Nový film režisérky Olivie Wilde stojí za návštevu kina, potenciál však nenaplnil.
Alice (Florence Pugh) žije navonok dokonalým životom... ak by sme sa na to teda pozerali stereotypným pohľadom spoločnosti v minulom storočí.
Alice totiž býva spolu so svojím mužom Jackom (Harry Styles) v idylickom mestečku, ktoré je súčasťou projektu Víťazstvo. Jej úlohou je byť podporujúcou manželkou svojmu milovanému, ktorý každý deň chodí do práce. Smú tam len muži a nikto poriadne nevie, čo presne tam robia.
Utópia pre mužov, peklo pre ženy
Ženy sa na to nikdy nemajú pýtať. V podstate sa majú postarať o to, aby mali muži plné bruchá a prázdne..., už od začiatku je jasné, kam týmto režisérka Olivia Wilde (Booksmart) mieri. Sčasti sa jej kritika patriarchálnej spoločnosti darí, podobne ako pri viacerých témach v tomto filme ani tu však nejde dostatočne do hĺbky.
Ženy vykresľuje podľa „ideálnej“ mužskej predstavy ako stvorenia bez ambícií a cieľov, ktorým stačí málo a rady sa podradia. V rámci filmu odkáže aj na zaužívaný neduh spoločnosti spočívajúci v nálepkovaní žien slovami ako bláznivá (crazy) či hysterická.
Režisérka a scenáristi nevyužili priestor na to, aby širokej verejnosti predstavili tento spoločenský a kultúrny problém, ktorého podstatu stále veľké množstvo ľudí nechápe a ani nad ňou nerozmýšľa. V konečnom dôsledku je to len jeden z mnohých aspektov filmu, ktorý nie je vyložene zlý, ale môžeme o ňom povedať, že tvorcovia nevyužili jeho potenciál.
Alice každý deň upratuje, varí a trávi čas s priateľkami, s ktorými preberajú klebety a popíjajú víno. Na 50. roky, v ktorých sa dej snímky odohráva, je to navonok „utópia“ pre takmer všetkých obyvateľov tohto mesta. Ako to však už v podobných príbehoch býva, aj tu si niekto začne všímať, že spoločnosť stojaca za utópiou skrýva tajomstvá. Alice začne klásť čoraz viac otázok, pričom postupne odhaľuje pravdu o celom tomto umelom sne.
Postavy sa k veľkému odhaleniu dopracujú nezaujímavým spôsobom
Bohužiaľ pre diváka, nerobí to veľmi zaujímavým spôsobom. Nejde tak ani o to, že by bol film príliš dlhý alebo nudný. Problematický je spôsob, akým sa Alice postupne dozvedá pravdu. Režisérka Olivia Wilde v druhom akte filmu nedokázala vytvoriť dostatočne veľký pocit zvedavosti a napätia, takže keď divák sleduje „šokujúce“ odhalenie na konci, môže byť už neskoro.
Medzitým sa vo filme pokúsila odkázať na témy kapitalizmu, patriarchálnej spoločnosti, mužskej nadradenosti a viacerých kritík spoločnosti. Žiadna z týchto tém však divákovi nepovie dostatočne veľa na to, aby ho prinútila zamyslieť sa nad nimi. Dnes už režisér nikoho neohúri, ak poukáže na to, aké svine dokážu byť muži a ako zvrátene funguje ich myslenie. Nestačí to len povedať a ukázať.
Tvorcovia by to mali efektívnejšie využiť ako súčasť komplexnej zápletky, respektíve to rozvinúť do podoby, ktorá je niečím originálna. Dráme Don’t Worry Darling však originalita chýba. Film zároveň nie je taký inteligentný a úderný, ako si o ňom tvorcovia myslia.
Trpí podobnými neduhmi ako posledné dva filmy tvorcu Jordana Peela. Pri nich (v porovnaní s jeho famóznym debutom Get Out) zlyhal v scenári, v jeho exekúcii a kreatívnej réžii. Olivia Wilde predviedla niečo podobné, a tak sa zatiaľ nestala špičkovou režisérkou, v čo sme mnohí po zábavnom debute Booksmart dúfali. Určite však zdôraznila, že je nesmierne talentovaná.
