Vanesa Lovětinská je plastickou chirurgičkou a zároveň vojačkou. Mnohí by si povedali, že sa tieto dve pracovné pozície skĺbiť nedajú. Ona nám však v rozhovore prezrádza, že ten prechod bol úplne plynulý.
„Keď niekomu poviete, že ste vojak a robíte v privátnom zariadení prsia, tak nechápe prečo. Je to taký paradox, ale dôvody tam sú.“
Vanesa študovala na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Momentálne so svojou desaťročnou praxou funguje v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe a v dvoch fakultných nemocniciach. Operáciám sa takisto venuje na súkromnej klinike estetickej medicíny a plastickej chirurgie ABClinic Art & Beauty v Prahe. Porozprávala nám, prečo sa rozhodla spojiť prácu plastickej chirurgičky a vojačky, čo ju na jej prácach napĺňa a na akých úkonoch pracuje. Zároveň nám prezradila, ako prebiehala jej misia v Gaze, čo si o jej práci vojačky myslí okolie a prečo figurovala v magazíne Playboy.
Prečo ste sa rozhodli stať práve plastickou chirurgičkou?
Plastická chirurgia nie je len o zväčšovaní prsníkov. Tento odbor, kde pracujem viac ako desať rokov, má omnoho väčšiu históriu v rekonštrukčnej chirurgii, kde sa robili rekonštrukcie veľkých defektov po úrazoch či po rôznych explóziách. Bol to pôvodne rekonštrukčný odbor, takže ja som si vždy priala byť rekonštrukčným chirurgom viac ako estetickým chirurgom. Zistila som však, že tí pacienti sú naozaj vďační. Estetika hrá dôležitú rolu aj v živote pacienta, ktorý so svojím vzhľadom nie je spokojný.
Pracujete teda len v privátnej sfére? Je to určite nejakým spôsobom psychické povzbudenie, pacienti sú vďačnejší ako tí, ktorí operáciu nevyhnutne potrebujú. V dnešnej dobe musia všetci plastickí chirurgovia najprv splniť prácu rekonštrukčných úkonov či rôznych operácií. Estetika je úplne okrajová. Vy potom máte možnosť venovať sa privátnej plastickej chirurgii. Potom to závisí od toho, kto má aké preferencie. Niekto buď odchádza čisto do privátnej sféry, alebo ostáva v tej štátnej. Ja napríklad stále pracujem aj v štátnej nemocnici.
Čo vás na vašej práci baví najviac?Venujem sa rôznym úkonom. V privátnej sfére sú najviac vďačné pacientky, ktoré majú hypertrofické prsia a to im spôsobuje bolesti a nepohodlie. Keď im urobíte pekné prsia, prestane ich bolieť krčná chrbtica a esteticky sú oveľa krajšie. Musím však povedať, že ma bavia aj tie intímne oblasti. Ja som nikdy netušila, že sa budem venovať tomuto, ale je pravda, že bývajú naozaj veľmi nadšené a zmení im to život viac, ako keď niekto podstúpi operáciu pŕs.
O aké intímne operácie je najväčší záujem?
Najčastejšia je určite labioplastika, keď sa pacientkam upravuje vzhľad vonkajších pyskov.
Ide väčšinou o zmenšenie. Pacientky môžu mať napríklad problém aj pri športe, pri sexe, majú častejšie infekcie močových ciest alebo kvasinkové infekcie. Tieto problémy môžu pacientky reálne obmedzovať a kaziť kvalitu každodenných dní. Ďalej pacientky vyhľadávajú vaginoplastiku, hudoplastiku či perineoplastiku.
Menej frekventovaná je hymenoplastika. Pri tejto operácii sa obnovuje panenská blana. Je to vlastne duplikatúra sliznice, ktorá sa nachádza v prístupe do vagíny. Chirurgický proces je veľmi jednoduchý. My vlastne len oživíme okraje slizničnej steny a zošijeme ich. Ide vlastne o to, že vznikne určitý uzáver medzi vagínou a východom z vagíny. Pri sexuálnom styku dochádza k porušeniu tejto blanky.
Prečo si pacientky dajú spraviť hymenoplastiku?
Dôvody sú väčšinou kultúrne a existujú určité náboženstvá, kde je prvý pohlavný styk až po manželstve. Keď k nemu však príde o niečo skôr, tak si dá žena obnoviť svoju panenskú blanu, aby bola pre svojho muža stále panna. Tieto zvyky trvajú doteraz. Stretla som sa dokonca aj s tým, že žena chcela jednoducho svojho muža potešiť, preto si dala znova zoperovať panenskú blanu a tým okorenila partnerský sexuálny život. Môžu tam byť aj komerčné účely, ale to ja neriešim a vo väčšine prípadov odmietam. Ak je to veľmi citlivá téma pre klientku alebo z nej nemám dobrý pocit. Pýtam sa, či naozaj tento úkon chce, ale nie som psychológ, takže zasa musím komunikovať v rámci hraníc.
