Nestarnúci Keanu Reeves to opäť dokázal.
John Wick je späť, a to v úžasnej forme. Aspoň čo sa akcie týka. Ani jednotka nestála na príbehu, práve naopak. Chad Stahelski a David Leitch prišli s nečakane sviežim akčným filmom, ktorý kombinoval bojové umenia s chladnou a precíznou muškou zabijaka známeho azda po celom svete. A práve to je problém Chapteru 2. Ten môžeme najviac kritizovať za absenciu logiky a pár scenáristických lapsusov, ktoré premostili scénu A do bodu B, kde na nás čakala akcia. John sa nenápadne dostane do izby jednej z najstráženejších osôb v Taliansku, akosi sa ale nedokáže nepovšimnutý vytratiť v noci z párty, na ktorej sú stovky ľudí. Pri Wickovi musíte prestať rozmýšľať a užívať si, inak na to párkrát v kine doplatíte sklamaným pohľadom na plátno. Iste, všetci vieme, čo producenti a tvorcovia filmu predávajú a všetci to radi kúpime, no po obľúbenej jednotke bolo treba prísť s niečím iným, čo by oba filmy rozlíšilo a ten druhý postavilo na trochu odlišnejšiu koľaj. Dookola to len o tom zabíjaní byť nemohlo, a tak sa v tomto diele ponárame hlbšie do sveta zabijakov, spoznávame nové a dôležité postavy a odhaľujeme pravidlá, podľa ktorých žijú.
Príbehovo toho ani pokračovanie veľa neponúka. John sa po druhýkrát vracia z dôchodku, tentokrát kvôli dlhu z minulosti (z nejakého dôvodu nám bližšie predstavený nebol). Veci sa ale skomplikujú a on tak stojí proti cca 100 ozbrojeným zabijakom, ktorých po jednom zase raz všetkých zneškodní. Nevadí mi ani tak tá do neba volajúca absurdita synopsy ani faktu, že Wick je nesmrteľný (problémom je skôr fakt, že film svoje nedostatky častokrát odhalí úplne sám a úplne zbytočne). Nakoniec, o to celý ten čas aj ide. Legendárny zabijak proti celému svetu, ktorý si častokrát volí tú náročnejšiu cestu. Veľakrát je to pritom len kvôli gradácii deja, v tomto príde akčnej sekvencii, skrz ktorú nám vlastne režisér príbeh premieta. A tu sa musíme zastaviť a Stahelskemu a jeho kolegom poblahoželať. Či už hovoríme o kamere, strihu či samotnej réžii akčných scén, všetko je tu vyšperkované takmer do dokonalosti. Údajne zdvojnásobený rozpočet nie je na plátne až tak vidieť, skrýva sa totiž pod pokrývkou vycibreného technického spracovania (a taktiež drahších výplat hercov). Až na jeden nešťastný strih (schody) Wickovi naozaj nemám v tomto ohľade čo vytknúť. Akcia je viac než prehľadná, kamera dostatočne rýchla a pozorná, takže vám neujde takmer žiaden detail, strih je na tom taktiež famóžne a film vzhľadom na svoju jemne prepálenú stopáž plynie dosť rýchlo. Možno by trochu neuškodilo ubrať na oboch frontoch - ako akcii, tak dlhšom uvádzaní do deja, no ani v tomto prípade nehrozí, že by ste sa nudili alebo pozerali na hodinky.
Zistiť viac o spoločnosti zabijakov bolo príjemné a užitočne to spestrilo dej snímky, bohužiaľ, nič viac tu z príbehu nenájdete. Začína mi vadiť aj fakt, že Keanu Reeves prakticky nemá čo hrať. Nechápte ma zle, Wick je super akčná postava, no veľa toho nenahovorí a keď už aj áno, väčšinou to má na diváka pôsobiť coolovo a neohrozene. Ťažko sa mu to ale žerie, keďže je jasné, že je skutočne nesmrteľný. Neoplýva charizmou, má málo dobrých dialógov a jediným zapamätateľným charakterovým prejavom jeho postavy v tomto diele je finále, ktoré niekoho možno prekvapí, no išlo o očakávaný zvrat udalostí (nič to nemení na tom, že šlo o skvelé rozhodnutie scenáristu a režiséra a som im za to vďačný). Zabrdnúť si ale trochu musím do akcie, a to aj napriek tomu, že som ju vychválil. Choreografia je znovu úžasná, John kosí svojich nepriateľov, ako keby boli malomocní a celé to pôsobí nadupaným akčným feelingom z dôb minulých, kedy sme na brutálnom zabíjaní "bad guys" vyrastali. Bohužiaľ, začína to už byť trošku generické, obzvlášť v momentoch, kedy John zabije 10 nepriateľov za 5 sekúnd. Na konci filmu vám to totiž už nemá čo dať. Tam však s negatívami nekončíme. Ak ste vnímaví, určite vám vadil aj spôsob, akým nepriatelia k Johnovi pristupovali. Miesto strieľania zo vzdialenosti dlhšej ako 5 metrov mu vždy prišli pod ruku, kde by ich do hlavy trafil jednoducho aj poloslepec, prípadne mu chodili do rany so sklonenou zbraňou alebo mu jednu rovno darovali namiesto toho, aby ho už niekto z tých hôrd cvičených zabijakov trafil do hrude alebo hlavy.
Našťastie, nejde o vážne negatíva. Niektorí z vás to ani nebudú vnímať a iným to vadiť nebude (ani ja sám to nepovažujem za veľké mínus). Nakoniec, o tom John Wick je. Gun-fu, ako ho nazvali tvorcovia, je Johnov nezameniteľný štýl, ktorý už nezmení a stále je zábavný v prípade, že sa to s ním už nepreháňa. Celá sekvencia v Ríme je navyše úžasná, nehovoriac o súboji s Cassianom (Common), ktorý predčil aj inak skvelú Ruby Rose, ktorej "boss fight" jemne sklamal. Potešia aj vedľajšie postavy, aj keď niekomu možno nesadne soundtrack, ktorý veľmi nemá čím zaujať. Čerešničkou na torte je potom celá pasáž s honom na Wicka, pri ktorej bude mľaskať blahom aj ten najväčší artový fanúšik. John Wick: Chapter 2 je skvelo natočeným filmom, ktorý nám ponúka hlbší pohľad do organizácie zabijakov a hoci neprichádza s mnohými novými aspektami, to čo ponúka je stále na najvyššej možnej úrovni. Skvelé akčné pasáže, čarovný Rím, úžasná druhá tretina a niektoré postavy robia z pokračovania v mnohých aspektoch ešte lepší film, než akým bola jednotka. 7,5/10
