V obľúbenom seriáli o domácich umelcoch budeme pokračovať aj počas letných prázdnin a hneď dnes tu pre vás máme niečo naozaj špeciálne a nevídané.
V obľúbenom seriáli o domácich umelcoch budeme pokračovať aj počas letných prázdnin a hneď dnes tu pre vás máme niečo špeciálne. Tvorba mladej študentky VŠVU v Bratislave je totiž v dnešnej dobe považovaná skôr za fenomén. Podobne, ako naše babičky, aj náš dnešný objav, Nikola Šmelková sa okrem iného venuje aj rôznym technikám vyšívania a šitia. Tradičné vzory by ste však hľadali márne. Viac o tom, čo Nikola robí, aké mala detstvo, a čo plánuje do budúcnosti sa dozvieš v krátkom rozhovore, spolu s ukážkami jej tvorby.
Mohla by si nám na začiatok povedať niečo o sebe?
No, začnem asi tým, že nastupujem do tretieho ročníka na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde študujem na katedre intermédií a multimédií. Každý sa ma zvykne pýtať čo to znamená, tak sa vám to v krátkosti pokúsim vysvetliť. Na našej katedre je to veľmi pestré, v podstate sa môžeme vyjadrovať akoukoľvek technikou, pričom podstatným nosným prvkom je vždy myšlienka. Ja osobne sa venujem vyšívaniu, kolážam, maľbe, videu, šitiu a asi všetkému, čo vám napadne. Žijem na východe Slovenska, v dedinke Smižany a mojím snom je bývať v dreveničke pod lesom.
Kedy a akou cestou si sa k umeniu dostala?
Keď som bola malá, moji rodičia vždy hovorili že pekne kreslím, a tak ma v mojich ôsmich rokoch zapísali na umeleckú školu. Tam som robila, ako každé dieťa, talentové skúšky. Tie však nedopadli podľa mojich predstáv a neprijali ma. Potom sa však uvoľnilo miesto a tak som ju predsa len začala navštevovať. V podstate si ale nepamätám nijaký konkrétny zlom, kedy som sa začala venovať umeniu, pretože to bolo pre mňa od mala prirodzené. Nikdy som neuvažovala nad nijakým iným smerom alebo inou profesiou. V tomto jedinom som mala vždy jasno.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Ako to dúfam vidno aj na mojich prácach, v poslednej dobe sú mojou inšpiráciou Slováci ako mentalita a taktiež samotný slovenský folklór. Rada čítam knihy, ktoré opisujú, ako sa na Slovensku niekedy žilo a neustále to porovnávam s tým, ako sa žije dnes. Moje práce sú v podstate kritikou súčasnej, nielen slovenskej "kultúry", no zároveň si myslím, že v nich cítiť moju lásku k našej krajine a histórii.
Koľko asi trvá, kým vznikne nejaký tvoj výtvor?
To závisí podľa toho, či je to výšivka, maľba alebo koláž. Vyšívanie je časovo asi najnáročnejšie, no tiež to netrvá nejako veľmi dlho. Záleží na zložitosti motívu, ale môžem povedať, že väčšie práce zaberú približne 9 hodín čistého času. S maľbou je to už omnoho kratšie, ale považujem to skôr za svoju zlú vlastnosť, že nemám trpezlivosť na nejaké detailné maľby, ktorým sa treba dlho venovať a tak všetky "zbúcham" pomerne rýchlo.
Čomu by si sa chcela venovať v budúcnosti, keď doštuduješ?
Túto otázku sa ma v poslednej dobe pýta veľmi veľa ľudí a musím sa priznať, že sa pri nej vždy dostanem do rozpakov. Plány do budúcnosti pre človeka v mojom obore sú skoro vždy akési nejasné. Srdce ma najviac ťahá tým smerom, aby som si urobila tu vo svojej domovine maličký ateliérik, ktorý by bol prístupný pre ľudí ako obchod, kde by si mohli zároveň kúpiť kúsky mojej tvorby.
V prípade, že ťa tvorba tejto mladej umelkyne zaujala, určite ju podpor palcom hore na jej facebookovej stránke, prípadne si môžeš prezrieť celé jej internetové portfólio. Ak si myslíš, že by sa tu mala objaviť aj tvoja tvorba, určite neváhaj a ozvi sa nám na [email protected]. Urobíme všetko pre to, aby tie najlepšie kúsky dostali šancu. Dovidenia pri ďalšom pokračovaní!
