„Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno a s ním sa skončí sen, čo kradol ti spánok.“ Pamätáš?
Starneš, starnem, starneme. Áno, aj ty! Veď deti ti vykajú, hovoria ti ujo či teta a dokonca sa nájdu áj násťroční, ktorí ťa pozdravia výrazom: "Dobrýýý...". Nejdeme sa však opúšťať, pretože v každom leveli, ktorý nám život nadelí, sa nájdu momenty, resp. obdobia, ktoré majú svoj zmysel a čaro. Veríme, že pri čítaní riadkov nižšie sa nejedenkrát pousmeješ a povieš si, že "čoooo", "jasnéé" alebo "ježííííš".
Zbierali sme a vymieňali si hokejové kartičky
Ani si nemusel byť fanúšik hokeja, no legendárne hokejové kartičky si mal určite nejedenkrát na očiach. Hodiny sme trávili vymieňaním, hodiny ukladaním do albumu, pričom sme boli spokojní až vtedy, keď boli zaplnené všetky miesta v albume. Čím viac hviezd sme vlastnili, tým sme viac žiarili a naša radosť sa dala krájať. A ak sme vlastnili kartičku slovenskej hokejovej legendy, tak sme boli v utŕžení. Obyčajné výmeny sa často menili na krutý biznis. A Wayne Gretzky? Skákal si 2 metre od radosti a cítil si sa ako najväčší kapitán.
Skoro ráno sme pozerali Pokémonov, trnuli, keď Ash prehrával v aréne a plakali, keď Pikachu zomieral
Na Slovensku sa prvýkrát začal tento skvostný seriál vysielať v roku 2001 na Slovenskej televízii. Ak sme zaspali, boli sme sklamaní! Pokémon totiž chodieval ráno a dobrodružstvá Asha Ketchuma sme si predsa nechceli nechať uniknúť. Na cestách ho sprevádzal Brock, na ktorom sa môj otec vždy bavil, keďže oči tohto chovateľa pokémonov sú, no... nepochybne zaujímavé. Túto dvojku dopĺňala trénerka vodných pokémonov, Misty. Ash sa s naším obľúbencom Pikachuom nakoniec predral Indigovou ligou a jeho dobrodružstvá pokračovali na Pomarančových ostrovoch. Asi som citlivka, ale keď mal v jednej časti Pikachu na mále a zomieral, nebolo mi všetko jedno. Ak bola situácia opačná, ako vidíš nižšie, stav bol rovnaký.
Písali sme si cez ICQ, pričom sme nezabúdali ani súboje v Slide-a-lama
Facebook, Messenger, Snapchat? Hah! Dnes síce letí Facebook vytvorený študentmi na Harvarde, vtedy letelo ICQ (I Seek You) vytvorené izrelskými študentmi. Základom bola registrácia a následný ICQ kód, ktorým sme si vedeli vyhľadávať ostatných používateľov tohto komunikačného programu. Tí, ktorí chceli byť viac cool, používali programy ako Miranda, Trillian či QIP. Súčasťou ICQ boli aj skvelé hry. Veď kto si nepamätá na Slide-a-lama či Pool?!
Používali sme hudobný prehrávač Winamp
O niečom takom, ako je dnes Spotify, sa nám mohlo len snívať. Väčšina z nás používala obľúbený Winamp s grafickým ekvalizérom a možnosťou doplniť ho o najrôznejšie pluginy. Vyvinula ho firma Nullsoft, a v roku 1999 ho odkúpila spoločnosť AOL. Tá však koncom roka 2013 oznámila ukončenie jeho vývoja a v danom roku sme mohli pozorovať aj poslednú verziu.
Namiesto zatelefonovania sme zvonili na zvonček a pýtali sa: „Dobrý, môže ísť Roman von?“
Netreba prizvukovať, že dnes si zavoláme, napíšeme cez Facebook či WhatsApp. V detstve si však určite spomínate na to, ako ste pred vchodom zazvonili na zvonček a po ohlásení maminy tvojho kamaráta si povedal: „Dobrý, môže ísť Roman von?“
Mali sme doma zbierku VHSiek
Keď sú už dnes aj CDčká a DVDčká pomaly, ale isto v zabudnutí, ako sú na tom staré videokazety? Na natáčanie sme potrebovali veľkú a ťažkú kameru a momenty sme si prehrávali vďaka VHSkám. V poličke sme mali niekoľko filmov na kazetách a nechýbali ani rozprávky ako napríklad Toy Story. Neskôr prišli práve spomínané DVDčká, ktoré ich nahradili a dnes na staré dobré kazety môžeme len spomínať. Natáčanie nahradili smartfóny, GoPro a iné mini-kamery a na prehrávanie je tu napríklad aj taký YouTube.
