Aj keď sa festival ocitol pod obrovskou masou bahna, ľudia neprestávali tancovať. Podmienky však boli náročné a Adam je šťastný, že sa im náhodou podarilo na pár hodín z areálu dostať a dať sa dokopy.
Slovák Adam Jando sa v posledných dňoch nachádzal v nevadskej púšti Black Rock Desert, kde si užíval festival Burning Man. Ten patrí medzi najzaujímavejšie svetové udalosti v oblasti umenia aj hudby. V posledných dňoch si mohol zachytiť informácie o tom, že festival zasiahla obrovská prietrž mračien a celý areál zaplavila voda. Adam hovorí, že aj keď je to na festivale bežné, podmienky boli tento rok naozaj šialené. „Minulý rok to bolo s búrkami kritické, no teraz som sa presvedčil, že to môže byť ešte horšie,“ hovorí. Dobrá nálada ho však neopúšťa.
V rozhovore ti prezradí aj to, ako sa na festival dostal, čím je udalosť špeciálna, ako tam vyzerá bežný deň a ako to na festivale funguje s peniazmi.
Burning Man sa každoročne koná v Nevade. Ide o týždňový festival, ktorý nie je len o kvalitnej hudbe, no hlavne o komunite, sebavyjadrení a podporení sebadôvery. Je to najšialenejší hudobný festival na svete, ktorý v celom „areáli“ ponúka ohromujúce architektonické inštalácie. Svetoznámy je aj pre šialene dobrý módny vkus svojich návštevníkov. Púšť sa každoročne mení na vlastný svet a autentické módne kreácie nepredvádzajú len obyčajní ľudia, ale aj množstvo celebrít.
Ako by si na začiatok opísal Burning Man? Čím je taký špeciálny?
V prvom rade ide o komunitu, ktorá sa tam stretáva, aké hodnoty šíri a vyznáva. Nemajú moc radi, ak sa Burning Man nazýva festivalom, pretože nejde o nejaký hudobný event, ale je to oveľa komplexnejšie. Nazval by som ho sociálnym experimentom. Má to veľa sociálno-spoločenských podtónov. Existuje 10 pravidiel, ktoré sa na tejto spoločenskej udalosti rešpektujú. Jedným z nich je napríklad dekomodifikácia alebo akési oslobodenie.
Ľudia tam chodia roky, je to určitým spôsobom rituál. Súčasťou posledných dní festivalu je aj pálenie muža, hlavnej postavy celého festivalu. Rituál je niečo, čo už od praveku ľudí spája, má to veľmi hlboký charakter, keďže reálne ten účastník na tej púšti naozaj „zhorí“. Je to veľmi emotívny zážitok a symbolická bodka za udalosťou. Muž horí v sobotu a v nedeľu horí chrám, ktorý predstavuje ďalšie ústredné miesto celého Burning Manu.
Ako to tam funguje napríklad s jedlom a peniazmi?
Funguje to asi tak, že v podstate vnútri areálu si nič nekúpiš, peniaze tu nefungujú a nepotrebuješ ich. Teda okrem drog. Ak ich niekto chce kupovať, kúpi ich len za peniaze. (smiech) Všetko, čo k životu potrebuješ, si musíš zobrať so sebou.
Keďže si všetko musíš priniesť, spoliehaš sa sám na seba. Je to aj preto, že sa tam nepropagujú žiadne komerčné značky. Ľudia by sa mohli s nimi fotiť a to nie je cieľom udalosti.
Všetko si teda zaobstaráš predtým. Letenku, potom lístok za 600 až 700 eur, ak chceš mať v areáli auto, musíš, samozrejme, zaplatiť aj za to. Bývanie v kempe ťa vyjde na 200 až 300 eur a viac.
Ako by si opísal miesto, kde sa Burning Man odohráva? Je to veľmi autentické miesto, ide o púšť v Nevade, ktorá sa nazýva Black Rock City. Je to pomerne rovina, ktorú obklopujú hory. Najbližšie mesto je vzdialené dve hodiny. Podotýkam, že v prvom rade je dôležité vyvinúť veľkú energiu na to, aby sa tam človek najskôr dostal.
Cesty sú známe tým, že sa na miesto cestuje niekoľko hodín pre obrovské kolóny...Áno, presne tak. Napríklad bežný Slovák letí do San Francisca, prípadne do LA. Už len zo San Francisca je to autom šesť až osem hodín, záleží na tom, koľko si dá prestávok. Jednoduché to naozaj nie je.
Existuje aj iný spôsob dopravy ako auto?
Zo San Francisca sa dá zobrať bus, tzv. kyvadlovka, trvá to taktiež osem hodín. Ľudí vysadí priamo v areáli. My sme si prenajali auto, následne sme ho nechali v areáli, za čo treba zaplatiť.
Nedávno areál zasiahli prívalové dažde a skončil celý pod blatom.Áno, účastníci, tzv. burneri, musia čeliť mnohým veciam a sú medzi nimi napríklad aj púštne búrky a prívalové dažde. Minulý rok tu nepršalo, ale boli tu obrovské púštne búrky a teploty sa pohybovali okolo 40 stupňov a podobne. Bolo to veľmi náročné, no čo sme zistili tento rok, vždy to môže byť ešte horšie. (smiech) Podmienky boli tento rok extrémne.
