H16 vs. Druhá Strana: Ako sa najsilnejší konflikt na slovenskej rapovej scéne zaslúžil o jej súčasnú podobu

Po vydaní prvej časti jedinečného seriálu sme čakali rôzne reakcie, no musím priznať, že až tak pozitívne určite nie. Sme radi, že sa náš úmysel stretol s pochopením, a preto vám dnes, presne po pol roku, prinášame druhé pokračovanie. Na úvod len v krátkosti pripomeniem, o čo vlastne ide. V minulosti sa naša milá rapová scéna musela vyrovnať s množstvom konfliktov, ktoré poväčšine ostali len na hudobnej úrovni. Takého konanie nie je pri tomto žánri vôbec nič výnimočné, práve naopak. Každý interpret si chráni to, čo považuje za kvalitné a v prípade, že sa niekto snaží nabúrať jeho predstavy, prichádzajú na rad úprimné slová či už v skladbách, alebo s príchodom technológií na sociálnych sieťach. 

V žiadnom prípade nechceme znova tieto beefy otvárať a ani sa nebudeme snažiť hľadať pravdu, keďže v konečnom dôsledku má aj tak každý tú svoju. Skôr by sme sa chceli na tieto konflikty pozrieť ako na udalosti, ktoré do určitej miery ovplyvnili vývoj a súčasnú podobu česko-slovenskej rapovej scény. Medzi tie najväčšie a najzvučnejšie určite patrí aj práve ten dnešný. Hlavnými aktérmi sú členovia formácií Druhá strana a H16 v časoch približne pred ôsmimi rokmi.

Skutočný motív pre tento obrovský spor sme mali možnosť registrovať v rozhovore na hiphop.sk (r.i.p.), kde Druhá Strana prezradila, že odmietli dať featuring s H16 na mixtape Viktora Hazarda, za čo ich údajne začali členovia jednašestky ohovárať. Otecko si zas myslel, že DS začali s ohováraním prví. Po predchádzajúcej spolupráci sa zoskupenia takto za chrbtami pochytili a vznikol z toho konflikt medzi dvomi významnými petržalskými zoskupeniami. V rokoch 2006 a 2007 práve Miky Mora vo svojich skladbách veľmi rád spomínal Kardinála Korca dnes známeho ako Otisa a celé vyvrcholenie týchto shoutoutov prišlo na mixtape Hra sa začína od uznávaného DJa Kappu, kde sa objavili dve veľmi kľúčové skladby. Na jednej strane máme Mikyho P.A.R.T.Y a na tej druhej GPS od H16. Túto situáciu môžeme označiť za viac než kurióznu, no vtedy už bolo jasné, že to neostane len pri jednej takto ofenzívnej veci. Fanúšikovia sa v tej dobe rozdelili na dva tábory a podobne ako pri súčasných sporoch sa na vtedajších relevantných weboch tvorili rôzne bizarné diskusie o tom, kto je lepší, kto má väčšiu hlavu a komu smrdia nohy. 

Speezy

"...Pochopíš, že netrepem z cesty

    a že som hráč aj bez nepriestrelnej vesty,

    chalanko má stres lebo točíme si klipy

    a nelúbi sa mu, že nejsme výklenkové typy..."

Otecko

 "...Jak ten ko*ot Miky, robíš mi promo? Diky.

Ty robíš dissy ale moja crew robí hity,

.Chceš ma súdiť podla jednej vety z textu,

zmizni do pi*e a zober si aj svoju vestu..."

MikyMo

"...Čakajú, či im hodím 5 korunu,
cítim z nich semeno, je to humus
žmurkajú, smejú sa krivými zubami,
jak Š-Š-Šajs lóve pýtaju od mamy..."

"...A-a-ale pozor na Hilara Škorca,
on zlomí ruku tvrdého borca,
natočí o tom drsné klipy,
jediná škoda, že budú sci-fi.
No taká neni párty naša,
nečakaj klauna Škorca šaša,
čaká ťa iba čistá k-k-kaša..."

Asi len veľmi ťažko by sme hľadali disstrack legendárnejší ako práve ten, ktorý následne v roku 2007 vznikol. Jeho autorom bol pochopiteľne opäť Miky Mora, ktorý sa do svojich "súperov" pustil naplno a v plnohodnotnej skladbe im dal najavo svoje rozhorčenie. Preložené texty, ukradnuté hudby či peniaze od mamy sa v tom čase vyčítali každému, kto nejaké texty, hudby či rodičov mal, a preto pravdepodobne chalani z Halovej 16 už nereagovali. Niečo málo od Mikyho sa ušlo aj Strapovi či Mojej reči, ktorí sa už vtedy dokázali dostať do povedomia rapovej scény natoľko, že ich ostatní kolegovia očividne považovali za konkurenciu. Či už išlo o závisť, obraňovanie si pravdivého uličného rapu z výklenku alebo len osobný konflikt je veľmi ťažké povedať, no v každom prípade vec s názvom 1.6 TDi otriasla scénou a zanechala jazvy až dodnes. 

