Hektolitre pálenky, herci aj neherci, skvelá atmosféra na pľace a realistické pohľady na dobu kapitalizmu v humornom pozlátku. Aj také bolo Dědictví.
V mojich očiach nevytvorila československá produkcia kultovnejšiu a hláškami nabitejšiu komédiu, než v prípade úsmevného a smutného filmu zároveň, Dědictví aneb Kuravhošigutntág (áno, viem, Pelíšky). Na pozadí kritiky, respektíve zobrazenia kapitalizmu a jeho začiatkov v našich malebných krajinách, nie dlho po opustení väzieb s komunizmom, natočila Věra Chytilová (nech odpočíva v pokoji) nesmrteľnú, dnes už aj neuveriteľne nostalgickú komédiu o živote pracanta/alkoholika, ktorý nečakane príde k miliónom, no ekonomické zmýšľanie mu rozhodne blízke nie je. Skutočne tu nejdem opisovať dej filmu, preboha, pomaly sa o ňom budeme učiť na základných školách. 23 rokov po premiére si ale povieme niečo o natáčaní a všelijakých zaujímavostiach.
Dej a vlastne celá kostra filmu slúžila len ako odrazový mostík a akýsi chodníček, na ktorom sme nachádzali zaľúbenie v reálne dedinské postavy, ich každodenné patálie a svojské správanie, ktoré mne, ako dedinčanovi, vždy príde neuveriteľne blízke a sympatické. Ak ste zvyknutí na noblesu mesta, môžete dopadnúť rovnako ako herečka Irenka v podaní Šárky Vojtkovej. Tá sa, mimochodom, po filme musela odsťahovať do Talianska a žila tam dlhých 20 rokov. Ľudia si ju jednoducho zafixovali ako kur... masérku a herečku. V dobe natáčania pritom mala len 18 rokov a nezniesla predsudky a ohováranie ľudí. Vyplatené jej bolo 50 tisíc československých korún. Okrem nej sa ale vo filme objavilo viacero nehercov, akých Véra Chytilová zvykla rada obsadzovať do svojich filmov. Druhou najznámejšou je asi Teta, ktorú si zahrala Anna Pantúčková.
Tá aj v Olšanoch, malej dedinke pri Brne žila, priamo v dome, kde sa natáčalo. Vyjadrila sa, že štáb jej bude po skončení natáčania chýbať. Rozhodne šlo o peknú zmenu v jej živote. V Olšanoch sa natáčala aj väčšina filmu, niektoré scény zase boli vytvorené v Brne. Olšany sú obľúbené miesto Bolka Polívku. Mal tu aj svoju obľúbenú farmu a ranč, ktorý však musel predať, nakoľko sa dostal do veľkých dlhov. To sú ale udalosti posledných rokov. Aj vďaka tomu, a údajne aj obyvateľom obce, na ktorých sa mal Bolek Polívka neskôr „vykašľať“, mala dvojka také produkčné problémy. Či sa ale Bolek skutočne začal správať povýšenecky, zistite už sami. Od toho tu dnes nie sme.
Vieme o ňom ale, že to, čo pil pred kamerou a čo sme aj videli vo filme, nebola voda. Počas natáčania doslovne posedával v krčmách, pil ako dúha a skutočne sa vžil do svojej postavy Bohuša (režisérka pre neho musela chodiť do krčmy ako pre manžela-notorika). My môžeme byť len radi, že tak učinil. Mnoho vtipov a hlášok totiž predviedol práve vďaka improvizácii a odvahe povedať nám známe slová a dialógy priamo na pľace, za čo neraz určite vďačil alkoholu. A že sú tie dohady o menení scenára a improvizácii Polívku vymyslené? Skúste sa pozorne zadívať na Miloslava Donutila pri niektorých Bolkových hláškach a dôjde vám, že častokrát už neudržal smiech, nech je akýkoľvek dobrý herec. Spomenúť môžeme dokazovanie existencie Boha pani doktorke či dohadovanie sa Bohuša o predaji cihelny.
Pár zaujímavostí:
- Bazén na dvore sa po natáčaní vybral a pani Pantúčkovej ostala v zemi diera
- Pracovný názov snímky bol: „Štěstí je krásna věc“, no neskôr sa zmenil. Polívka chcel, aby sa volala Kurvahošigutntág, režisérka zase Dědictví, a tak boli spokojní asi obaja
- Je to asi jasné, ale scenár viac tvoril Bolek Polívka, než Věra Chytilová
- Jozef Kroner, ktorý robil Bohušovi šoféra, pretože mal ako jediný možný uchádzač vodičák, bol v skutočnosti zlým šoférom
- dievčatá v nočnom bare neboli členkami komparzu, hrali samé seba
Ako vlastne vznikol nápad na tento bláznivý film? Bolek Polívka šiel raz po ulici so ženou a dieťaťom, keď z ničoho nič pri ňom zastavil taxík a vyskočil z neho opitý muž, ktorého Bolek letmo poznal. Polívka to opísal takto:
„Bolí, ahoj, pojď se mnou na panáka, pojď rychle, jdeme. Ukazoval na byty v Brne a vravel, že to všetko je jeho. Žena sa bála o chlapca, ono z neho totiž bolo cítiť chľast. A tak sa museli pobrať preč. Potom za mnou ešte kričal: Ja si tě nandu, trěba v Paríži, přijedu taxíkem. Áno, Bolek tak vymyslel film na základe opitého známeho, a neskôr túto scénu aj použil.
Oveľa lepšie vám to však povie sám Bolek. Okrem toho zistíte v tomto videu o natáčaní množstvo zaujímavých vecí.
Niekdajší člen redakcie Refresheru spísal najlepšie hlášky z filmu, a hoci mu ich tam pár chýba, ide o pekné pripomenutie, aj keď množstvo z nich stráca význam, keďže ide o situačné vtipy a tak ďalej. Dědictví je istým spôsobom film nádherný, dobový, akiste kultovým. Skutočne neviem, či som niečo videl viackrát, než práve Bohuša a jeho patálie, no určite viem, že som ho dopozeral triezvy len raz. Poznáte nejaké ďalšie perly z natáčania, o ktoré by ste sa radi podelili v komentároch?