V prvom rade ide o komunitu, ktorá sa tam stretáva, aké hodnoty šíri a vyznáva. Nemajú moc radi, ak sa Burning Man nazýva festivalom, pretože nejde o nejaký hudobný event, ale je to oveľa komplexnejšie.
Ako ste to celé zvládli?Za 24 hodín padlo extrémne množstvo vody, boli to neskutočne silné zrážky. Celé podložie púšte sa skladá akoby z alkalického prachu. Je to veľmi jemnučký piesok, a keď sa zmieša s vodou, vytvorí niečo ako íl alebo maslo. Bolo to veľmi zlé.
Nikto na to nebol pripravený. Nevedeli sme, ako sa to celé zvládne. Nikto nemohol do areálu vstúpiť ani ho opustiť. My sme mali to šťastie, že hneď potom jeden celý deň svietilo slnko. Vstal som, vybral som sa smerom k bráne a zhodou okolností bola otvorená. Keďže sme boli na dodávke, všetko sme mali vnútri. Snažili sme sa cez tú bahennú masu dostať von na asfaltovú cestu. Bahno bolo už udupané, no bolo tam niekoľko „riek“, cez ktoré sme sa museli doslova brodiť.
Aj keď sa občas búrky vyskytli, takáto situácia sa nestala hádam ešte nikdy za 30-ročnú históriu. Veľa služieb nefungovalo. Bol sťažený prístup k vode, cisterny, ktoré dovážajú do kempov vodu, sa k nám nemohli dostať. Našťastie v mnohých kempoch voda bola. Účastníci si vždy musia zobrať aj svoju vodu, čiže nejako sme sa poskladali. Nebolo to však vôbec ľahké, zrazu potrebuješ jesť, piť a ísť na WC, ale nemôžeš sa k nemu dostať.
Zrušili sa hudobné vystúpenia?
Ľudia sa bavili stále. Obviazali si baganče nejakým plastom a fóliami a tancovali ďalej. Niektoré pódiá fungovali, hudba hrala aj v kempoch. Zopár konštrukcií však v dôsledku vetra padlo, stany boli zatopené a my sme boli veľmi radi, že sa nám odtiaľ na druhý deň podarilo na pár hodín odísť a dať sa dokopy.
Ako vyzerá bežný deň na festivale?
Aby som sa odpichol od niečoho reálneho a praktického, poviem, ako funguje náš kemp. Na Burn môžeš prísť buď ako jedinec, máš svoju zónu, môžeš kempovať v stane sám alebo so svojím vozidlom. Druhá možnosť je ubytovanie v rámci kempu. Buď si postavíš stan, auto alebo karavan.
My máme v kempe aj služby, tie trvajú 24 hodín. Pracujeme na bare, staráme sa o to, aby bol vždy dostupný ľad, obsluhujeme okoloidúcich, prihovárame sa im, ponúkame im nejaké jedlo. Všetko je to zadarmo. Tu sa ráta s tým, že všetko sa bude „sharovať“. Darovanie je jedným z princípov Burning Manu. Jeden kemp sa napríklad sústreďuje na kávu, ľudia vstanú a idú si dať kávičku. V iných kempoch zase robia sendviče, pizzu alebo rôzne jedlo.
Burning Man je známy aj pre super „crazy“ outfity. Má to nejaký hlbší význam?
Je to iba môj názor. Myslím si, že outfity sú spojené so sociálnymi sieťami. Ťažko povedať, či by si dali tak záležať, ak by fotky nezverejňovali na sieťach. Keď sa však človek pozrie na Burning Man tak spred štyroch až piatich rokov, outfity boli vždy „crazy“.
Je to miesto, kam chodia aj známe osobnosti. Myslím si však, že väčšinou takíto bohatí a verejne známi ľudia si nezakladajú na tom, ako vyzerajú. Je to záležitosť skôr pre influencerov, „instagramerov“, ale jednoducho ľudí, ktorí majú kreatívne nápady. Burn je na to ideálne miesto. Ľudia ťa tu oslovujú, pochvália ti outfit, vlasy, vizáž. Sú veľmi otvorení.
Stretol si nejakú celebritu?
Čo sa týka celebrít, stretol som Channinga Tatuma. Náhodou blízko mňa tancoval okolo ohnivého kruhu, na tvári mal klaunovský nos. Zdal sa mi povedomý, tak som sa prihovoril jeho kamarátke, či je to naozaj ten, koho myslím. Ona sa nás opýtala, kto to podľa mňa je, a povedala, že mám pravdu. Stretol som aj herečku Zoe Kravitz, je to jeho priateľka. Bežne tam stretneš veľa umelcov, modeliek a hercov.
Spomínal si drogy. Na internete kolujú vtipné videá, kde napodobňujú bohatých CEO’s, ktorí uviazli v zaplavenom areáli a došiel im ketamín. Ako to tam funguje s drogami?
Čo sa týka drog, na tomto festivale fungujú dosť. Medzi ľuďmi dominuje kokaín, LSD, extáza, huby a podobne. Nie je to legálne, ide o federálny pozemok, kde platí federálne právo. Nie je tu povolená ani marihuana. Ľudia to, samozrejme, vedia nejako obísť.
