Nič nepokazí letnú idylku tak ako spálená a bolestivá pokožka.
Leto nám nezadržateľne klope na dvere, a to je čas, kedy mnohí z nás uvažujú o dovolenkách pri mori, prípadne vybehnú k vode. Okrem kúpania sa a plávania je ďalšou obľúbenou aktivitou ľudí všetkých vekových kategórií aj opaľovanie sa. Predstava krásnej, rovnomerne do hneda opálenej pokožky je dôvodom, prečo sme schopní stráviť aj hodiny na priamom slnku a oddávať sa teplu slnečných lúčov. Ako to už býva, nie každý dokáže odhadnúť správnu mieru. V lepšom prípade končíme červení ako paprika, v horšom prípade sa u nás môžu objaviť príznaky úžehu a koža má tendenciu sa nepríjemne olupovať. V tomto článku si povieme, ako postupovať, aby sme dosiahli ten najlepší možný efekt opálenia sa s minimálnym rizikom poškodenia pokožky a zároveň vám poradíme s výberom správnych opaľovacích krémov. Bez ďalších zbytočných slov preto poďme na to.
UV žiarenie predstavuje pomerne malú časť slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem. Napriek tomu, že jeho účinky môžeme z veľkej časti považovať za negatívne, nedá sa mu uprieť aj istá pozitívna úloha. Musíme vyzdvihnúť predovšetkým jeho vplyv na tvorbu vitamínu D (okrem toho "déčko" prijímame aj v potrave, napr. ryby, pečeň, žĺtka a pod.) a tiež jeho úlohu katalyzátora reakcie medzi dvomi štruktúrnymi zložkami v DNA za vzniku tzv. dimérov tymínu, jednej z dusíkatých báz, ktoré sa v ľudskej DNA nachádzajú. Úsek DNA, ktorý takýto dimér obsahuje, nemohol byť úspešne zmnožený, čo v období, kedy ešte nebola vytvorená ozónová vrstva, viedlo k vyhynutiu mnohých organizmov. Prežili iba tie, ktoré si dokázali vytvoriť účinné opravné enzýmy schopné doslova vystrihnúť diméry tymínu zo svojej štruktúry.
Účinky UV žiarenia sa medzi ľuďmi do veľkej miery odlišujú. Na základe toho, ako dobre sa dokážeme opáliť, resp. spáliť po vystavení sa slnečným lúčom, môžeme ľudí rozdeliť do piatich základných fototypov:
a) typ I. (keltský) - má nápadne svetlú pleť, čierne pehy, ryšavé vlasy a modré oči. Takmer nikdy sa neopáli, nechránená koža sčervená po 5 až 10 minútach pobytu na slnku. Odporúča sa aplikácia krému s OF 50+
b) typ II. - Európan so svetlou pleťou a vlasmi, pehami, očami modrej, zelenej alebo šedej farby. Opáli sa len mierne a následne sa veľmi rýchlo ošúpe, nechránená koža sčervená po 10 až 20 minútach. OF 20-30
c) typ III. - Európan so svetlohnedou pleťou, skoro bez pieh, s hnedými vlasmi a hnedými alebo šedými očami. Nechránená koža sčervenie po 20 - 30 minútach a postupne zhnedne, spáli sa zriedka. OF 20
d) typ IV (stredomorský) - má hnedú pleť, tmavé vlasy a tmavé oči. Nechránená koža pôsobením UV žiarenia sčervená po 40 minútach, vždy sa dobre opáli a spáli sa len výnimočne. OF 12
e) typ V (indiáni a černosi) - sú silne pigmentovaní s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, bez dostatočnej ochrany sa zvyšuje riziko rýchlejšieho starnutia kože a vzniku zhubného nádoru. OF 5
Pri výbere opaľovacieho krému si všímame, či obsahuje kombináciu ochrany voči UVA a UVB
Nadmerná expozícia UV žiarením vyvoláva niekoľko typických prejavov. Medzi tie základné patrí, napríklad, erytém - červené sfarbenie kože v dôsledku rozšírenia krvných ciev a zvýšeným prekrvením. Spolu s kožnými príznakmi sa po intenzívnom pobyte na slnku môžu objaviť aj celkové príznaky súvisiace s prehriatím organizmu - bolesť hlavy, horúčka, pokles krvného tlaku. Najzávažnejší následok nadmernému vystaveniu sa UV žiareniu na kožu je možnosť vzniku kožných nádorov. V oku je UV žiarenie absorbované najmä spojivkou a rohovkou, čo môže mať s odstupom času za následok ich zápal. UV žiarenie ďalej stimuluje metabolizmus, činnosť hypofýzy, štítnej žľazy, autonómneho nervového systému či prechodné zvýšenie krvného tlaku. Z doterajších informácií vám preto musí byť jasný dôležitý význam dostatočnej ochrany pred účinkami slnečných lúčov. Aké máme možnosti?