Priamej odpovede sme sa od jednašestky nedočkali, no druhé pokračovanie albumu Druhej strany bolo opäť venované práve im. A pripojil sa aj Momo so svojim mimochodom veľmi podareným projektom Nepatrím Medzi. Postupom času však pochopiteľne fanúšikov táto "obohraná pesnička" prestala baviť a agresívne texty s ofenzívnym podtónom oslovovali čoraz menej obecenstva, ktoré si pýtalo hodnotnejší obsah.

MikyMo 

"...Môžeš ich vidieť v klube, s károm v hube
v od mamy autách, pri skopčenej hudbe,
stiahnuté wavká a texty z internetu,
Korec a Dušička si pojmy-dojmy pletú..."

Pre mnohých na prvý pohľad možno úplne zbytočný konflikt. Keď sa naň však pozrieme s odstupom času a dlhodobého hľadiska, môžeme sledovať zopár zaujímavých faktov. Je jasné, že fanúšikov rapu beefy zaujímajú, no očividne je treba vedieť odhadnúť, koľko percent tvorby je vhodné venovať ostatným a v koľkých napríklad ukázať svoje schopnosti.  Bol teda tento útok pre členov DS samodeštrukčný? Nuž, ak máme byť naozaj objektívni, tak do istej miery určite áno, teda ak by sme chceli samotných interpretov porovnávať na základe všeobecného úspechu, návštevnosti koncertov, predajov a rôznych iných čísel. Pravdou ostáva, že v hudbe ide hlavne o osobné presvedčenie a keď sa niekto rozhodne vydať sa cestou absolútnej nekomercie, nemôžeme mu to v žiadnom prípade zazlievať. 

A ešte jedna podstatná vec. Je to práve Moloch Vlavo, ktorý z času na čas postaví našej slovenskej rapovej scéne veľké zrkadlo a prinúti fanúšikov, aby sa na chvíľu zastavili, prehodnotili svoje sympatie a aj keď väčšinou nenastáva žiadna zmena, minimálne príde reakcia od našich obľúbencov a my tak môžeme sledovať ich správanie a charakter. Budeme konkrétni? Spomeňte si napríklad na otváranie nových sporov s Rytmusom, telefonáty s Momom a reakcie na Egove skladby.

Nuž, na záver sa hodí reagovať na Speezyho riadok v skladbe Zbojník - pozri kde je kto od sporu s Miky Morom. Legendárna crew má za sebou extrémne úspešný rok 2015, ktorý bol zasvätený výhradne sólovým počinom členov. Na čele so Spiritom dokázali zo seba chalani dostať to najlepšie. Obzvlášť príjemne prekvapil Otis, ktorého album bude minimálne u nás v redakcii patriť do playlistu ešte veľmi dlho. Producentská a DJská časť jednašestky si plynie prúdom našej scény viac menej bezo zmien a pravidelne zásobuje interpretov kvalitnými hudbami.. Dá sa povedať, že chalani zažívajú zaslúžene najkrajšie obdobie svojej kariéry a my im vlastne ani nemáme čo zazlievať. 

Na druhej strane je tu Miky a Moloch, ktorí sa ako duo rozpadli v roku 2008 a spoločnú cestu našli opäť až nedávno, z čoho vzišiel albumový počin Synusojda, kde mimochodom nájdeme až 6 produkcií od člena H16. Či tento projekt zaznamenal úspech je veľmi ťažké posúdiť, no minimálne potešil skalných fans, ktorí si skladby od svojich obľúbených interpretov určite zaslúžili. V súčasnosti sa opäť chalani venujú vlastným projektom v snahe získať stratenú priazeň.

"Ruku do ohňa za moju crew."

Čo je však posolstvo? Naša scéna ide hore. Je myslím jasné, že každý hudobník musí rátať s tým, že vďaka svojej tvorbe má v tejto "hre" istú pozíciu a najdôležitejšie zo všetkého je vyrovnať sa s ňou. Postupom času už ani priama konkurencia už neznamená to, čo kedysi. Rap ako hudobný žáner počúva podstatne viac ľudí, a tak nie je potrebné získať si každého jedného fanúšika. A to isté platí aj opačne. Ako poslucháči máme k dispozícii oveľa viac možností vybrať si to, čo je nášmu srdcu najbližšie. Bohužiaľ sa nájdu aj jedinci, ktorí radi tlačia ostatným svoje pravdy a vytvárajú tak množstvo nezmyselných diskusií. Každý interpret si vyhradil svoju cieľovú skupinu a venuje sa jej podľa toho, ako uzná za vhodné. V minulosti možno nevinný spor mladých chalanov zo sídliska, dnes však legendárny beef s veľkým dopadom.

Ďakujem za pozornosť. Vidíme sa už čoskoro pri ďalšom pokračovaní!