Oplatí sa vidieť novinku Rubena Östlunda, ktorá si odniesla z festivalu v Cannes Zlatú palmu?
Je absolútna rovnosť dosiahnuteľná, alebo ide o tú najutopickejšiu utópiu? Ako by sme sa zachovali my, keby sme okúsili chuť moci, a kam by sme až boli ochotní zájsť, keby nám hrozilo, že o ňu prídeme? To je iba zlomok tém, ktorým sa čierna komédia Triangle of Sadness venuje. Síce mala slovenskú predpremiéru ešte na festivale Cinematik v piešťanskom Dome umenia, vo štvrtok 29. septembra prišla oficiálne do kín.
Švédsky provokatér Ruben Östlund sa tentokrát totálne utrhol z reťaze a kopol si azda do každého, aby mu viac otvoril oči. A nemohol spraviť nič lepšie. Jeho novinka je totiž široko-ďaleko najvýstižnejším a najoriginálnejším portrétom 21. storočia od snímky Michaela Hanekeho Happy End.
V poradí šiesty hraný film Östlunda patrí medzi to najlepšie, čo sa tento rok dostalo do kinosál. Vyjdeš pri ňom z komfortnej zóny a zaručene sa v ňom miestami nájdeš. Závisí len od tvojej povahy a svedomia, či sa pri tom budeš cítiť trápne, zahanbene, pobúrene, alebo sa budeš potmehúdsky usmievať. Je dosť možné, že si pravdepodobne počas 147 minút aj tak prejdeš všetkými fázami.
Najlepší film Rubena Östlunda
Štyridsaťosemročný režisér získal tento rok na festivale v Cannes už druhú Zlatú palmu. A síce prvýkrát (za snímku The Square) to bolo pomerne prekvapivé, tentokrát sa vôbec nečudujeme. Triangle of Sadness je totiž bez najmenších pochýb Östlundov najlepší film. A to už je čo povedať, ak si videl jeho predchádzajúce počiny ako Turist či Play.
Trojuholník smútku je mozaikou zloženou z viacerých postáv rozličných charakterov, predsa len ich však niečo spája. Tým najcharakteristickejším prvkom je pokrytectvo a egoizmus. Hlavnými postavami (ak ich tak vôbec môžeme nazvať) sú model Carl (Harris Dickinson) a jeho priateľka, tiež modelka a influencerka Yaya.
Stvárnila ju herečka Charlbi Dean, ktorá bohužiaľ len pár mesiacov po premiére filmu, 29. augusta nečakane zomrela vo veku 32 rokov. Príbeh je rozdelený na tri časti. Zatiaľ čo v prvej časti sledujeme vzťahové peripetie spomínanej dvojice, v druhej, ďaleko zábavnejšej, najlepšej a vlastne aj dramaturgicky najfunkčnejšej časti sa presúvame na luxusnú výletnú loď.
Špičková zábava úplne bez zábran
Práve v tejto časti sa dostávajú na rad dobre známi herci Zlatko Burić (Bleeder, Pusher 3) a Woody Harrelson (True Detective, Zombieland), ktorí okamžite ovládnu scénu. Zatiaľ čo prvý si zahral bohatého ruského obchodníka, ktorý chce kúpiť celú loď a dáva posádke čudné rozkazy, druhý sa predstavil ako mierne mizantropický kapitán lode, ktorý má problém s alkoholom. Obaja zamiešajú karty a postarajú sa o najvtipnejšie momenty filmu.
Čakajú ťa vášnivé debaty o marxizme a kapitalizme, zlomových udalostiach v histórii, o diktátoroch a prezidentoch či striekajúce fekálie a kvantum zvratkov doplnené zúrivým metalom. Chýbať nebude ani streľba zo samopalov alebo vybuchovanie granátov.
Tretia časť je situovaná na opustený ostrov, kde preživší musia bojovať okrem divočiny aj medzi sebou a s vlastnými hodnotami (ak by sa ti zdalo, že ide o spojler, skús si pozrieť trailer). V prípade, že sa naladíš na vlnu Östlundovej novinky, budeš si v duchu priať, aby sa nikdy neskončila a trvala večnosť. Ide totiž o špičkovú zábavu úplne bez zábran a nech si pod tým predstavíš hocičo, nakoniec uvidíš aj tak niečo iné.
Aktuálna a univerzálna spoločensko-politická satira
Napriek rozčlenenia deja Östlund úchvatne pracuje s nepredvídateľnosťou a príbeh dokáže vygradovať (finále je famózne). Ponúka viacero nezabudnuteľných scén. Najväčšími devízami filmu je však priamočiara drzosť a plejáda pálčivých tém, ktoré Švéd dôkladne rozpitváva. Práve preto je Triangle of Sadness aktuálnou a univerzálnou spoločensko-politickou satirou, aká tu už dlho nebola, a je dosť možné, že ešte dlho nebude.
Rozdelí publikum do dvoch barikád a presne to je úlohou angažovaných diel, ktorých autori sa nesnažia nasilu zapáčiť len úzkej skupinke vyvolených, no je im tiež jedno, či ich film uvidia milióny po celom svete a bude sa im páčiť. Triangle of Sadness je jednoducho ostrou výpoveďou nehľadiacou na následky a očakávania. Aj vďaka tomu ide o majstrovské dielo s krásnym posolstvom. Preto mu nemôžeme udeliť menej než deväť a pol bodu z desiatich.
