Investigatívny novinár Adam Valček po rokoch odchádza z denníka SME ako redaktor. Bude prvým novinárom na voľnej nohe na Slovensku, má pripravený biznisplán a chce pracovať na ekonomických témach, ku ktorým má najbližšie.
Dlhé roky bol oporou investigatívneho tímu denníka SME a aj v súvislosti s kauzami Mariana Kočnera sa dostal do povedomia ako osobnosť. Dnes má na Instagrame 30-tisíc sledovateľov a chystá sa spustiť projekt, aký nemá na Slovensku obdobu.
Adam Valček bude novinárom na voľnej nohe, pričom svoj projekt chce financovať z príspevkov konkrétnych ľudí cez známe monetizačné platformy typu Patreon. Tých zatiaľ rozdelí na dve skupiny – tzv. „veľkí“ prispievatelia môžu jeho prácu podporiť sumou 1 000 eur ročne.
Z denníka SME odchádza z dôvodu dlhodobej nespokojnosti, nejde pritom o žiadny konkrétny dôvod, ale súhru mnohých faktorov. Jedným z nich je aj skutočnosť, že dnes už môže flexibilne prijímať ponuky na spolupráce. „Keď som na voľnej nohe, ráno mi príde ponuka, cez deň si ju premyslím a večer ju viem exekuovať. Poštovú banku sme riešili asi týždeň,“ odpovedá Adam Valček na otázku, prečo hľadal flexibilitu inde, keď pripúšťa, že v rámci redakcie mal vždy špecifické postavenie.
„Áno, odišiel som z redakcie denníka SME, ale moje texty budú naďalej súčasťou predplatiteľského systému SME.sk a budem spolupracovníkom vydavateľstva Petit Press,“ vysvetľuje časť svojej dohody s Alexejom Fulmekom, ktorý bol posledný polrok jeho partnerom na komunikáciu. Adam Valček bude ambasádorom novej platformy, ktorá sa môže stať útočiskom pre mnohých autorov.
- Prečo Adam Valček opúšťa redakciu denníka SME.
- Prečo môže byť táto zmena otvorením dverí pre influencerov, ktorí sa živia spoluprácami na Instagrame.
- Ako má Adam Valček premyslený systém financovania svojho projektu a čo v prípade, že sa bude cítiť zaujatý.
- Ako si bude vyberať témy.
- Čo bude považovať za svoj osobný neúspech.
Keď si pridal fotografiu v tureckom sede, pri ktorej si oznámil jedno zo svojich životných rozhodnutí, na profile Moniky Tódovej sa objavila podobná fotka, ako sedí v tureckom sede v redakcii, s tagom Denníka N a so srdiečkom. Dotklo sa ťa to?
Nedotklo sa ma to. Poslal som na to Monike Tódovej správu, ktorá pozostávala z vyrehotaného smajlíka a zo srdiečka.
Odpovedala?
Neodpovedala. Úprimne, v prvom momente som si to nevedel so sebou spojiť. Napadlo mi to, ale najprv sa mi to zdalo zvláštne. Až keď mi to desiatky ľudí začali posielať s otázkou, či je to narážka na mňa, pochopil som, že zjavne áno. Interpretujem si to tak, že je to v zásade vyjadrenie Moniky Tódovej k tomu, že zostáva verná myšlienke tradičných médií. Beriem to ako normálnu súčasť veci.
„Prerušovanie aktivity, resp. psychohygienu by mal absolvovať každý. Je v poriadku dať si raz za pol roka krátky sabatikal, keď si človek dorába veci a nevidieť jeho činnosť...“
Každá redakcia má svojich ťahúňov, dnes je to dokonca tak, že okrem toho, že dokážu prilákať predplatiteľov textami, majú aj sledovaný Instagram. SME s tvojím odchodom prichádza o jedného z dvoch takých ľudí. Snažili sa ťa udržať silou-mocou?
Dohoda, ktorú uzatváram a ešte stále o nej rokujem, je vyústením snahy udržať ma. Áno, odišiel som z redakcie denníka SME, ale moje texty budú naďalej súčasťou predplatiteľského systému SME.sk a budem spolupracovníkom vydavateľstva Petit Press. Vydavateľstvo chce byť inovačným hubom, prvýkrát na Slovensku prináša platformu pre nezávislých autorov. Ja som v tom niečo ako ambasádor. Motiváciou je spraviť prispievateľov z ľudí, ktorých dnes možno nepoznáme. Môžu to byť regionálni novinári, autori beletrie, ale aj influenceri, ktorých jediným zdrojom zárobku sú dnes spolupráce.
Vieš už možno o niekom?
Prebiehajú rokovania, ale nechcem spresňovať.
Sú to veľké mená, resp. pre teba atraktívni ľudia?
Sú to zaujímavé novinárske mená. Ja sám by som bol ako konzument obsahu rád, keby sa pridali napríklad travel blogeri, beauty blogeri a podobne. Myslím si, že inovácia môže spočívať v tom, že pre influencerov by mohla nová platforma Petit Pressu slúžiť na diverzifikáciu príjmov, a teda by nemuseli byť takí prekomercionalizovaní. Ukazuje to príklad Janky Schweighoferovej, ktorá má uzavretú platenú skupinu na Facebooku.
Vydavateľstvo ťa teda udržalo, denník SME už nie.
Áno, mňa Petit Press nestráca, stále budem ťahúňom systému digitálneho predplatného.
Partnerom na komunikáciu o odchode bol pre teba priamo vydavateľ.
Áno, mojím partnerom na komunikáciu je CEO Alexej Fulmek.
Keby som mal problém vo vydavateľstve ja, najprv by som išiel za šéfredaktorom. Hovoril si o svojej nespokojnosti s Beátou Baloghovou?
Z čoho vychádza otázka, že som mal problém vo vydavateľstve?
Keď vznikla v tvojej hlave myšlienka, že nebudeš ďalej prispievať článkami do redakcie, tvoje rozhodnutie malo automaticky vplyv na publikačný plán, resp. chod redakcie. V štandardnej schéme redakcie bola tvojou nadriadenou.
Bol to prirodzený vývoj, ktorý sa začal niekedy pri debate o mojej spolupráci s Poštovou bankou.
Predpokladám, že to celé trvalo dlhšie.
Trvalo to mesiace. Druhá vec je, že s Alexejom Fulmekom komunikujeme priamo dlhodobo, povedal to aj v jednom podcaste. Ja sa tomu nebránim. On má síce filozofiu, že bežne s novinármi nekomunikuje, ale ja som „hnidopich“, čo sa týka transparentnosti. Keď som mal obchodné a ekonomické otázky, vždy som sa ho to priamo opýtal. Mal som istotu, že mi bezprostredne odpovie. Na podklade tohto typu vzťahu sa formovala aj naša komunikácia o novom type spolupráce.
Takže si mal iné postavenie v redakcii ako zvyšok kolegov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo mal Adam Valček v redakcii denníka SME iné postavenie ako jeho kolegovia a ako sa to prejavovalo.
- Aká ponuka na komerčnú spoluprácu spustila iniciatívu, aby sa pokúsil nájsť nové postavenie medzi ním a denníkom SME.
- Či bude dostatočne transparentný a ako to chce dokázať.
- Ako vníma pokračovanie Kočnerovej kauzy, ktorú Najvyšší súd vrátil na prvý stupeň.
- Či si skontroluje každého 1 000-eurového podporovateľa.
