Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 21. 5. 2022 meniny má Zina

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Politika

Ivan Mikloš: Do hlavy Vladimira Putina nikto nevidí. No ukrajinská armáda je na tom neporovnateľne lepšie ako pred 8 rokmi

Prípadný vstup Ukrajiny do EÚ by podľa Mikloša predstavoval významný ekonomický impulz pre východné Slovensko.

Eduard Starkbauer
28. január 2022, 14:30 Čas čítania: 11:35
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Politika
0
Eduard Starkbauer
28. január 2022, 14:30
Čas čítania: 11:35

Ivan Mikloš: Do hlavy Vladimira Putina nikto nevidí. No ukrajinská armáda je na tom neporovnateľne lepšie ako pred 8 rokmi

Prípadný vstup Ukrajiny do EÚ by podľa Mikloša predstavoval významný ekonomický impulz pre východné Slovensko.

Eduard Starkbauer
28. január 2022, 14:30
Čas čítania: 11:35
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Odoberať newsletter REFRESHERu
10 najlepších člankov Refresheru, raz za týždeň. Ak ťa emaily prestanú baviť, tak ich kedykoľvek zrušíš. Zadaním emailu súhlasíš s podmienkami portálu.

Spýtať sa na ekonomické a geopolitické kontexty situácie na Ukrajine práve Ivana Mikloša bolo pre nás v Refresheri prirodzené. Päť rokov totiž pôsobil v bezprostrednej blízkosti ukrajinskej exekutívy. Počas rokov 2015 – 2016 zastával pozíciu hlavného poradcu ukrajinskej ministerky financií a bol poradcom ukrajinského ministra hospodárstva. Od apríla 2016 do augusta 2019 pôsobil vo funkcii hlavného ekonomického poradcu ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana. Po zmene vlády bol od novembra 2019 do marca 2020 vo funkcii ekonomického poradcu novozvoleného ukrajinského premiéra Oleksija Hončaruka. V rokoch 2016 – 2020 viedol Strategickú poradnú skupinu pre podporu ukrajinských reforiem (SAGSUR).

 

Jeho politickú kariéru definuje najmä pôsobenie na postoch podpredsedu vlády a ministra financií Slovenska v rokoch 2002 – 2006 a 2010 – 2012. Počas jeho pôsobenia vstúpilo Slovensko do OECD (2000), NATO (2004) aj Európskej únie (2004). Dnes pôsobí ako prezident ekonomického think-thanku MESA10, ktorý spoluzakladal ešte v roku 1992.

Pri hodnotení ruských manévrov v okolí Ukrajiny sa hovorí o blafovaní, ale aj o najväčšom bezpečnostnom riziku od druhej svetovej vojny. Nie sú tieto interpretácie protichodné? Ako sa v nich má zorientovať bežný človek? 
V zásade každému odporúčam sledovať dôveryhodné zdroje informácií. Do hlavy Vladimira Putina nevidím, no myslím, že pravdepodobnosť otvoreného vojenského konfliktu je dnes nízka, aj keď ho s úplnou určitosťou vylúčiť nemožno. Kremľu sa už teraz podaril zámer nárastu napätia a použitie vojenskej sily nemusí vôbec nasledovať. Zdá sa mi, že náklady, ktoré by Putin a jeho režim museli niesť, by boli totiž privysoké.

 
Pri reakciách Západu vidno dva základné prístupy. Prvý je podľa mňa príliš opatrný a zvolili ho Spojené štáty, ktoré z Kyjeva stiahli svojich diplomatov. Aj keď to s istotou nemôže vedieť nikto, ich krok vnímam ako trocha unáhlený. Postoj Európskej únie lepšie zodpovedá reálnej situácii a pôsobí rozvážnejšie. Ani slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok zatiaľ slovenských občanov nevyzval, aby na Ukrajinu necestovali.  

 

Zdroj: Facebook/Eduard Starkbauer


USA aj krajiny západnej Európy preferujú diplomatické riešenie napätia. Dá sa však s Kremľom vôbec diplomaticky rokovať?
Rokovať sa dá vždy a s každým. V tomto prípade je však priestor výrazne zúžený neakceptovateľnými ultimátnymi požiadavkami Kremľa. Rusko chce záväzok, že do NATO nebudú nikdy prijaté určité krajiny a že v tých prijatých po roku 1997 nebudú rozmiestnené zbrane ani základne. 


