Rozmnožovacia stratégia malých vačkovcov je pre cicavce výnimočná.
Správanie rôznych živočíchov pri rozmnožovaní sa líši od radikálneho po umiernené, ale aj od extrémne rýchleho až po mimoriadne pomalé. Zvláštnym živočíchom zo sexuálneho a reprodukčného uhla pohľadu je nepochybne aj malý vačkovec z Austrálie, ktorého meno znie antechinus. Na prvý pohľad by ti mohol pripomínať myš, lenže v skutočnosti je to vačkovec, a teda vzdialený príbuzný klokanov. Samci sa v ideálnych podmienkach dožívajú len o niečo menej ako jeden rok a neskrýva sa za tým žiadna nevysvetliteľná príčina, pretože za ich krátky život a náhlu smrť je zodpovedný sex.
Antechinus, teda aspoň samci, to nemajú v živote ľahké. Necelý mesiac pred dovŕšením prvého roku svojho života prejde ich telo výraznou zmenou, keď prestane produkovať spermie a tento proces už nikdy neobnoví. Samec si v tej chvíli uvedomí, že už nikdy v živote nebude mať k dispozícii viac spermií ako teraz, a tak sa na nasledujúce dva týždne vydáva na sexuálne dobrodružstvo, ktorého cieľom je odovzdať čo najviac genetického materiálu akejkoľvek samici v okolí. Jeho cieľ by sa dal pokojne opísať ako samovražedný, pretože so všetkými svojimi spermiami len vzrušene behá ku samiciam a snaží sa ich oplodniť čo najviac až do takej miery, že kvôli tomu obetuje vlastné telo a nakoniec aj život.
Jeho nekonečné sexuálne orgie trvajú aj 14 hodín bez prestávky a dva či tri týždne vkuse sa prakticky len rozmnožuje, aby po sebe na našej planéte zanechal čo najviac potomstva. Po niekoľkých dňoch už jeho telo nezvláda nápor sexuálnej aktivity a začne mu vypadávať srsť, jeho krv sa preplní testosterónom a napokon sa zlomí aj imunitný systém, čoho následkami bývajú infekcie a napokon až smrť. Aj napriek tomu, že v tom momente už antechinus vnútorne krváca a jeho telo sa mu doslova rozpadáva pred očami, on sa ešte z posledných síl snaží nájsť ďalšiu samicu, ktorú by sa mohol pokúsiť oplodniť. Samovražedná rozmnožovacia stratégia sa potom skončí a samec upadne do zabudnutia, avšak ak sa mu aspoň čosi podarilo, na svete po sebe zanechá niekoľko potomkov.
Vedci sa už viackrát v minulosti pokúšali zistiť dôvody, prečo sa vlastne antechinus rozmnožuje tak, ako sa rozmnožuje a objavilo sa aj niekoľko idealistických vysvetlení, ktoré však nemajú žiadny logický podklad. Výskum Diany Fisherovej a jej kolegov napokon objavil vzťah medzi stravou a rozmnožovacou stratégiou týchto malých cicavcov. Antechinus sa najčastejšie živí hmyzom a počas roka tieto zvieratá zažívajú návaly jedla, kedy ho majú na niekoľko týždňov prebytok. Ostatné obdobia počas roka sú na jedlo chudobnejšie, a tak sa vďaka evolúcii ich reprodukčný mechanizmus prispôsobil a zúžil na kratší čas, aby ho mohli využiť čo najefektívnejšie. Oplodnené samice majú v čase prebytku jedla dostatok živín pre zdravý vývoj svojich mláďat a keďže chcú samci zabezpečiť, aby bolo práve v tomto období oplodnených čo najviac samíc, venujú sa sexu až do vlastnej smrti.
Sydney Welcomes Back the Brown Antechinus! #conservation #Australia #wildlife https://t.co/9wbQpuvh4E @NoExtinctions pic.twitter.com/3BpDQd3A4f
— IFuckingLoveConserv. (@iflovecons) 24. července 2017
