Donnie Yen sa vrátil čoby legendárny Yip Man aj tretíkrát v kariére. Ako to dopadlo?
Donnie Yen sa pred 8 rokmi spojil s režisérom Wilsonom Yipom a scenáristom Edmondom Wongom, aby spoločne priniesli film o legendárnom Wing Chun majstrovi, Yip Manovi. Dnes si nebudeme hovoriť o jeho živote a histórii, i keď, ak by bol záujem, rozhodne sa podobnému článku nebránime, skôr sa zameriame na záver skvelej trilógie. V nej sa prvotne mal objaviť ako Mike Tyson, tak digitálne spracovaný Bruce Lee. Z plánu nakoniec vzišlo a Bruce Lee má len cameo. Dej trojky je zasadený do roku 1959, kedy Yip Man žije v Hongkongu svoj pokojný život s manželkou, mladším synom (starší odišiel študovať naspäť do Foshanu) a túžbou aj naďalej vyučovať Kung-Fu.
Mestečko ale sužuje mocný a bohatý Američan (Mike Tyson), ktorý má podplatené policajné zložky, nepriamo ovláda mesto a má svoju armádu pracovníkov ochotných máchať pre neho sekerami a železnými tyčami. Akoby toho nebolo málo, Ip Manova manželka má problémy a na obzore sa črtá nový majster Wing Chun, ktorý ho túži vyzvať. Z hľadiska premisy je záverečný film skutočne bohatý, na akési zvraty sa ale tešiť nemôžete. Atraktívne je to najmä pre znalcov Yip Manovej histórie či fanúšikov predošlých dvoch filmov. Z emotívneho hľadiska niektoré aspekty síce fungujú, v máloktorom bode však dosahujú kvalít predošlých filmov. To platí aj pre záporákov. Strašne sme sa báli, čo vysrstí Tyson, no až na jeden trápny moment je viac-menej vo svojej role dobrý. Navyše, akonáhle začne mrskať pasťami, divák je uspokojený. Jeho súboj s Yip Manom je pekným odkazom na druhú časť, kedy si to v tom istom časovom rozpätí rozdali Yip Man s majstrom Hungom. Zároveň scéna zobrazuje rozdiely v kultúrach, a to nielen štýlom boja.
Všetci ste ale asi zvedaví na to, aké boli súboje a choreografia celkovo. Aj v tretej časti môžeme hovoriť o nadpriemerných pästných súbojov, skvelých okulahodiacich kreáciách, avšak, už to jednoducho nie je to, čo v prvých dvoch dieloch. Donnie Yen nemladne a s ním ani choreografi súbojov, ktorým akosi dochádzajú nápady. Stále sa je na čo pozerať a kameramani v spojení s komparzom a skvelým Yennom dokážu uchvátiť, žiadny veľkolepý okamih či súboj 1vs1 čakať nemôžete. Sčasti to vynahrádza final fight, ktorý je ale trochu pretiahnutý a zaujímavý až v druhom, respektíve v treťom dejstve. Čo sa kamery a réžie týka, scenár nepustí, no žiadnych prúserov sa báť nemusíte. Kamera si zase drží svoj štandard a v niektorých scénach bravúrne zvláda zachytenie prehľadných úkonov a úderov.
Yip Man je v konečnom dôsledku skvelým, emotívnym zavŕšením trilógie, ktorý jemne zhadzuje dej a slabšia choreografia súbojov, než na aké sme zvyknutí. V konkurencii by sa film bez problémov hravo presadil, no od projektu takéhoto formátu sme čakali niečo viac. Nikto ale nemladne a diváka dnes ohúrite len veľmi ťažko. Aj tak sa ale Yip Man 3 oplatí vidieť. Či už kvôli Donnie Yenovi, novým súbojom a záporákom (áno, aj Ten Tyson je fajn, keď sa začne biť) alebo pár highlightom, pri ktorých budete v napätí, ako už dávno nie, aspoň ak sa bavíme v rozmedzí tohto žánru a štýlu. Ak je to skutočne rozlúčka s Donnieho Yip Manom, potom ju prijímam s otvorenou náručou. Kiež by sa takéto kung-fu filmy natáčali aj v budúcnosti. 7,5/10