Kremeľ o neprijateľnosti ultimáta vie. Samotná neakceptovateľnosť podmienok však ešte neznamená, že vojna je neodvratná. Neodvratný je jedine konflikt v podobe eskalácie napätia.


Na Ukrajine prebieha konštantný konflikt s Ruskom už 8 rokov. Prečo naň Západ doteraz nereagoval razantnejšie a znepokojenie prejavuje až teraz?


Riziko plynúce zo zamrznutého konfliktu sa výrazne líši od toho, keď Rusko na hraniciach zhromažďuje vyše 100-tisíc svojich vojakov. Vpád na Ukrajinu totiž hrozí nielen v rámci okupovaných území, ale aj na tie, ktoré má ukrajinská vláda pod plnou kontrolou. 


De iure síce Ukrajina neuznáva, že by o nejaké územia prišla. De facto však Ukrajinci konfliktné hraničné územia v roku 2017 odstrihli a prerušili čulé osobné aj obchodné cezhraničné kontakty. 

 

Ukrajinská vojačka oddychuje v blízkosti frontu v Donecku, kde bojujú s proruskými separatistami.
Ukrajinská vojačka oddychuje v blízkosti frontu v Donecku, kde bojujú s proruskými separatistami. Zdroj: TASR/AP Photo/Andriy Dubchak


Rusko dnes podporuje separatistov finančne a vojensky. Ak by Rusko na momentálnom stave nemalo žiaden politický záujem, ukrajinská armáda by ten konflikt vedela vyriešiť veľmi rýchlo. 

 
Je na prípadnú agresiu Ukrajina pripravená lepšie ako pri anexii Krymu pred ôsmimi rokmi?

 

Dnešná situácia je diametrálne odlišná. Ukrajina už má fungujúcu, vyzbrojenú a bojaschopnú armádu. Pred ôsmimi rokmi dávala na obranu len okolo 1 % HDP, z čoho bola aj tak väčšina rozkradnutá. 

 
Dnes vynakladá na obranu 5 až 6 % HDP. Za tie roky zmodernizovala výzbroj a po vojenskej aj technickej stránke jej veľmi pomohla spolupráca západných armád a najmä USA. Aj vďaka praktickým skúsenostiam z bojov na východe Ukrajiny a v Donbase by dnes ruská agresia neprebehla tak rýchlo a územie okupované separatistami by oslobodila a opäť pripojila k Ukrajine aj de facto.

 

Ak nemá Putin v úmysle inváziu, čo vojenskými manévrami potom vlastne sleduje?

Článok pre predplatiteľov REFRESHER+77% článku dočítajú len členovia REFRESHER+ klubu. Pridaj sa k nám a čítaj bez obmedzení.77% článku dočítajú len členovia REFRESHER+ komunity. Pridaj sa k nám a čítaj bez obmedzení.
PRIDAJ SA K PREDPLATITEĽOMUŽ MÁM PREDPLATNÉ: PRIHLÁSIŤ SA
alebo Odomkni článok cez SMS
Pošli SMS na 8877 s textom CLANOK 109574 a dočítaj tento článok.
Cena SMS za otvorenie článku je 3,50 € s DPH. Ako to funguje?
POSLAŤ SMS

Čo sa dozvieš po odomknutí?

  • Či by uspelo referendum o vstupe do EÚ a NATO na Slovensku aj dnes.
  • Či sa darí prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zatočiť s korupciou.
  • Ako hodnotí Ivan Mikloš výrok Richarda Sulíka o nezmyselnosti sankcií.
  • Ako sa môže Európa zbaviť energetickej závislosti od Ruska.
  • Aké prekážky stoja v ceste Ukrajiny do EÚ.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Zdroj: dennikn.sk, sme.sk, aktuality.skNáhľadový obrázok: Refresher/Eduard Starkbauer
NAHOR
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy politika
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Zatvoriť