Žiadna Truman Show, skôr menej výrazné Black Mirror
Spočiatku ide o vynikajúci retro film, v ktorom z hľadiska vizuálu, práce s kamerou a atmosféry fungovalo úplne všetko. Viac než Stepfordské paničky či Truman Show v ženskom kabáte tak Don’t Worry Darling pripomína menej zaujímavú epizódu seriálu Black Mirror.
Prostosť tém a ich neoriginálne stvárnenie ťa však nedokážu prekvapiť ani uchvátiť. Našťastie fantastický výkon Florence Pugh v hlavnej role to sčasti maskuje. Florence znova ukazuje, že patrí medzi hollywoodsku špičku a dokáže ťa strhnúť ako v napínavých, tak v dramatických či sexuálnych scénach.
Tých je tu požehnane a vo všetkých sa režisérka venuje primárne ženskej rozkoši, čo je príjemná zmena. Hollywoodske filmy sa v drvivej väčšine zameriavajú na sexuálne potešenie mužov a ignorujú ženskú vášeň.
Florence Pugh očarí, Harry Styles však úžasný herec nie je
Bohužiaľ pre film, Florence Pugh nemá dostatočne dobrého hereckého partnera. Harry Styles je v snímke prinajlepšom priemerný a je obrovská škoda, že v role nakoniec nezostal Shia LaBeouf, ktorého nahradil práve Styles. So Shiom v hlavnej role to mohol byť podstatne iný film s nepochybne strhujúcejšou dynamikou medzi partnermi Jackom a Alice.
Harry v spoločných scénach s Florence nestíha, čo je o to citeľnejšie, keď sa k nim pridá aj Chris Pine ako Frank, zakladateľ utopického projektu Víťazstvo. Chris Pine a Florence Pugh ukázali v priebehu dvoch scén lepšiu chémiu a hmatateľnejšie napätie, než aké s ňou predvádzal Harry Styles v rámci celého filmu dohromady. Snažil sa aj zvyšok hereckého obsadenia, ale nejde o nič, čo by stálo za osobité vyzdvihnutie.
Nové kinofilmy v marci: Toto je 7 filmov, na ktoré sa tešíme najviac
28. februára 2024 o 10:00
Na rozdiel od amerických kritikov nám až tak neprekážal záverečný dejový zvrat. Nejde o nič nadštandardné, ale jeho podstata a udalosti, ktoré viedli k samotnému filmu, boli dejovo výživné. Samotný film je skvelo nakrútený a v prípade, že by mal lepší scenár a kvalitnejšieho herca v hlavnej role, mohol sa aspoň priblížiť k statusu novej klasiky.
Tvorcovia nevyužili potenciál, nakrútili však kvalitný film
Aj v takejto podobe však ide o zábavný, skvelo natočený mysteriózny triler, na ktorom si užiješ najmä jeho vynikajúci retro vizuál doplnený o famózny soundtrack. Ten vyčnieva obzvlášť v napínavých scénach vrátane záverečnej naháňačky, keď niekoľkonásobne zvýrazňuje skvelú výstavbu scén.
Don’t Worry Darling sme si v kine užili, aj keď je jasné, že snímka nevyužila svoj potenciál a mala všetky predpoklady na to dopadnúť lepšie. Scenár a vyznenie filmu nie sú také úderné a inteligentné, ako sa tvária, a prostredná časť filmu sa dala nakrútiť zaujímavejšie. Dejom ťa prevedú dvaja vynikajúci herci a ani okúzľujúcej atmosfére 50. rokov minulého storočia sa nedá povedať nie.
Don’t Worry Darling je nepochybne dobrý film, v ktorého útrobách sa skrývala klasika. Režisérke Olivii Wilde a scenáristom sa ju však nepodarilo nájsť. Aj preto jej udeľujeme slabších sedem bodov z desiatich