Fotoprotektívne prostriedky rozdeľujeme podľa hodnoty tzv. ochranného faktoru (OF). Ten nás informuje o tom, koľkokrát dlhšie môže byť pokožka po aplikácii príslušného ochranného faktoru vystavená slnečnému žiareniu bez vzniku začervenania v porovnaní bez jeho aplikácie. Ak napríklad dochádza u človeka k začervenaniu po 10 minútach, tak ochranný prípravok so SPF 30 odďaluje začervenanie o 300 minút (30 x 10 minút). O tom, aký faktor potrebuje ten-ktorý fototyp, sme si povedali vyššie. Odborníci odporúčajú obnovovať vrstvu krému každé 2 hodiny a po každom kúpaní. Ani vysoký OF nám sám o sebe potrebnú ochranu nezaručí, čo je dané hlavne nesprávnym používaním a nedostatočným množstvom krému. Ochranné krémy poskytujú vynikajúcu ochranu proti UVB žiareniu, často im však chýba ochrana v UVA spektre, čím sa v koži kumuluje dávka tohto typu žiarenia. Pri dôkladnej fotoprotekcii by sme preto mali dbať aj na jeho pokrytie. Vďaka nariadeniu Európskej komisie z roku 2006 väčšina súčasných prípravkov už takmer štandardne obsahuje aj aktívne zložky proti UVA žiareniu - všímajte si obal opaľovacieho krému, ktorý by to na svojej etikete mal mať uvedené. Ochranný krém by sa mal aplikovať 15 až 30 minút pred expozíciou slnečným žiarením, aby mal dostatok času na aktiváciu a prispôsobenie sa koži. Po dlhšom kúpaní alebo zapotení sa by sa mala vrstva ochranného prípravku obnoviť.
Zhubný melanóm. Jeho výskyt narastá viac ako výskyt ktoréhokoľvek iného zhubného nádorového ochorenia. Predpokladá sa, že až 60 – 90 % nových melanómov vzniká v dôsledku zvýšenej expozície kože slnečnému žiareniu.
Ochranné látky môžeme rozdeliť na primárne a sekundárne. Kým prvá skupina funguje na chemickom (absorbcia UV žiarenia a jeho následná premena na menej škodlivé typy) alebo fyzikálnom (odraz alebo rozptýlenie UV žiarenia od kože pomocou tvorby špecifických pigmentov) podklade, druhá skupina sa aktívne podieľa na odstraňovaní voľných radikálov a iných látok, ktoré vznikajú vplyvom UV žiarenia pri jeho pôsobení na pokožku. Niektoré opaľovacie krémy obsahujú kombinácie zástupcov oboch skupín.
Medzi základné UVB filtre patria kyselina paraaminobenzoová, cinamáty, salicyláty a ensulizol. Prvá z menovaných látok sa ocitla v nemilosti ako odbornej, tak aj laickej verejnosti. Dôvodom bol jej alkoholový základ a celé spektrum nežiadúcich účinkov. Preto sa začal využívať jej derivát padimát O, ktorý disponuje slabšími nežiadúcimi účinkami, vďaka čomu sa stal jednou z najviac využívaných zložiek z tejto skupiny. Väčšina súčasných výrobcov preto zdôrazňuje absenciu kyseliny paraaminobenzoovej v zložení svojich produktov (tzv. PABA - free).
Medzi základné UVA filtre patria oxybenzón, meradimát a avobenzón. Prvý menovaný síce patrí medzi najúčinnejšie ochranné zložky, no na druhej strane sa u neho pri vystavení extrémnemu teplu a slnku zaznamenal veľmi vysoký výskyt kontaktnej dermatitídy - jednej z foriem alergickej reakcie na koži a pre zhoršenú stabilitu svojich molekúl môže byť zdrojom tvorby kyslíkových radikálov. Z tohto dôvodu je dobré byť obozretný, pokiaľ zaznamenáte jeho prítomnosť vo vami používanom kréme.
Čo na záver? Zhrňme si niektoré kľúčové body: Nevystavujte sa slnečnému žiareniu v poludňajších hodinách, používajte pokrývku hlavy, slnečné okuliare a opaľovacie krémy s dostatočným ochranným faktorom. Nezabúdajte na zvýšený pitný režim. Pri spálení kože použite studené obklady (napr. z bórovej vody, v prípade núdze je možné použiť aj biely jogurt či tvaroh). Pri pobyte na slnku zakryte miesta s výrazne vystupujúcimi znamienkami a pravidelne ich sledujte. Pre tvorbu vitamínu D postačí 15 minút pobytu na slnku mimo obedňajších hodín. Vyvarujte sa cielenému opaľovaniu sa v prípade, že užívate lieky. Všímajte si akékoľvek atypické zmeny na koži.
Ak sa o ďalších článkoch chcete dozvedieť medzi prvými, prípadne máte pre mňa zaujímavý tip na článok, môžete ma kontaktovať na Twitteri a Instagrame.