Kedy operáciu úplne odmietate?
Keď vidím, že pacientka o tom potrebuje hovoriť, tak sa pýtam na dôvody, ale keď je tam napríklad nejaká psychická nadstavba, tak to odmietam. Ďalšími dôvodmi sú, keď je pacientka mladšia ako 18 rokov, keď je napríklad príliš nervózna, keď je drogovo závislá alebo pracuje v pornopriemysle. Vtedy takéto operácie nevykonávam.
Výhoda plastického chirurga je tá, že keď má žena nereálne alebo nezmyselné požiadavky, môžeme to odmietnuť. Ženy musia vedieť, čo chcú, ale musia mať reálne očakávania.
Chodia k vám pacientky aj preto, že ich znásilnili a ony si chcú svoje panenstvo obnoviť?
Nestáva sa to. Ak by to bol naozaj násilný trestný čin a chcela by mať táto zneužitá žena znovu pocit, že je panna, tak vtedy je to možné, ale toto s pacientkami väčšinou neriešim.
Povedzte nám, ako sa z plastickej chirurgičky stane vojačka?
Do armády som vstúpila až po medicíne a motiváciou bolo to, že som mala rada výzvy. Chcela som sa venovať prevažne rekonštrukčnej plastickej chirurgii a chcela som ísť vždy na nejakú misiu, takisto pomáhať tam, kde ľudia inú možnosť nemajú buď z finančných dôvodov, alebo pre vojnu.
Doktor by mal byť doktorom, aby mohol pomáhať tam, kde je to potrebné.
Museli ste absolvovať všetky vojenské cvičenia, aj keď ste lekárkou?
Áno, absolvovala som 3-mesačný vojenský výcvik a každý rok mám vojenské cvičenia a preskúšania z telocviku.
Aké misie ste v rámci vojenskej služby absolvovali?
Tým, že som sa stala plastickou chirurgičkou, tak som tých možností zatiaľ veľa nemala. Podnikla som zatiaľ humanitárne len Gazu. Je tam totiž problém, že na rozdiel od všeobecnej chirurgie moji klienti z privátnych zariadení čakajú na to, že ich budem operovať ja. V privátnom sektore máme nastavené operácie na tri mesiace dopredu a ja nemôžem len tak povedať pacientovi, že ho nebudem operovať ja, lebo idem na misiu, čiže tam sa mi to trošku bije.
Ako teda bolo na misii v Gaze?
V Gaze som bola na popáleninovej klinike. Táto misia bola pre mňa veľmi obohacujúca skúsenosť. Trvala približne mesiac. Mojou náplňou práce bolo viesť popáleninový tím miestnych lekárov a organizovať operačný program. Na tieto úkony som bola zvyknutá z Českej republiky a miestny tím bol skvelý. Jediné, z čoho som mala obavy, bolo, že som bola jediná žena medzi mužskými kolegami. Aj sestričky na sále boli muži. Nakoniec to však bolo veľmi fajn. To najhoršie som z vojny nezažila. Bola to však riziková oblasť a takisto vyššia šanca, že k útoku môže dôjsť. Nebola to stabilná zóna, ale vtedy tam vládol úplný pokoj a cítila som sa tam bezpečne. Keď ste v tej organizácii, tak máte normálne svoju pracovnú náplň ako lekár a v prípade, že pre vás nájdu vhodné uplatnenie v niektorej misii, dajú vám ponuku a vy buď idete, alebo nie. Pre plastických chirurgov však veľa tých možností nie je.
Ako myslíte to, že tých možností veľa nie je?
Misií pre plastických chirurgov nie je toľko v rámci armády ČR. Nie sú to misie, kde by sa chirurg uplatnil. Plastická operácia sa nemusí robiť na mieste v poľnej nemocnici, pretože nie je život ohrozujúca. Keď sa pacientovi stabilizuje stav, transportuje sa do nemocnice mimo zóny konfliktu a tam sa ošetrenia dokončujú.
Všimli sme si, že ste robili rozhovor do magazínu Playboy. Prečo?
Keď niekomu poviete, že ste vojak a robíte v privátnom zariadení prsia, tak nechápu prečo. Je to nesúlad s tým, že som ešte aj žena, takže je to pre niekoho zaujímavé. Plastická chirurgia je braná čisto ako estetická a ľudia nevidia, že je to len špička ľadovca. Je to oveľa bohatší odbor a zaoberá sa aj inými úkonmi. Je to taký paradox, ale dôvody tam sú. Bavili sme sa o tom, že som opisovala dôvody. Žiadne sexi fotky sa nekonali.
Stretávate sa aj s negatívnymi ohlasmi na vašu profesiu? (lekárka a zároveň aj vojačka)
Rozhodne sa nestretávam s negatívnymi reakciami. Skôr naopak. Veľa ľudí vrátane rodiny mi v rozhodnutí veľmi fandí.
