RECENZIA: Meg 2 je Sharknado s áčkovým rozpočtom. Zbytočne sa však drží pri zemi

„Ekologický James Bond“ Jonas Taylor (Jason Statham) spolupracuje na podmorskom projekte, ktorého cieľom je skúmať oceán v tých najväčších hĺbkach, kde žijú obávané megalodony.

Existenciu týchto pravekých morských tvorov už v pokračovaní Meg 2: The Trench na rozdiel od jednotky nikto nepopiera, a tak ide film rovno k veci. Do príbehu sa z prvej časti vracia aj trojica DJ (Page Kennedy), Mac (Cliff Curtis) a Meiying (Shuya Sophia Cai), ktorú si však diváci nebudú možno ani pamätať.

Divák v prvej približne polhodine sleduje, ako si tvorcovia projektu vychovali vlastného megalodona, ktorému dokonca dali vlastné meno a naučili ho základné príkazy – priplávaj ku mne a odplávaj preč. Či dokáže prehistorický predátor ľudí naozaj poslúchať, zistíme za veľmi krátky čas.

Od úvodného zoznamovania sa s postavami a prostredím sa pomerne rýchlo dostávame do hlbín oceánu, v ktorých lovia nielen megalodony, ale aj iné, pre ľudí doposiaľ neznáme morské tvory. Je tak len otázkou času, kedy sa prieskumná misia dostane do problémov a hlavní hrdinovia budú bojovať o prežitie.

Nevyužité podmorské predátory a slabí záporáci

Podmorská časť je miestami celkom adrenalínová a vizuálne príťažlivá – a bodaj by nie, s gigantickým rozpočtom 129 miliónov dolárov. Pri kráčaní hrdinov po morskom dne sme dokonca pociťovali jemnú trilerovú, až hororovú atmosféru, ktorá vychádzala z neznámeho prostredia a morských predátorov.

Bohužiaľ, aj keď nás mohli filmári prekvapiť pestrou škálou starodávnych príšer, väčšinu času sa hlavné postavy stretávajú s dvomi až tromi druhmi zvieracích nepriateľov. Ani jeden z nich nie je pritom desivý, a to vrátane megalodonov, ktoré mohli spoločne predviesť výnimočne ničivú kombináciu.

Napriek tomu nás konflikty s morskými príšerami bavili viac než menší plot twist zameraný na boj so zradcami. Aj keď sa film v tejto časti ešte stále tvári pomerne seriózne, zloduchovia a najmä najatí žoldnieri na čele s hlavným záporákom Montesom (Sergio Peris-Mencheta) sú extrémne vygumovaní.

Na to, že v príbehu filmu nie sú ničím iným než obyčajnými panáčikmi na odstrel, im tvorcovia venujú nadmerne veľa priestoru. Týmto spôsobom film úplne zbytočne natiahli na takmer 2 hodiny. Podobne prestrelenú stopáž mala pritom už jednotka.

Humorné scény v kine bavili najmä deti

S príchodom prvých úmrtí nás veľmi mrzelo, že Meg 2 nie je tvrdým erkom, ale PG-13 určeným aj pre mladšie publikum. Úmrtia mohli byť drsnejšie a zábavnejšie, no miesto toho sa neraz odohrajú mimo kamery alebo sú natočené tak, aby z nich menší diváci nemali traumu. Krvavé roztrhanie tiel ani explicitný záber na implóziu sa tak rozhodne nekonajú.

PG-13 pritom z filmu cítiť aj v oblasti humoru. Klamali by sme, keby sme povedali, že sme sa počas filmu ani raz nezasmiali, no väčšinu smiechu v kinosále bolo počuť z úst detí v predpubertálnom až pubertálnom veku, čo hovorí samo za seba.

Gagy sú pomerne obohrané a neraz skutočne infantilné. Hlášky Stathama sú starou známou klasikou a scény buddy humoru DJ-a a Maca v nás vyvolávali niečo medzi pocitom trápnosti až miernym úsmevom. Z nových hrdinov stojí ešte za zmienku bohatý filantrop Jiuming (Jing Wu), ktorý slušne sekundoval Stathamovi a spoločne sa starali o svoju neter/„dcéru“. Zvyšné postavy boli natoľko nevýrazné, že si nespomíname ani na ich mená.

Sharknado, ktoré sa však nemuselo držať toľko pri zemi

Režisér Ben Wheatley, ktorý naposledy natočil indie horor In the Earth (2001) a jeho tvorba pred Meg 2 je úplne odlišná, si spravil z filmu žánrový mix. V prvých dvoch tretinách odprezentoval akčnú dobrodružnú jazdu s prvkami trileru, no nakoniec sa tak trochu odtrhol z reťaze.

Záver filmu preto nemôžeme nazvať inak než Sharknadom (známa céčková séria o vraždiacich žralokoch – pozn. red.) s áčkovým rozpočtom, v ktorom už neplatia žiadne pravidlá a o hľadanie logiky sa netreba vôbec pokúšať.

Aj v tejto časti však Meg 2 výrazne potreboval pritvrdiť rating prístupnosti. S PG-13 sme sa síce dočkali niekoľkých zábavných útokov megalodonov (pochvalu dávame najmä na záber z pohľadu megalodonových ostrých zubov) a úmrtí, no väčšinu času sme mali pocit, že ich prítomnosť mohli autori využiť oveľa viac.

Podobne to bolo aj s ďalšími prehistorickými zvieratami, ktoré do filmu nevniesli hrôzu ani zábavu, a tak boli prakticky nadbytočné a podobne ako nudní žoldnieri predlžovali minutáž.

Potenciál na zábavné boje s príšerami bol pritom obrovský. Stačí si pozrieť spomínané Sharknado a vybrať z neho niekoľko skutočne bizarných súbojov, ako napríklad legendárne rozrezanie letiaceho žraloka motorovou pílou.

Ak by mal Ben Wheatley zelenú na natočenie erkového krváka v dĺžke 90 minút, v ktorom by sa zameral buď na akčnú trilerovú líniu, alebo bizarné boje na štýl Sharknada, Meg 2 mohol byť skutočne slušnou zábavou. Miesto toho sme však dostali nevýrazný mišmaš, ktorý nedokázal ani raz zatlačiť poriadne na pílu a všetky dobré scény nakoniec zabil infantilným humorom. Aj z toho dôvodu udeľujeme druhej časti Meg iba priemerných päť bodov z desiatich.