradíme čosi viac.
Pred stovkami miliónov rokov dozadu sa v juhoamerickom regióne začali formovať kopce, ktoré dodnes udivujú nejedného okoloidúceho. Prvé expedície sa sem dostávali veľmi ťažko. Nepreskúmaný a náročný terén plný zveriny a hustej vegetácie bol ako z nočnej mory. Prvým známym cestovateľom z Európy (samozrejme, až po objavení Ameriky moreplavcom Krištofom Kolumbom) bol Angličan Walter Raleigh. Ako veľa iných, aj on sa pokúšal objaviť slávne El Dorádo a následne založiť španielsku osadu na kontinente. Ako jeden z prvých popísal krajinu Guyany a priblížil ju tak zvyšku sveta. Naozajstná divočina.
V jeho opisoch sa ocitli aj Stolové hory, miestnymi Indiánmi nazývané aj ako tepui, čo v preklade znamená "Domov bohov". Dané označenia sa zdá byť oprávneným, pretože vystupujúce masy skaly týčiace sa ponad okolitou džungľou vyzerajú priam nedobytne. Pre ľudí z minulosti muselo ísť o magické miesta. Výskumníkov i vedcom zaujímajú aj v dnešných časoch. Tepui sú miestnom s veľkým výskytov endemických druhov rôznorodých živočíchov a rastlín (endemit - druh vyskytujúci sa len na izolovanom, jednom určitom území a nikde inde Zemi). Dodnes zostalo ešte zopár hôr a miest, kde človek nikdy nevkročil, a tak je vysoko pravdepodobné, že v ich vrcholkoch žijú doposiaľ nepoznané druhy fauny a flóry.
Aby sme boli aj konkrétnejší, predstavíme vám tie najznámejšie tepui. Roraima s priemernou nadmorskou výškou 2 700 metrov nad morom bola zdolaná medzi prvými. Podarilo sa to Britovi s menom Sir Everard im Thurn v roku 1884. Keď prišiel o svojej expedícii rozprávať späť domov, na jeho prednáške bol prítomný aj spisovateľ Arthur Conan Doyle. Príbeh o putovaní na horu a následne objavené prehistorické kúsky ho inšpirovali k napísaniu slávneho diela Stratený svet plného dinosaurov, exotiky, dobrodružstva, krvilačných ľudoopov a rastlín.
Poznáme aj Auyán-tepui (Diablova hora). Na jej strmom svahu sa valia tisícky litrov vody v podobe najvyššieho vodopádu na Zemi. Jeho meno je Angelov vodopád a má výšku až 976 metrov. Bol objavený pilotom Jimmin Angelom v roku 1937.
Kukenan je zasa mimoriadne fotogenický. Strmé steny vzbudzujú pocit, že na miestny vrchol je nemožné sa bez pomoci leteckej techniky dostať. Paradoxne, vystúpiť na vrchol je zakázané. Obmedzenie sa nestratilo ani vo svete konšpirátorov, ktorí s obľubou tvrdia, že tu niekde stále existujú živočíchy z prehistorickej doby. Vlády a nevieme kto ešte ich nechcú ukázať svetu a tak ďalej, tie báchorky poznáme...
Pico da Neblina je zasa dôležitá pre Brazíliu, pretože jej jej najvyšších vrcholom (2 994 m.n.m.). Ostrý vrch je skutočne ako zo strateného sveta a každý pohľad naň na vlastné oči musí byť na nezaplatenie.
Na záver ešte československá zaujímavosť. Vedeli ste, že v roku 2002 expedičná skupina zložená z Čechov a Slovákov objavila na hore Roraima jaskyňu pomenovanú ako Kryštáľové oči (Cueva Ojos de Cristal)? Jej chodby dosahujú dĺžku až 8400 metrov a ide tak o najdlhšiu kremencovú jaskyňu na svete.