Vyspovedali sme Sveťa Moravčíka, jedného z organizátorov obľúbeného bratislavského festivalu Uprising.
Spolu s Rasťom Pružincom založil festival v roku 2008, keď bol tretiak na vysokej škole. Časom sa z Uprisingu stal raj pre všetkých fanúšikov reggae hudby. Na podujatí, ktoré je každoročne na bratislavských Zlatých pieskoch, však nájdeš aj iné žánre.
Šestnásty ročník (uskutoční sa 25. a 26. augusta) ponúka opäť viacero zvučných mien, pričom headlinerom bude tentokrát majster elektro swingu, rakúsky hudobník Parov Stelar známy hitmi ako Catgroove alebo All Night.
Tešiť sa môžeš aj na rapera Dizzeeho Rascala, ktorý je držiteľom Mercury Prize, roots reggae bandu Steel Pulse alebo speváka Barringtona Levyho. Patrične zastúpená bude aj domáca scéna. Vystúpia Medial Banana, Gleb, A.M.O., Para, Slobodná Európa, Čavalenky či Laura Weng.
Sveťo Moravčík pre Refresher prezradil, s čím sa musel za roky organizácie porátať, kto z interpretov mal najbizarnejšie požiadavky, ale aj to, koho jednoducho raz musí dostať na festival.
Ak chceš viac článkov venovaných hudbe, pridaj sa do klubu Refresher+. Budeš mať prístup k ďalším zaujímavým rozhovorom, napríklad s legendárnym Richardom Müllerom alebo s mladým talentom The Curly Simonom.
Čo vás spolu s Rasťom Pružincom viedlo pred rokmi založiť festival podobného typu? Chceli ste zaplátať dieru na trhu alebo to bola v prvom rade úprimná snaha šíriť ďalej muziku, ktorú máte radi?
Bola to kombinácia týchto vecí. V prvom rade určite láska k reggae hudbe a jej nedostatku v týchto končinách. Ja som predtým robil lokálne parties, ale festival zameraný na túto konkrétnu hudbu a veci s ňou spojené tu jednoducho vtedy nebol. Úmysel bol tiež podtrhnutý istou naivitou, keďže sme boli v tom čase ešte študenti na vysokej škole. Nevedeli sme poriadne, do čoho ideme.
Cítiš dnes medzi slovenskými festivalmi istý konkurenčný boj?
Jeden je pomerne známy, medzi Pohodou a Grapeom, ale príliš by som sa k tomu nechcel vyjadrovať. Inak si nemyslím, že tu je nejaký veľký boj, skôr práve naopak. A čo sa týka konkrétne Uprisingu, nemám pocit, že by nám niekto robil niečo naschvál.
Minimálne s Grapeom, Hip Hop Žije alebo s Bratislavskými džezovými dňami máme nadštandardné až priateľské vzťahy. Navštevujeme sa navzájom a pozývame sa na naše podujatia, taktiež sa podporujeme napríklad cez sociálne siete. Napríklad na Grape sme mali banner a pár plagátov, u nás zas budú mať svoje džezáky.
Uprising je jediný reggae festival na Slovensku a nebudem asi ďaleko od pravdy, keď poviem, že aj najlepší, v rámci svojho žánru, v okolitých krajinách. Z koľkých krajín sem za hudbou cestujú ľudia?
Aj keď to prvých desať rokov bol Uprising reggae festival, podotkol by som, že nie sme vyslovene len reggae festival. Práve tým premenovaním sme sa chceli zbaviť tej nálepky a škatuľky. Keď si vezmeš, už od prvého ročníka sme mali v line-upe veľa hip-hopu. A aj jungle, drum'n'bass či iné príbuzné žánre sa na festival snažíme stále prinášať.
Samozrejme, odrážame sa od reggae, dubu a istej kultúry, ktorá z toho vzišla. Veľa súčasnej elektronickej hudby má korene práve v dube či celkovo jamajskej hudbe. Aby som sa však vrátil k pôvodnej otázke, u nás je výrazná návštevnosť z okolitých krajín. Najväčšiu časť síce tvoria domáci diváci zo Slovenska a z Česka, ale chodia k nám aj ľudia z Rakúska, Maďarska či Poľska a každoročne k nám zablúdia aj Angličania, Nemci či dokonca ľudia z Nového Zélandu a Austrálie.
Bolo jednoduché si vybudovať pevnú fanúšikovskú základňu?
Nebolo. (smiech) Ja to hlavne neberiem tak, že to je vybudované a hotovo.
Vybudované to už je, skôr asi ide o to, udržať to...
Áno, byť 16 rokov na trhu s istým kultúrnym podujatím nie je ľahké. Nemôžeme sa spoliehať na ľudí, ktorí tam chodili pred šestnástimi rokmi, lebo tí tam možno dnes už ani nechodia. Stále musíme byť na love na nových návštevníkov a fanúšikov, pretože tí ľudia vyrastajú a my potrebujeme, aby náš festival navštevovali aj o päť či o desať rokov.
Ako by si prilákal na Uprising človeka, ktorý tam ešte nikdy nebol? Prečo by tam mal ísť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či na Uprisingu zažil nejaké konflikty alebo bitky.
- Kto na festivale v bekstejdži zhadzoval chladničky.
- Ktoré zahraničné hviezdy mal už takmer dohodnuté a prečo to nakoniec nevyšlo.
- Ako sa zmenilo správanie návštevníkov po pandémii.
- Čo ho počas organizácie festivalu najviac vyčerpáva.
- S čím najťažším sa musel počas rokov organizácie vyrovnať.
- Akú má z Uprisingu najkrajšiu spomienku.
- Akú najbizarnejšiu požiadavku dostal od nejakého interpreta/interpretky.
- Kto bol najdrahším umelcom tohto ročníka.
- Či festival oslovili na spoluprácu nejaké politické strany.
