Tlak na výkon už nie je hlavným dôvodom, prečo sa v práci cítime vyčerpaní. Ukazuje sa, že stres často pramení z bežných vecí: nejasných úloh, nepríjemných rozhovorov alebo momentov, kedy sa od nás očakáva okamžitá reakcia bez kontextu.
Podľa nových poznatkov spoločnosti SUHR ľudí v práci čoraz viac vyčerpávajú situácie, na ktoré nie sú pripravení: nečakané rozhovory, riešenie chýb alebo potreba rýchlo reagovať bez jasného zadania.
Pre generáciu Z a mileniálov, ktorí kladú väčší dôraz na pracovné prostredie a vzťahy, hrá kľúčovú rolu komunikácia. To, ako s nimi vedúci hovorí, či dostávajú spätnú väzbu, alebo či majú priestor povedať vlastný názor, priamo ovplyvňuje ich motiváciu aj psychickú pohodu.
Psychická záťaž vzniká hlavne v bežných interakciách. Typicky pri poradách, 1:1 schôdzkach alebo pri riešení problémov v tíme. Kľúčovú rolu pritom hrá reakcia druhej strany. Tá môže stres buď zvyšovať, alebo naopak tlmiť. Spôsob komunikácie má priamy dopad nielen na výkon, ale aj na vzťahy a dôveru medzi kolegami.
Veľkým problémom je aj pocit neistoty. Keď nie je jasné, čo sa od teba očakáva, alebo keď sa pravidlá menia za pochodu, rastie stres oveľa rýchlejšie než pri samotnom množstve práce. Podobne fungujú aj situácie, keď sa chyby trestajú namiesto toho, aby sa brali ako bežná súčasť procesu.
Záleží nám na dôvere v tíme
Pre zamestnancov a zamestnankyne je dôležité vedieť, že za nimi stojí tím, ktorému môžu dôverovať. Práve dôvera sa podľa odborníkov a odborníčok láme v drobnostiach. Ignorovanie správ, rušenie schôdzok na poslednú chvíľu alebo multitasking počas hovorov dávajú jasný signál, že tvoja pozornosť nie je prioritou.
„Lojalita nevzniká pri projektoch, ale pri pocite, že vás niekto skutočne počúva,“ hovorí Michaela Tumpachová zo vzdelávacej platformy SUHR. Ak ľudia nemajú priestor hovoriť otvorene, často strácajú iniciatívu.
Firmy preto začínajú riešiť stres praktickejšie. Vedľa ponúkania klasických well-being benefitov sa zameriavajú na konkrétne zručnosti. Ako komunikovať, pracovať s chybou alebo reagovať pod tlakom. Ukazuje sa, že veľký rozdiel robí aj schopnosť byť plne prítomný v rozhovore a venovať druhému skutočnú pozornosť.
Pomôcť môžu aj jednoduché techniky. Napríklad neskákať hneď do riešenia, ale najprv zhrnúť, čo druhý hovorí. Namiesto odmietania nadväzovať („áno, a…“) a dať priestor spoločnému hľadaniu riešenia. Dôležité je tiež vnímať chybu ako bežnú súčasť práce, nie ako zlyhanie.
Soft skills sú stále dôležitejšie
Rastúca psychická záťaž ukazuje, že firmy budú musieť do budúcna viac pracovať nielen s výkonom, ale aj s tým, ako ľudia zvládajú každodenné situácie. Schopnosť reagovať, počúvať a pracovať s neistotou sa postupne stáva kľúčovou pracovnou zručnosťou.
„Psychická odolnosť dnes nie je len individuálna téma, ale otázka fungovania tímov. Organizácie, ktoré ju budú rozvíjať systematicky, budú lepšie zvládať zmeny aj tlak súčasného pracovného prostredia,“ uzatvára Tumpachová.