Cez prestávku hodinu sme mali zábavku v podobe "fúkačiek"
Výrobcovia guličkových pier a kadejakých fixiek ani len netušili, že pojašené deti ich budú využívať ako zbraň. Teda... išlo len o takú zábavku, ktorá asi ani nebola vtipná. Zrolovať kúsoček slinami navlhčeného papiera do guľôčky, vložiť ju do pera a následne dať headshot spolužiakovi bola však na tú dobu a v tom veku poriadna sranda. Nuž, počas prestávok hodín sme sa nejako zabávať museli a toto bol jeden z variantov. Dnes na "fúkačky" môžeme len spomínať, resp. v dnešnej dobe si násťroční pod týmto pojmom predstavujú niečo iné.
Vonku sme sa bláznili s prakmi či guličkovými pištoľami
Au! Ďalšie zbrane, no už pokročilejšie a žiaľ aj bolestivejšie. Po vonku sme behali s ručne vyrobenými prakmi. Mali sme byť opatrní, no často sme neboli. Nemali sme robiť neplechu, no často sme robili. Na výrobu nám stačil hrubší konár v tvare Y, nejaká tá guma a nebezpečná zbraň bola na svete. Nespomínam si, či ich neskôr nahradili guličkové pištole, alebo išlo o zbraň počas rovnakej doby, ale jedno je isté. Guličky boli všade. Rozsypané po izbe alebo vystrielané vonku, kde sme ich s radosťou opäť zdvihli a nabili zásobník. Dávka bolesti, strachu, naháňania, zábavy a... už len spomienok.
Zastavovali sme Family Frost s legendárnou zvučkou a pýtali sa: „Dobrý deň, máte dreň?“
Túú tu rú tu, tu tu túúú... Dobre, toto mi asi nevyšlo, ale Family Frost zvučka. Chápeš! Pôvodom nemecká nadnárodná spoločnosť so špecializovanou sieťou pojazdných predají v podobe dodávok žltej farby s legendárnou zvučkou. Často sa pri nej stretla skupinka detí a ich rodičov s korunami v rukách, ktorí už nakupovali nanuky. Viem o tom, že ešte nejaké 3-4 roky dozadu tieto autá chodili niekde v Česku, ale ako je to dnes, si už nie som istý. Vymizli úplne?
Drtili sme akčné pecky ako Vietcong, Project IGI, Operation Flashpoint či Medal of Honor
V našom staršom článku venujúcemu sa hrám z 90. rokov, konkrétne po rok 2000, sme sa pozreli na niekoľko z nich, ktoré sú legendárne a legendárnymi navždy zostanú. Neskôr však prišli ďalšie pecky, predovšetkým strielačky ohurujúce nás chlapcov. Veď na hlášky z vynikajúceho Vietconga ako: "Nažerte se olova rejžožrouti zasraní!!! či Ra-ta-ta kur*a ra-ta-ta-ta!!! asi nezabudneme. Nebol to však len Vietcong, ktorý som ja osobne zbožňoval, ale bol to aj Project IGI - 3D akcia plná nepriateľských základní, dobrej atmosféry, rozmanitých úloh a najmä streľby. A čo taká Operácia Flashpoint či vojnový Medal of Honor: Allied Assault?! Neverím, že aspoň na jednu z nich si nepamätáš. Tieto hry definovali FPSky a vojnové strielačky.
Počúvali sme hudbu na cédečkách a púšťali Iné Kafe
Keď včera bola tma, tak dnes príde ráno a s ním sa skončí sen, čo kradol ti spánok.... Uh, bol vôbec niekto, kto nepočúval Iné Kafe, respektívne nevlastnil CD "Je tu niekto?" z roku 2000? Alebo nepoznal pieseň Ráno? Mnohí sme fičali na Iné Kafe a ak to nebola táto kapela, tak to bola iná. Nech to bolo akokoľvek, pravdepodobne si spomínate na vkladanie cédečka do našej vypimpovanej hi-fi veže. No a dnes sú už aj CDčká tak trochu pozadu.
S autíčkami sme šantili po legendárnych kobercoch s motívom mesta
Bol vôbec niekto chlapec, ktorý nemal takýto parádny koberec? Šantenie s autíčkami, bagrami, tatrovkami, alebo len taký štýlový doplnok do izby. Nájde sa ešte niekto, kto ho nekompromisne vlastní, ba čo viac, má vo svojej izbe?
Podobných momentov bolo istotne ešte viac. S tými, ktoré definovali vaše detstvo sa môžete podeliť v komentároch a určite nezabudneme ani na ďalšiu časť podobne ladeného článku.
